Sierra Leone – Existencia na miske váh

_0DSC1544 copy

Sierra Leone

Existencia na miske váh

Drahocenné minerály baníci zo Sierra Leone ťažia ručne a väčšinou ilegálnym spôsobom z usadených nánosov riek v tropickej džungli. Používajú jednoduché nástroje a vlastné (neraz až nadľudské) sily. A ich príjem? Ten závisí od množstva vyťaženej cennej suroviny. Preto ich existencia doslova leží na miske váh.

_0DSC2081 copy

Keď som dostal ponuku na prácu v západoafrickej Sierra Leone, zmocnilo sa ma vzrušenie, ale aj obava. Počas môjho dlhodobého pobytu v rôznych krajinách Afriky som si totiž vypočul mnoho zaujímavých informácií o krvavých diamantoch, ktoré sprevádzali odpudivé historky o zločinoch proti ľudskosti, ktoré sa udiali v tejto krajine počas krvavej, neľútostnej občianskej vojny v rokoch 1991 až 2002.

0DSC_6065 copy

Cesta do Kenemy

Freetown – hlavné mesto Sierra Leone ma hneď po pristátí na letisku príjemne prekvapilo priateľským postojom miestnych obyvateľov k cudzincom. Ešte väčší dojem na mňa urobilo samotné mesto, ktoré vďaka zachovaným ruinám stavieb, pochádzajúcich hlavne z dôb kolonializmu, pôsobilo nadprirodzene i bizarne. Plesňami a riasami pokryté ruiny domov vytvárali nekonečnú spleť úzkych špinavých ciest a uličiek do podoby labyrintu, v ktorom vládol čulý ruch, vrava, rev motoriek a hudba. Cez toto starobylé mesto sme sa pomaly vliekli autom v tesnom sprievode chodcov, detí a pouličných predajcov, až napokon po dvoch hodinách zdĺhavej jazdy sme konečne dorazili na výpadovku. Čakalo nás ešte päť hodín cesty po upravenej tristokilometrovej vyasfaltovanej ceste do mesta Kenema v juhovýchodnej časti krajiny. Do oblasti povestnej náleziskami „krvavých diamantov“, ktoré počas desiatich rokov prinášali iba utrpenie obyvateľom a skazu celému štátu.

Po príchode do Kenemy som ihneď pochopil, že sa nachádzam v meste novodobých zlatokopov, hľadajúcich drahé kovy a minerály. Ošarpané mesto, ničím výnimočné. Mnohé vežičky moslimských mešít obaľuje červený prach. Industriálny nádych mestu dodávali všade prítomné hrdzavé čerpacie stanice, obklopené nekonečným radom motorkárov, áut a množstvom čakajúcich ľudí s bandaskami na naftu a benzín. Jeho centrum tvorili drevené polorozpadnuté stánky a plechové morské kontajnery, ktoré slúžili ako predajne. Bolo v nich dostať všetko, od hrsti soli až po ponorné čerpadlo. Po domácky vyrobené sitá na premývanie štrku z dreveného rámu a pletiva, brotwany, lopaty, čakany, mačety, gumené hadice a pasce na zvieratá, to boli na uliciach najčastejšie predajné artikle. Samozrejme, určené hľadačom vlastného šťastia na diamantových a zlatonosných poliach.

V úzadí tohto rušného trhoviska v rade stoja vysokým múrom obohnané domčeky s oknami a dverami, zabarikádovanými hrubými mrežami, na ktorých sa hojdajú mohutné zámky na kľúč. Múry zdobia naivné maľby diamantov, ryžovacích misiek, naplnených zlatom či rôznymi výjavmi zo života baníkov. Insitná výzdoba múrov, z ktorých viseli ostnaté drôty alebo vyčnievali ostré sklené črepy, upozorňovala, že v týchto domoch sídlia priekupníci drahých minerálov a zlata. Pohľad na podriemkavajúcich priekupníkov v tieni prístreškov mi vyvolal predstavy, aké veľké bohatstvo sa ukrýva v útrobách tohto mesta, ktoré navonok presne zodpovedá skutočnosti, že sa nachádzam v jednej z najchudobnejších krajín sveta.

