Rozkoš na predaj
Prostitúcia sa u našich prapredkov vyskytovala azda skôr, ako sa stali ľuďmi. A či chceme, alebo nie, zostane s nami navždy. Kým budú muži mužmi, dopyt po sexe za odmenu nezmizne. A tam kde je dopyt, vždy zostane aj ponuka.
Nasledovný škandál otriasol v roku 2012 samotným Bielym domom. A priviedol nás do kolumbijského nevestinca v meste Cartagena. Jedenásť agentov americkej tajnej služby si tu objednalo potešenie u najexkluzívnejších miestnych „ľahkých žien“, účtujúcich si viac ako dvesto dolárov za hodinu. Všetko by prebehlo v tichosti, keby nedošlo k incidentu. Keď jeden z agentov odmietal zaplatiť dohodnutú sumu, zainteresovaná pracovníčka sa necítila viazaná dôvernou povahou svojej práce a ochotne o situácii, vlastne o celej návšteve vládnych agentov, porozprávala médiám.
K prípadu sa môžeme postaviť s opovrhnutím – nie je nič ľahšie, ako amerických agentov odsúdiť do pozície morálneho bahna. Namiesto moralizovania sa však na „problém“ môžeme pozrieť aj v širšom kontexte. Ak sa o to pokúsime, zistíme, že nejde o ojedinelý škandál. Hugh Grant by mohol o tom porozprávať svoje. A taktiež Charlie Sheen, Marlon Brando, Eddie Murphy, Boris Becker, Tiger Woods, Silvio Berlusconi, J. F. Kennedy, David Beckham, Wayne Rooney… a veľká časť francúzskeho, izraelského, ba aj českého národného futbalového tímu. Hoci prostitúcia patrí medzi javy z okraja spoločnosti, rozhodne sa môže pochváliť viac ako len okrajovým záujmom. Podľa prieskumov zo Spojených štátov zaplatil za sex aspoň raz v živote jeden z piatich mužov. Podľa odhadov je toto číslo výrazne podhodnotené.
Staršia ako ľudstvo
Prostitúcia je vskutku najstaršie remeslo sveta. Všade, kde sa rozvíjala ľudská spoločnosť a vznikala civilizácia, odhaľujeme dôkazy jej prítomnosti. Keďže formy sexu za potravu alebo iné materiálne výhody nájdeme aj u iných vyspelých primátov, je pravdepodobné, že človeka sprevádza od jeho najrannejších počiatkov alebo azda ešte skorších čias. Vo svojej najstaršej civilizovanej podobe, tzv. chrámovej prostitúcii, existovala prinajmenšom za čias Sumerov, pred asi šesťtisíc rokmi. Tradícia neskôr pokračovala v Babylone, kde každá žena musela aspoň raz v živote navštíviť svätyňu bohyne Militty a za symbolickú sumu poskytnúť pohlavný styk cudzincovi. V tom čase išlo o jeden z prejavov pohostinnosti. Chrámová prostitúcia sa objavila taktiež v starovekom Egypte, Indii a neskôr aj v antickom Grécku. V regióne Blízkeho a Stredného východu prekvitala až do 4. storočia nášho letopočtu, v Indii prežíva dodnes.
Liberálna antika
V starovekom Grécku a Ríme bola prostitúcia nielen bežná, ale aj legálna. Starogrécke prostitútky platili dane a dali sa ľahko rozpoznať podľa charakteristického oblečenia. Klientov získavali na pochôdzkach, vyčkávaním na uliciach alebo v blízkosti mostov. Telesné potešenie predávali aj chlapci, čo bolo odrazom vtedajšej kultúry pederastie. V rímskej ríši mohli služby prostitútok a prostitútov využívať aj vysokopostavení muži, bez toho, aby čelili morálnemu opovrhnutiu – pravda, pokiaľ sa takémuto rozptýleniu nevenovali príliš často. Verejná akceptácia prostitúcie bol celkom bežná, a tak na odkazy a narážky na prostitúciu je rímska literatúra pomerne bohatá. Dokonca niektoré veľké nevestince vlastnil štát. Na druhej strane, samotné sexuálne pracovníčky sa úcte netešili. Byť prostitútkou sa považovalo za hanebné, aj preto toto remeslo obvykle vykonávali otrokyne či bývalé otrokyne.
