Drahocenné minerály baníci zo Sierra Leone ťažia ručne a väčšinou ilegálnym spôsobom z usadených nánosov riek v tropickej džungli. Používajú jednoduché nástroje a vlastné (neraz až nadľudské) sily. A ich príjem? Ten závisí od množstva vyťaženej cennej suroviny. Preto ich existencia doslova leží na miske váh.
Keď som dostal ponuku na prácu v západoafrickej Sierra Leone, zmocnilo sa ma vzrušenie, ale aj obava. Počas môjho dlhodobého pobytu v rôznych krajinách Afriky som si totiž vypočul mnoho zaujímavých informácií o krvavých diamantoch, ktoré sprevádzali odpudivé historky o zločinoch proti ľudskosti, ktoré sa udiali v tejto krajine počas krvavej občianskej vojny v rokoch 1991 až 2002.
Cesta do Kenemy
Freetown – hlavné mesto Sierra Leone ma hneď po pristátí na letisku príjemne prekvapilo priateľským postojom miestnych obyvateľov k cudzincom. Ešte väčší dojem na mňa urobilo samotné mesto, ktoré vďaka zachovaným ruinám stavieb z dôb kolonializmu pôsobilo nadprirodzene i bizarne. Plesňami a riasami pokryté ruiny domov vytvárali nekonečnú spleť úzkych špinavých ciest a uličiek do podoby labyrintu, kde vládol čulý ruch, vrava, rev motoriek a hudba. Cez toto starobylé mesto sme sa pomaly vliekli autom v tesnom sprievode chodcov, detí a pouličných predajcov, až napokon po dvoch hodinách zdĺhavej jazdy sme konečne dorazili na výpadovku. Čakalo nás ešte päť hodín cesty po upravenej tristokilometrovej vyasfaltovanej ceste do mesta Kenema v juhovýchodnej časti krajiny. Do oblasti povestnej náleziskami „krvavých diamantov“, ktoré počas desiatich rokov prinášali utrpenie obyvateľom a skazu celému štátu.
Po príchode do Kenemy som ihneď pochopil, že sa nachádzam v meste novodobých zlatokopov, hľadajúcich drahé kovy a minerály. Ošarpané mesto, ničím výnimočné. Mnohé vežičky moslimských mešít obaľuje červený prach. Industriálny nádych mestu dodávali všade prítomné hrdzavé čerpacie stanice, obklopené nekonečným radom motorkárov, áut a množstvom čakajúcich ľudí s bandaskami na naftu a benzín. Jeho centrum tvorili drevené polorozpadnuté stánky a plechové morské kontajnery slúžiace ako predajne. Bolo v nich dostať všetko, od hrsti soli až po ponorné čerpadlo. Po domácky vyrobené sitá na premývanie štrku z dreveného rámu a pletiva, brotwany, lopaty, čakany, mačety, gumené hadice i pasce na zvieratá – to boli na uliciach najčastejšie predajné artikle. Samozrejme, určené hľadačom vlastného šťastia na diamantových a zlatonosných poliach.
V úzadí tohto rušného trhoviska v rade stoja vysokým múrom obohnané domčeky s oknami a dverami, zabarikádovanými hrubými mrežami, na ktorých sa hojdajú mohutné zámky. Múry zdobia naivné maľby diamantov, ryžovacích misiek naplnených zlatom či rôznymi výjavmi zo života baníkov. Insitná výzdoba múrov, z ktorých viseli ostnaté drôty alebo vyčnievali ostré sklené črepy, upozorňovala, že v týchto domoch sídlia priekupníci drahých minerálov a zlata. Pohľad na podriemkavajúcich priekupníkov v tieni prístreškov dával tušiť, aké veľké bohatstvo sa ukrýva v útrobách mesta, ktoré navonok presne zodpovedalo skutočnosti, že som sa ocitol v jednej z najchudobnejších krajín sveta.
V jame levovej
Po niekoľkých týždňoch sa mi podarilo zorganizovať a pripraviť prieskumný tím, zložený z miestnych ľudí, ktorí mi mali asistovať pri geologickom prieskume pohoria Kambui Hill, tiahnucim sa severozápadným smerom od Kenemy. Geologické mapovanie a vzorkovanie bolo zamerané na prieskum ložísk tantalu a columbia. Oba prvky (najmä tantal) majú výborné fyzikálno-chemické vlastnosti, veľmi podobné vlastnostiam platiny, vysoký bod topenia a elektrickú vodivosť. Navyše, chemicky veľmi ťažko reagujú, a preto takmer nekorodujú. Majú nezastupiteľný význam pri výrobe elektronických súčiastok v mobilnej komunikácii aj pri výrobe ortopedických implantátov a špecializovaných zliatin v chemickom priemysle.