00DSC_3411 copy

V jame levovej

Po niekoľkých týždňoch sa mi podarilo zorganizovať a pripraviť prieskumný tím, zložený z miestnych ľudí, ktorí mi mali asistovať pri geologickom prieskume pohoria Kambui Hill, rozpínajúceho sa severno-západným smerom od mesta Kenema. Geologické mapovanie a vzorkovanie bolo zamerané na prieskum ložísk tantalu a columbia. Oba prvky (najmä tantal) majú výborné fyzikálno-chemické vlastnosti, veľmi podobné vlastnostiam platiny. Vysoký bod topenia, elektrickú vodivosť. Navyše, chemicky veľmi ťažko reagujú, a preto takmer nekorodujú. Majú nezastupiteľný význam pri výrobe elektronických súčiastok pre použitie v mobilnej komunikácii, výrobe ortopedických implantátov a špecializovaných zliatin v chemickom priemysle.

Vzácny minerál koltán, ktorý obsahuje tieto prvky vo veľkom množstve, je na pohľad nevzhľadný, tmavý a nepriťahuje zvláštnu pozornosť. Svojou hmotnosťou sa podobá zlatu a preto je veľmi ťažký. Keďže spolu so zlatom sa ľahko ukladá v nánosoch štrku z potokov a riek, museli sme pri prieskume postupovať tak, že sme prvé vzorky získavali ryžovaním štrkov z vodných tokov v smere od údolia až k ich prameňom. Pre mňa a môj tím to znamenalo, že sme prieskum museli začať v nížinách na úpätí hory Kambui Hill, posiatych malými povrchovými baňami na zlato a diamanty. Uvedomil som, že idem hľadať koltán a budem používať metódy prvotného prieskumu rovnaké ako africký kopáči zlata a diamantov. Ako sa však hovorí: „Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté!“

V hlbokých jamách a dierach sa denno-denne krčilo mnoho mužov, ba i starcov, ktorí sa kvôli svojej existenčnej núdzi hrabali v zemi s nádejou, že sa im podarí nájsť vzácny kameň či kov. Keď som po prvýkrát uvidel to spustošené územie, pokryté haldami vyťaženého a premytého štrku a hlboké jamy naplnené mútnou žltou vodou, v ktorých sa potápali útle, no svalnaté ľudské telá, zmocnil sa ma pocit, že som padol do jamy levovej. V Demokratickej republike Kongo sa mi prihodilo, že sme len raz prešli územím, kde operovali ilegálni baníci, a z nášho auta ostal iba ohorený vrak s vymlátenými oknami. Teraz som sa ocitol v situácii, že budem s nimi pracovať bok po boku.

Po príchode medzi kopáčov mi však padol kameň zo srdca. Domorodci, ktorí pre mňa pracovali a zablatení, vodou premočení kopáči sa veľmi dobre poznali. Totiž v oblasti Kenemy len máloktorý muž mal to šťastie, že nikdy nemusel zakúsiť úmornú prácu na diamantových či zlatonosných poliach. Otvorila sa mi brána do vnútorného sveta kopáčov a mohol som zažiť ich obdivuhodný spôsob bytia.

0DSC_5903 copy

Zlatý prach

Ostré mačety v rukách sekáčov monotónne svištia vzduchom a rozrážajú cestu naprieč vysokou, ako žiletka ostrou trávou, ktorá v alúviách dosahuje výšku aj dvoch metrov. Brodíme sa rozmočeným nánosom štrku a bahna, ktoré rieky každoročne ukladajú vrstvu po vrstve a dávame si pozor, aby sme nespadli do vyhĺbených, vodou zaliatych jám, zarastených bujnou vegetáciou. Túto časť územia s pozostatkami starých baní, v ktorých už niekto hľadal zlato či diamanty, som vylúčil z môjho prieskumu, lebo usadeniny a štrk – v priebehu mnohých rokov už veľakrát premiestnené a premyté vodou – boli pre geologické vzorkovanie nevhodné.