Aj v stredoveku prostitúcia v mestách predstavovala bežný jav, hoci katolícka cirkev akýkoľvek pohlavný styk mimo manželstva považovala za hriech a rázne ho odsudzovala. Cirkevní hodnostári ho však v praxi tolerovali ako menšie zlo. Podľa nich prostitúcia predchádzala väčšiemu zlu, akým boli znásilnenia, homosexuálny styk alebo masturbácia. Mestá – predovšetkým v neskorom stredoveku – prostitútky netolerovali vo vnútri svojich mestských hradieb, iba za nimi. Prípadne, ako v niektorých oblastiach Nemecka a Francúzska, týmto aktivitám vyhradili konkrétne ulice. Neoficiálna tolerancia sa skončila začiatkom 16. storočia, kedy ľudia začali prostitútky spájať s morom a nákazami, a verejné domy aj prostitúciu postavili mimo zákon.
Cestovanie za sexom
20. storočie na západe prinieslo opätovné uvoľnenie odmietavého postoja voči prostitúcii. Objavilo sa aj niekoľko noviniek, napríklad sex turizmus do krajín, kde sa za sexuálne služby platí neporovnateľne menej ako doma. Priam explozívne sa sex turizmus vyvíjal po páde železnej opony na hraniciach bývalého východného a západného bloku. V 90. rokoch sa neslávne známymi stali časté návštevy postarších Nemcov v pohraničných oblastiach Českej republiky. A ešte väčšiu popularitu si získali vzdialenejšie, no neúmerne lacnejšie destinácie v Afrike a juhovýchodnej Ázii. Spoplatnené sexuálne radovánky si podľa niektorých odhadov v týchto končinách dopriali tri štvrtiny mužských turistov vo veku 20 – 50 rokov.
Prostitúciou ku vzdelaniu
Na prahu nového tisícročia pozorujeme aj revolúciu v spôsobe získavania klientov. Mnohé prostitútky sa presunuli z ulice a verejných domov na internet, kde svoje služby propagujú prostredníctvom chatov, zoznamiek a vlastných webov. Pravda, neznamená to, že ulice zostali prázdne. Podľa prostitútok z New Yorku však zmena bola taká prudká, že pouličný dopyt medzi rokmi 1999 – 2004 klesol na polovicu.
Okrem prostitútok na „plný úväzok“ sa na webe objavili aj tisíce žien, ktoré si sexom za peniaze začali privyrábať len príležitostne. Zväčša ide o študentky univerzít, ktoré sa snažia získať peniaze na často nákladné štúdium. Odhady Francúzskej študentskej únie hovoria, že si takto pomáha asi 40.000 študentov a študentiek. Podľa prieskumov vo Veľkej Británii v roku 2010 jeden z desiatich študentov osobne pozná študenta alebo študentku, ktorý si privyrába prostitúciou. O desať rokov skôr ich bolo dvaapolkrát menej. Prostitútky a prostitúti z radov študentov si často nehľadajú jednorazových, ale pravidelných zákazníkov. V USA existujú dokonca špecializované stránky, ktoré im pomáhajú nájsť svojich „dlhodobých sponzorov“.
Eskortné služby
Z internetovej prezentácie ťažia taktiež luxusné prostitútky dámskych eskortných služieb – call girls. Dievčatá na telefón obvykle predstavujú atraktívne mladé ženy bez očividných problémov s drogami. Ich zamestnávatelia v snahe zostať na hrane zákona otvorene nedeklarujú poskytovanie sexuálnych služieb, skôr sa stavajú do role prostredníka, ktorý sprostredkuje stretnutie medzi eskort službou a klientom. Ponúkané služby často imitujú ozajstné eskortné služby v tom zmysle, že zahŕňajú spoločnú večeru, rozhovory, sprevádzanie na spoločenských akciách, pričom k samotným sexuálnym aktivitám niekedy vôbec nedôjde.
Náročnejšia klientela znamená vysoké nároky na ponuku, a to pre zmenu dvíha ceny do astronomických výšok. V závislosti od služby začínajú call girls približne na sume sto eur za hodinu. Prestížnejšie dievčatá, napríklad pornoherečky, bývalé modelky a špecialistky na rôzne fetiše, si účtujú viac ako tisícku. Na úplnom vrchole platovej pyramídy stoja stále aktívne herečky a modelky. Tie sa, samozrejme, neponúkajú na internete. Klientov si získavajú na filmových festivaloch.