Vzácny minerál koltán, ktorý obsahuje tieto prvky vo veľkom množstve, je na pohľad nevzhľadný, tmavý a nepriťahuje zvláštnu pozornosť. Hmotnosťou sa podobá zlatu, a preto je veľmi ťažký. Keďže spolu so zlatom sa ľahko ukladá v nánosoch štrku z potokov a riek, postupovali sme pri prieskume tak, že sme prvé vzorky získavali ryžovaním štrkov z vodných tokov od údolia až k ich prameňom. Prieskum sme teda začínali v nížinách na úpätí hory Kambui Hill, posiatych malými povrchovými baňami na zlato a diamanty. Pri hľadaní koltánu sme teda používali rovnaké metódy prvotného prieskumu ako africkí kopáči zlata a diamantov. Ako sa však hovorí: „Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté!“
V hlbokých jamách a dierach sa denno-denne krčilo mnoho mužov, ba i starcov, ktorí sa kvôli existenčnej núdzi hrabali v zemi s nádejou, že sa im podarí nájsť vzácny kameň či kov. Keď som po prvýkrát videl to spustošené územie pokryté haldami vyťaženého premytého štrku a hlboké jamy naplnené mútnou žltou vodou, v ktorých sa potápali útle, no svalnaté ľudské telá, zmocnil sa ma pocit, že som padol do jamy levovej. V Demokratickej republike Kongo sa mi prihodilo, že sme len raz prešli územím, kde operovali ilegálni baníci a z nášho auta ostal iba ohorený vrak s vymlátenými oknami. Teraz som sa ocitol v situácii, že budem s nimi pracovať bok po boku. Po príchode medzi kopáčov mi však padol kameň zo srdca. Domorodci, ktorí pre mňa pracovali a zablatení, premočení kopáči sa veľmi dobre poznali. V oblasti Kenemy totiž len máloktorý muž mal to šťastie, že nikdy nemusel zakúsiť úmornú prácu na diamantových či zlatonosných poliach. Otvorila sa mi brána do vnútorného sveta kopáčov a mohol som zažiť ich obdivuhodný spôsob bytia.
Zlatý prach
Ostré mačety v rukách sekáčov monotónne svištia vzduchom a rozrážajú cestu naprieč vysokou, ako žiletka ostrou trávou, ktorá v alúviách dosahuje výšku aj dvoch metrov. Brodíme sa rozmočeným nánosom štrku a bahna, ktoré rieky každoročne ukladajú vrstvu po vrstve a dávame pozor, aby sme nespadli do vyhĺbených zaliatych jám, zarastených bujnou vegetáciou. Túto časť územia s pozostatkami starých baní, v ktorých už niekto hľadal zlato či diamanty, som vylúčil z prieskumu, lebo usadeniny a štrk – v priebehu mnohých rokov už veľakrát premiestnené a premyté vodou – boli pre geologické vzorkovanie nevhodné. Musíme teda pokračovať hlbšie do územia a potom po prúde potokov až k vrcholkom hôr. Pri našom putovaní stretávame ďalšie a ďalšie skupinky domorodcov, kopajúcich hlboké jamy prakticky všade, kde sa dá. Domáci sprievodcovia vysvetľujú: „Práve sa nachádzame na ložisku diamantov.“ „A ako tí ľudia zistili, že sú tu diamanty?“ pýtam sa so záujmom. Mustafa, maličký šľachovitý černoch s vyholenou hlavou, vedúci môjho prieskumného tímu, vtom nadšene zvolá: „Kolondo! Kolondo!“ a mávajúc rukou s iskrou v oku ukazuje na plytkú jamu. „Come, come to Boss!“ odhodlane štuchá do učupenej postavičky na dne jamy, po kolená v bahne bielom ako vápno. Mocné mozoľnaté ruky, tvrdé ako kameň, sa vystrčia poslušne z jamy a podávajú mi malé oblé kamienky. „This is Kolondo!“ dýcha na mňa vzrušene Mustafa, keď v ruke poťažkávam šedé kamienky, nezvyčajne ťažké na svoju veľkosť.
Ako som si domyslel z vysvetľovania kopáčov, práve tieto okruhliaky indikujú prítomnosť diamantov v štrku. Boli nesmierne tvrdé a dalo celkom zabrať rozbiť ich geologickým kladivkom. Usúdil som, že môže ísť o zachovaný kus kimberlitu, vzácnej materskej horniny diamantov, ktorá vznikla stuhnutím magmy, vystrelenej do zemskej kôry z hĺbky Zeme väčšej ako 100 – 150 km. Hornina v priebehu miliónov rokov na povrchu zeme zvetrávala, drobila sa, a tak sa z nej uvoľňovali diamanty, ktoré pôsobením zrážkovej vody boli z miesta zdroja premiestnené desiatky až stovky kilometrov ďalej. Takéto diamanty sa nazývajú aluviálne – ich ložiská sú druhotne vytvorené v usadených náplavoch štrkov a pieskov riek.
Keďže negramotnosť v Sierra Leone je samozrejmosťou, veľmi ma prekvapili praktické znalosti kopáčov, ktoré sa tu dedia z generácie na generáciu. Používaním vlastnej jednoduchej „geologickej“ terminológie, ktorej perfektne všetci rozumejú, rozlišujú rôzne typy štrkov a presne vedia, v ktorých sa diamanty môžu nachádzať a v ktorých nie. Takisto dokážu odhadnúť počet zostávajúcich vrstiev, ktoré sa ešte musia vykopať, aby sa narazilo na tú, čo môže obsahovať diamanty.