Musíme pokračovať hlbšie do územia a potom po prúde potokov až k vrcholkom hôr. Pri tomto putovaní stretávame však ďalšie a ďalšie skupinky domorodcov, kopajúcich hlboké jamy prakticky všade, kde sa dá. Domáci sprievodcovia vysvetľujú: „Práve sa nachádzame na ložisku diamantov.“ „A ako tí ľudia zistili, že sú tu diamanty?“ pýtam sa so záujmom. Mustafa, maličký, šľachovitý černoch s vyholenou hlavou, vedúci môjho prieskumného tímu, vtom nadšene zvolá: „Kolondo! Kolondo!“ a mávajúc rukou s iskrou v oku ukazuje na plytkú jamu. „Come, come to Boss!“ odhodlane štuchá do učupenej postavičky, stojacej na dne jamy, po kolená v bahne bielom ako vápno. Mocné mozoľnaté ruky, tvrdé ako kameň, sa vystrčia poslušne z jamy a podávajú mi malé oblé kamienky. „This is Kolondo!“ dýcha na mňa vzrušene Mustafa, keď v ruke poťažkávam šedé kamienky, nezvyčajne ťažké na svoju veľkosť.

Ako som si domyslel z vysvetľovania kopáčov, práve tieto okruhliaky indikujú prítomnosť diamantov v štrku. Boli nesmierne tvrdé a dalo to celkom zabrať rozbiť ich geologickým kladivkom. Usúdil som, že môže ísť o zachovaný kus kimberlitu, vzácnej materskej horniny diamantov, ktorá vznikla stuhnutím magmy, vystrelenej do zemskej kôry z hĺbky Zeme väčšej ako 100 – 150 km. Hornina v priebehu miliónov rokov na povrchu zeme zvetrávala, drobila sa, a tak sa z nej uvoľňovali diamanty, ktoré pôsobením zrážkovej vody boli z miesta zdroja premiestnené desiatky až stovky kilometrov ďalej. Takéto diamanty voláme aluviálne – ich ložiská sú druhotne vytvorené v usadených náplavoch štrkov a pieskov riek.

Keďže negramotnosť v Sierra Leone je samozrejmosťou, veľmi ma prekvapili praktické znalosti kopáčov, ktoré sa tu dedia z generácie na generáciu. Používaním vlastnej jednoduchej „geologickej“ terminológie, ktorej perfektne všetci rozumejú, rozlišujú rôzne typy štrkov a presne vedia, v ktorých sa diamanty môžu nachádzať a v ktorých nie. Takisto dokážu odhadnúť počet zostávajúcich vrstiev, ktoré sa ešte musia vykopať, aby sa narazilo na tú, čo môže obsahovať diamanty.

Prvé dve povrchové vrstvy, ktoré tvorí viac-menej jemný piesok a bahno, premývajú ryžovaním, a tak získavajú zlato vo forme malinkých zlatiniek. Keď majú šťastie, dokážu nájsť aj menšie nugety. Horné vrstvy sedimentu sa každoročne obnovujú prívalom vody počas obdobia dažďov, ktorá vždy – na rozdiel od diamantov – prinesie „nové“ zlato. Vrstvy, ktoré sú zdrojom diamantov, sa vytvorili pred miliónmi rokov, a tie sa už obnovovať nemôžu.