Hviezdna prostitúcia
Predajné hviezdičky seriálov a prehliadkových mól zažívajú podľa odhalenia týždenníka The Hollywood Reporter vrchol sezóny na festivale v Cannes. Americký filmový kritik Roger Ebert sa vyjadril, že ich tu spoznáte veľmi ľahko, pretože vyčnievajú z davu: „Sú to tie ženy, ktoré sú dobre oblečené a nefajčia.“ Zameriavajú sa obvykle na Arabov, ktorí neváhajú zaplatiť za jednu noc s nimi viac ako 40.000 eur. „Arabi nosia peniaze vo zväzkoch po 10.000 eur. Pre nich je to iba papier. Ani ich nepočítajú,“ hovorí libanonský obchodník Elia Nahas, kedysi pravidelný účastník filmovej parády v Cannes.
Deliaca čiara medzi menej známymi hollywoodskymi herečkami a prostitútkami je tu veľmi nejasná. Podľa jedného z nemenovaných insiderov by ste medzi call girls spoznali nejedno hollywoodske meno: „Ide o herečky, ktoré urobili niekoľko zlých kariérnych rozhodnutí a veľké produkcie o ne stratili záujem. Samé seba presviedčajú, že to, čo robia v Cannes, je v poriadku, že len randia s bohatými mužmi, no v skutočnosti robia to isté, čo prostitútky. Ale tie peniaze sa im páčia.“
Milenky na úrovni
Historickou obdobou súčasných call girls boli kurtizány. Pojem pôvodne označoval akékoľvek dámske príslušníčky kráľovského dvora, čo sa v 16. storočí zmenilo. Od tohto obdobia sa používa pre luxusnejšie a vzdelanejšie verzie pouličných prostitútok. Nešlo len o milenky za peniaze, ale podobne ako v prípade dnešných call girls taktiež o profesionálne spoločníčky, ktoré svojich živiteľov sprevádzali na spoločenských podujatiach. Vyžadoval sa od nich kultivovaný prejav, šarm a inteligencia. Nezriedka si získali veľký spoločensky vplyv. Niektoré začali tak, že sa stali milenkou bohatého muža a potom putovali k ďalšiemu a ďalšiemu zámožnému šľachticovi či aristokratovi. Iné boli pre zmenu herečky, ktoré využívali svoje teatrálne schopnosti aj mimo divadelných dosiek.
Hoci kurtizány niekedy spĺňali spoločenskú funkciu manželky, pokiaľ vyšla najavo ich skutočná tvár a profesia, bývali kruto prenasledované, niekedy aj obviňované z bosoráctva. Bežne končili vo väzniciach, ojedinele dokonca na popravisku. V polovici 18. storočia sa ich situácia vďaka zvýšenej spoločenskej tolerancii zlepšila. Aj tak však nemali na ružiach ustlané. Ba život si strpčovali aj navzájom. Pod tlakom ostrej konkurencie sa z nich stávali prefíkané intrigánky, ktoré si navzájom preberali zákazníkov alebo jedna druhú kompromitovali.
Dokonalé spoločníčky
Japonské gejše dotiahli spoločenský význam predajnej ženskej spoločníčky do dokonalosti. Spravidla šlo o krásne ženy, no tým sa nároky na ne len začínali. Gejše sa starali o zábavu okrem telesných pôžitkov taktiež hudbou, spevom, básňami, hrami či dokonca filozofickými polemikami. Keď tieto požiadavky spĺňali a niektorého solventného muža zaujali, ten im ponúkol oficiálny milenecký pomer, ktorý bol verejný. Obvykle trval polroka až rok. Gejše okrem uhradených nákladov na bývanie, stravu a vzdelanie dostávali taktiež hodinový honorár. Hoci mali povinnosť v prípade potreby venovať svojim pánom všetok voľný čas a starať sa o akékoľvek ich kultúrne priania, o tom, či dôjde aj k pohlavnému styku, rozhodovali vždy gejše.