Prvé dve povrchové vrstvy, ktoré tvorí viac-menej jemný piesok a bahno, premývajú ryžovaním, a tak získavajú zlato vo forme malinkých zlatiniek. Keď majú šťastie, dokážu nájsť aj menšie nugety. Horné vrstvy sedimentu sa každoročne obnovujú prívalom vody počas obdobia dažďov, ktorá vždy – na rozdiel od diamantov – prinesie „nové“ zlato. Vrstvy, ktoré sú zdrojom diamantov, sa vytvorili pred miliónmi rokov, a tie sa už obnovovať nemôžu.
Keď niet návratu
Práca kopáčov zlata a diamantov zo Sierra Leone je neopísateľná otrocká drina, ktorú vykonávajú (aj na africké pomery) stratené existencie. Mladí či starí v bezvýchodiskovej životnej situácii alebo ľudia, ktorých sa zmocní zlatá horúčka a omámení lákavým snom odchádzajú do džungle, aby sa z nich stali bohatí ľudia. „Romantici“ po vytriezvení opúšťajú bane veľmi rýchlo, no ostatní zúfalci nemajúci iné východisko, iba ostať. Pracujú len za jedlo, pár cigariet a vodu pijú priamo z jamy alebo z potokov. Peniaze v hotovosti dostanú, iba ak nájdu diamant, ale to vôbec nie je jednoduché. V prípade ťažby diamantov treba kopať jamy často ohromných rozmerov, rádovo v desiatkach metrov, pričom ich hĺbka môže dosahovať viac ako osem metrov. Iba málo kopáčov si môže dovoliť používať bager, a to tiež len, ak pracujú pre veľkého priekupníka, ktorý ťažbu financuje. Menší priekupníci na techniku peniaze nemajú, preto využívajú len hrubú ľudskú prácu.
Ručne kopané jamy zaplavuje rýchlo voda a kopáči ju neustále musia vedrami vylievať von. Kopanie trvá dva až tri týždne, a to sa dostanú iba k vrstve sedimentu, ktorý diamanty môže obsahovať. Ten sa potom z jamy vyloží na oddelenú haldu, čo v závislosti od hrúbky vrstvy väčšinou zaberie ďalší týždeň. Nakoniec treba navŕšenú haldu dôsledne a veľmi pozorne premyť vodou. A výsledok? S najväčšou pravdepodobnosťou tam diamant nebude, alebo má takú mizernú kvalitu, že jeho predajom sa obchodníkovi nevrátia ani len skromné náklady na jedlo pre kopáčov. Tento kolobeh sa neustále opakuje, až kým sa karta neobráti a diamant sa so šťastím nájde. Či bol, alebo nebol diamant v jame nájdený, to sa nikto nedozvie, aby konkurencia nespôsobovala možné problémy.
V tomto biznise platí priama úmera: čím viac ľudí, tým väčšia je šanca nájsť diamant. Diamantové ložiská v Sierra Leone sú však otvorené už takmer 100 rokov a viac-menej sa považujú za vyťažené. Pravdepodobnosť úspešného nálezu v dnešnej dobe je minimálna. Navyše, cena diamantu závisí od jeho kvality, ktorá zohľadňuje veľkosť, farbu, čistotu… Preto veľa diamantov, ktoré nemajú klenotnícku kvalitu, možno využiť len v priemysle (a tam je ich cena veľmi nízka).
V porovnaní s diamantmi sa ťažba zlata dá lepšie predvídať a na overenie jeho prítomnosti netreba vynaložiť také enormné množstvo práce. Hľadanie zlata nevyžaduje veľké množstvo ľudí a môže ho ťažiť i jednotlivec. Keď som však premýšľal, či by som radšej robil kopáča zlata, alebo diamantov, nevedel som sa rozhodnúť. Bolo to ako vybrať si, či si dám vypichnúť pravé, alebo ľavé oko.
Po niekoľkých týždňoch stáleho kontaktu s miestnymi kopáčmi mi 21. storočie v džungli Sierra Leone pripadalo nedôstojné, nedokonalé a nehodné ľudskej existencie. Vnútorne som celkom otupel a vzletné myšlienky humanizmu pre mňa znamenali dokonalú utópiu, ktorú tu storočia vládnuci zákon džungle nikdy nedovolí premeniť na skutočnosť. „Boss! We pray for you, every day!“ tieto vety som počúval od robotníkov v prieskumnom tíme každodenne počas dvoch rokov, ktoré som tu strávil. Spoločnosť im ponúkla perspektívu a k nej plat 3 doláre na deň, platila výdavky na stravu, pracovné oblečenie a zdravotnícku starostlivosť. A to bol pre ľudí vyrastajúcich na diamantových poliach skutočný zázrak, v ktorý verili po celý svoj život.
Palo Lajčiak
foto Palo Lajčiak
Celý článok si prečítate v GOLDMAN Best of 20 Years