0DSC_3692

Keď niet návratu

Práca kopáčov zlata a diamantov zo Sierra Leone je neopísateľná drina, otrocká práca, ktorú vykonávajú (aj na africké pomery) stratené existencie. Mladí či starí v bezvýchodiskovej životnej situácii alebo ľudia, ktorých sa zmocní zlatá horúčka a omámení lákavým snom odchádzajú do džungle, aby sa z nich stanli bohatí ľudia. „Romantici“ po vytriezvení opúšťajú bane veľmi rýchlo, no ostatní zúfalci nemajúci iné východisko, iba ostať. Pracujú len za jedlo, pár cigariet a vodu pijú priamo z jamy alebo z potokov. Peniaze v hotovosti dostanú, iba ak nájdu diamant, ale to vôbec nie je jednoduché. V prípade ťažby diamantov treba kopať jamy často ohromných rozmerov, rádovo v desiatkach metrov a ich hĺbka môže dosahovať viac ako osem metrov. Iba málo kopáčov si môže dovoliť používať bager, a to tiež len, ak pracujú pre veľkého priekupníka, ktorý ťažbu financuje. Menší priekupníci na techniku peniaze nemajú, a preto využívajú len hrubú ľudskú prácu.

Ručne kopané jamy zaplavuje rýchlo voda a kopáči ju neustále musia vedrami vylievať von. Kopanie im trvá dva až tri týždne, a to sa dostanú iba k vrstve sedimentu, ktorý diamanty môže obsahovať. Ten sa potom z jamy vyloží na oddelenú haldu, čo v závislosti od hrúbky vrstvy väčšinou zaberie ďalší týždeň. Nakoniec treba navŕšenú haldu dôsledne a veľmi pozorne premyť vodou. A výsledok? S najväčšou pravdepodobnosťou tam diamant nebude, alebo má takú mizernú kvalitu, že jeho predajom sa obchodníkovi nevrátia ani len skromné náklady na jedlo pre kopáčov. Tento kolobeh sa neustále opakuje, až kým sa karta neobráti a diamant sa so šťastím nájde. Či bol, alebo nebol diamant v jame nájdený, sa nikto nedozvie, aby konkurencia nespôsobovala možné problémy.

V tomto biznise platí priama úmera: čím viac ľudí, tým väčšia je šanca nájsť diamant. Diamantové ložiská v Sierra Leone sú však otvorené už takmer 100 rokov a viac-menej sa považujú za vyťažené. Pravdepodobnosť úspešného nálezu v dnešnej dobe je teda minimálna. Navyše, cena diamantu závisí od jeho kvality, ktorá zohľadňuje veľkosť, farbu, čistotu… Preto veľa diamantov, ktoré nemajú klenotnícku kvalitu, sa dá využiť len v priemysle (a tam je ich cena veľmi nízka).

V porovnaní s diamantmi sa ťažba zlata dá lepšie predvídať a na overenie jeho prítomnosti netreba vynaložiť také enormné množstvo práce. Hľadanie zlata nevyžaduje veľké množstvo ľudí a môže ho ťažiť aj jednotlivec. Keď som premýšľal, či by som radšej robil kopáča zlata, alebo diamantov, nevedel som sa rozhodnúť. Bolo to ako vybrať si, či si dám vypichnúť pravé, alebo ľavé oko.

Po niekoľkých týždňoch stáleho kontaktu s miestnymi kopáčmi mi 21. storočie v džungli Sierra Leone pripadalo nedôstojné, nedokonalé a nehodné ľudskej existencie. Vnútorne som celkom otupel a vzletné myšlienky humanizmu pre mňa znamenali dokonalú utópiu, ktorú tu storočia vládnuci zákon džungle nikdy nedovolí premeniť na skutočnosť. „Boss! We pray for you, every day!“ tieto vety som počúval od robotníkov v prieskumnom tíme každodenne počas dvoch rokov, ktoré som tu strávil. Spoločnosť im ponúkla perspektívu a k nej plat 3 doláre na deň, platila výdavky na stravu, pracovné oblečenie a zdravotnícku starostlivosť. A to bol pre ľudí, vyrastajúcich na diamantových poliach, skutočný zázrak, v ktorý verili po celý svoj život.