Zločin a ženy
Sex na predaj má často – ak nie väčšinou – aj odvrátenú stránku. V niektorých drahších baroch väčších miest sa napríklad prostitútky špecializujúce na cudzincov, ktorých omámia, zdrogujú a následne s pomocou organizovaných skupín okradnú. Pravda, ženy samotné sú obvykle iba návnadami, nie organizátormi. Pre mnohé ženy sa cesta k sexu za peniaze nezačína vlastným rozhodnutím, ale nevinne vyzerajúcim inzerátom, ktorý sľubuje prácu čašníčky, tanečnice alebo pomocnej sily v kuchyni kdesi za hranicami. Napokon končia uväznené vo forme moderného otroctva – stávajú sa ľudským tovarom. Nepredávajú len sexuálne služby. Ony samy sú na predaj. Obchod s bielym mäsom je tretí najvýnosnejší nelegálny biznis na svete. Ročne sa jeho obeťou stáva jeden až dva milióny ľudí. Nie všetci skončia „šľapaním“ ulíc. V niektorých prípadoch sú nútení k pouličnému predaju drog, žobraniu, alebo sa stávajú zdrojom telesných orgánov. Obchod s ľuďmi sa týka aj Slovenska. Ročne polícia zaznamená približne dvadsať takýchto prípadov, podľa odhadov však päť- až desaťnásobne viac ostáva neodhalených.
Vraždy prostitútok
Obchodom s ľuďmi je známa predovšetkým Stredná Amerika. Prostitútkami sa tu z donútenia stávajú desaťtisíce žien, mnohé vo veku menej ako pätnásť rokov. Jedna z nich – Esther – o svojom príbehu vyrozprávala americkému magazínu The Daily Beast: chodník šliape od svojich šestnástich, pochádza z chudobnej rodiny v preľudnenom Mexico City. Keď sa od brata najlepšej kamarátky dozvedela o dobre platenej práci v meste Monterrey, neváhala. Zakrátko však zistila, že namiesto výplaty dlží peniaze svojim zamestnávateľom. Neexistovala žiadna cesta k úniku. Musela robiť, čokoľvek jej prikázali, ulahodiť akýmkoľvek chúťkam svojich „zamestnávateľov“, dokonca obšťastňovať iných mužov. Zakrátko ju so skupinkou Kubánok, Európaniek a žien z latinskej Ameriky predali členom mexického drogového kartelu. Z jeho pazúrov sa dostala až po policajnej razii v jednom z klubov, ktoré vlastnili. A putovala na päť rokov do väzenia.
Mexiko nepozná účinné právne mechanizmy na trestanie pasákov a situácia je miestami taká zlá, že v štáte Tlaxcala v srdci krajiny vznikla celá kultúra, či skôr priemysel pasáctva, nerušený po celé generácie. V Mexiku za obchodovanie so ženami začali prví pasáci putovať do väzenia až v tomto desaťročí. V iných krajinách Latinskej Ameriky je situácia ešte horšia. Napríklad v Guatemale za posledných desať rokov zavraždili sedemtisíc prostitútok. Pre mafiu sú menej ako veci, opovrhujú nimi. A tak, keď sa objaví akýkoľvek problém, bez dlhšieho premýšľania ho riešia krvavo. „Mnohokrát som videla, ako kúsky ženských tiel vyhadzovali v blízkosti áut a riek,“ hovorí Esther. „Znásilnia ich, potom mučia. Odseknú im prsty, ruky a nohy.“
Zúfalé nedobrovoľníčky
Hoci podobné extrémne násilie Európu obchádza, obchod s bielym mäsom prekvitá aj na starom kontinente. Vo väčších mestách krajín ako Veľká Británia či Španielsko miestami takmer polovicu všetkých prostitútok tvoria ženy z východnej Európy. Obvykle pochádzajú z Poľska, Rumunska alebo Bulharska. Podľa odhadov tretina až polovica z nich predstavuje obete nútenej prostitúcie, alebo má k tomu statusu veľmi blízko.
„Ľahko rozoznať, ktoré dievča pracuje proti svojej vôli,“ prezradila pre The Daily Record Lorna, ktorá sa živí prostitúciou vyše dvanásť rokov. „Neustále jej volajú ľudia jej národnosti a títo muži ju vozia a vyzdvihujú“ vysvetľuje. „V pokojné dni, keď majú málo zákazníkov, navyše vždy veľmi znervóznejú.“ Takéto dievčatá si podľa Lorny účtujú o tretinu až polovicu menej ako domáce, pretože sa zúfalo snažia zarobiť na seba a pre ľudí, ktorí ich ovládajú. Aby sa vyhli podozreniu, obvykle sa snažia skrývať svoju skutočnú štátnu príslušnosť a tvrdia, že pochádzajú z Talianska alebo iných krajín.