0DSC_7872

Koniec ešte horší

Keď sa dalo, vždy som sa pristavil pri skupinkách zlatokopov. Za pár cigariet som od nich získal dôležité informácie, keďže mi umožnili prezrieť si nájdené zlato a nazbierané minerály, ktoré sa im zdali „zvláštne“ a mali pocit, že by ich mohli predať. Nazbierané množstvo zlata, ktoré si odkladali do plastových fliaš s vodou, bolo také malé, že jeho váha často nepresahovala ani jeden gram. Pritom na takéto množstvo zlata museli kopať desať dní. Domorodci váhu zlata počítajú v karátoch (1 karát = 0,2 g) ako pri diamantoch a správnosť miery váhy priekupníkov kontrolujú hmotnosťou jednej zápalky s približnou váhou 0,2 gramov. Hrubým prepočtom ich príjem za desať dní nepresahoval ani 20 USD.

Priekupníci majú výkupné ceny o 50% nižšie, ako ceny zlata na obchodnej burze a obchod má prísne hierarchickú štruktúru. Každý musí dostať svoj podiel – z každého predaného diamantu, alebo zrnka zlata. Ekvivalent podielu musí priekupník odovzdať náčelníkovi dediny na území, ktorého nakupuje komoditu. Náčelník dediny sa musí so svojím ziskom podeliť s náčelníkom oblasti a na svoje si musia prísť aj štátni úradníci vrátane polície. Takto sa zlato a cenné minerály z celej krajiny nakoniec dostanú k obchodníkom vo Freetowne za cenu, ktorá je stále dostatočne nízka, aby sa dal urobiť skvelý profit predajom na svetové trhy (či už legálnym, alebo ilegálnym spôsobom). Tisíce kopáčov v Sierra Leone každý deň ako mravce zbierajú zrnká bohatstva zo svojej zeme v otrockých podmienkach a z džunglí ho znášajú do vreciek obchodníkov. Načrtnutá veľmi zjednodušená schéma obchodovania so vzácnymi komoditami v krajine v konečnom dôsledku odráža celkovú životnú a kultúrnu úroveň obyvateľov.

Sierra Leone dlhodobo obsadzuje spodné priečky rebríčka najchudobnejších krajín sveta a podľa Indexu ľudského rozvoja, porovnávajúceho údaje chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti jednotlivých štátov sveta, v roku 2012 obsadila 179. miesto zo 189 vyhodnocovaných krajín. Prečo sa krajina s nedozerným bohatstvom nerastných surovín, diamantov a zlata ocitla na existenčnom dne v rámci svetovej populácie? Odpoveď je jednoduchá: paradoxne, práve diamanty zruinovali túto krajinu.

_0DSC1971 copy

Od roku 1935

História ťažby diamantov v Sierra Leone siaha do roku 1935, kedy krátko po objavení prvých nálezísk diamantov získalo diamantové impérium De Beers licenciu na prieskumné a ťažobné práva po dobu 99 rokov. Nové náleziska diamantov však prilákali aj libanonských priekupníkov, ktorí mali hlavnú zásluhu na rozvoji ilegálnej ťažby a pašovaní diamantov z krajiny. V roku 1950, kedy diamantová horúčka vrcholila, vláda krajiny prestala poskytovať celkovú policajnú ochranu nálezísk a vyžadovala od zahraničných investorov, aby sa sami postarali o ich bezpečnosť. Vláda sa sústredila iba na ochranu najväčších diamantových polí v oblasti Kono a hlavného obchodného centra diamantov vo Freetowne. Sprísnené bezpečnostné podmienky v hlavných centrách obchodovania a ťažby diamantov spôsobili, že sa začali vytvárať pašerácke cesty do Libérie. Ilegálny obchod s diamantmi začal nadobúdať nekontrolovateľné rozmery, keď v roku 1956 vláda uviedla do platnosti banský zákon „The Alluvial Mining Scheme“, ktorý umožnil získať ťažobnú licenciu na diamanty aj domácim obyvateľom, čo spôsobilo, že takmer 75.000 domorodých obyvateľov opustilo svoje domovy a farmy a začali sa venovať hľadaniu diamantov. Tie potom v prevažnej miere končili v rukách pašerákov. Nekontrolovateľná situácia s pašovaním diamantov sa ešte viac zdynamizovala v roku 1961po získaní nezávislosti krajiny od Veľkej Británie.

Došlo k znárodneniu diamantových baní De Beers a skorumpovaná vláda začala sama profitovať na pašovaní diamantov. S krajinou to šlo dolu kopcom a vyťažené diamanty jej začali prinášať katastrofálnu biedu a skazu. Odhaduje sa, že prostredníctvom čierneho trhu vláda v tomto období dodala americkej mafii diamanty v hodnote 300 miliónov dolárov. Pokračujúce politické škandály a podieľanie sa na ilegálnom obchode s diamantmi napokon spôsobili celkový kolaps krajiny.

Neudržateľné pľundrovanie domácou politickou garnitúrou vyústilo do národných protestov, najmä mládeže a študentov. Celonárodné nepokoje potom iniciovali formovanie rebelského hnutia RUF (The Revolutionari United Front) pod vedením fanatika Foday Sankoha, ktorý doviedol krajinu do občianskej vojny, trvajúcej s menšími prestávkami od roku 1991 do roku 2002. Foday Sankoh pokrytecky sfanatizoval svoje oddiely víziou, že diamanty patria všetkým ľuďom a postupne obsadil diamantové bane v krajine. Popravami, zmrzačovaním, mučením a znásilňovaním žien nútil civilné obyvateľstvo ťažiť diamanty, ktorými financoval svoj osobný život a vojnu proti vláde.

Diamanty, vyťažené v Sierra Leone, sa stali prekliatym bohatstvom obyvateľov tejto africkej krajiny. Neprinieslo im nič pozitívne, naopak, prinieslo neopísateľnú chudobu a zaostalosť, ktorá ich naďalej núti pracovať nehumánnym spôsobom, aby svoj život mohli vyvážiť zlatom a diamantmi na miskách váh priekupníkov.

0DSC_7806 copy

Zaujímavosti

* Názov krajiny Sierra Leone (Levia Hora) pochádza od portugalských moreplavcov, ktorí pristáli na pobreží Západnej Afriky okolo roku 1500 a mohutné pohorie v okolí Freetownu im pripomínalo ležiaceho leva.

* Hlavný mesto Freetown má 1,2 milióna obyvateľov. Jeho vznik siaha do obdobia rokov 1787 – 1789, kedy na jeho území bola vytvorená kolónia Provence of Freedom. Tam svoje útočisko spočiatku našlo 400 oslobodených čiernych otrokov, privezených z Anglicka. Kolóniu neskôr systematicky osídľovali ďalší oslobodení otroci z USA.

* Banská činnosť v Sierra Leone započala v roku 1920 otvorením bane na rudu hliníka – bauxit. Diamantové náleziská objavili v januári 1930.

* Najväčší diamant, nájdený v Sierra Leone, „Hviezda Sierra Leone“ našli v roku 1972 a vážil 969,8 karátov. Kvôli trhlinám a nepravidelnostiam v štruktúre ho neskôr rozdelili do 17 menších kameňov.

* Podľa informácií z wikipédie Sierra Leone v roku 2009 oficiálne vyviezla celkom 400.480 karátov (80.096 g) diamantov. Z toho 143.620 karátov (28.724 g) predstavovalo diamanty priemyselnej kvality a 256.860 (51.372 g) drahých diamantov.

 

Palo Lajčiák

foto Palo Lajčiák