Prostitúcia a zákon
Zákonodarcovia sa odnepamäti snažili vyhubiť prostitúciu tým, že ju postavili mimo zákon, niekedy za ňu uvaľovali aj kruté tresty. Podobne ako v prípade iných nerestí (hazard alebo alkohol) tieto snahy vždy zlyhali, lebo nedokázali odstrániť neklesajúci dopyt. Vo väčšine afrických krajín je prostitúcia ilegálna. Napriek tomu kvôli všadeprítomnej chudobe v subsaharskej oblasti prekvitá do takej miery, že sa niektoré krajiny zaradili k vyhľadávanými destináciám sex turizmu.
Vo väčšine krajín Európskej únie nie je protizákonná samotná prostitúcia, ale len organizované aktivity ako prevádzkovanie nevestincov alebo aktivity pasákov. Takáto je v súčasnosti aj situácia na Slovensku. V posledných rokoch sa v severoeurópskych krajinách (Nórsko, Švédsko či Island) uplatňuje nový model, ktorý mimo zákon stavia dopyt po prostitúcii, nie aktivity prostitútok. Inými slovami, zločin spácha klient, nie sexuálna pracovníčka. Kuriózny príklad ponúka Belgicko, kde sú verejné domy ilegálne, ale v praxi sa celkom otvorene tolerujú. Podobne tak sa deje aj v susednom Holandsku. V USA prístup k prostitúcii regulujú jednotlivé štáty – päťdesiat ju postavilo mimo zákon. Výnimku tvorí Nevada. V Brazílii, Argentíne a Chile je prostitúcia legálna, no nie je regulovaná. Ilegálne sú organizované aktivity, ktoré s ňou súvisia. V ostatných krajinách Južnej Ameriky je prostitúcia legálna a regulovaná.
V Ázii panuje ohľadom prostitúcie veľký rozdiel medzi zákonom a jeho presadzovaním. Napríklad v Thajsku, v jednej z najvychytenejších destinácií sext urizmu, je prostitúcia ilegálna, no v praxi sa toleruje. Podobne sú na tom viaceré ázijské krajiny. V Japonsku sú legálne všetky praktiky za peňažnú odmenu, ktoré nezahŕňajú penis vo vagíne. Neoficiálne sa však tento zákon často ignoruje.
Zaujímavosti
* Aztékovia prostitúcii vyhradzovali samostatné budovy so sochou Tlazoltetly, bohyne „špiny“, ktorá podľa veriacich mala moc vyvolávať sexuálnu túžbu a zároveň duchovnú očistu činov, ktoré z nej pramenili.
* Veľkým problém juhovýchodnej Ázie je detská prostitúcia. Podľa prieskumov až tretina osôb, ktoré si zarábajú na život ponúkaním pohlavného styku, má vek 12 – 17 rokov. Celosvetovo sa prostitúcii vo svete venuje až 10 miliónov neplnoletých osôb.
* V Spojených štátoch je aktívnych podľa odhadov takmer 80.000 prostitútok, z ktorých majú 4 % menej ako 18 rokov.
* Najvyššiu gážu zo všetkých prostitútok si účtujú luxusné panny, ktoré zákazníka stoja až do 800.000 dolárov.
* Takmer polovica transakcií u luxusných prostitútok alebo call girls nekončí sexom, ale rozhovorom či večerou bez fyzického kontaktu. U nižších cenových skupín je to takmer pätina.
* Východoeurópske call girls čas od času opúšťajú svoje domovské krajiny a vydávajú sa na akési mestské turné po metropolách západnej Európy. Ich agentúry im zabezpečia bývanie v hoteli, kam za nimi počas celého dňa prichádzajú zákazníci.
* Okrem kauzy s prostitúciou celebrít v Cannes nedávno vysvitlo, že americká bežkyňa a olympionička Suzy Favor-Hamilton pracuje v eskortnej službe z Las Vegas pod pseudonymom Kelly Lundy. Za hodinu si účtuje 600 dolárov.
* Podľa otca kontroverznej herečky Lindsay Lohan si jeho dcéra zarába aj randením s boháčmi.
* Na hrane života call girl sa v začiatkoch svojej kariéry pohybovala aj mladučká Marilyn Monroe, ktorá si privyrábala sexom po telefóne a údajne sa za peniaze ponúkala režisérom a producentom.
Prostitúcia vo filme
Taxikár (1976) – Krimi-dráma Martina Scorseseho s Robertom De Nirom v hlavnej úlohe. Snímka brilantne zachytáva temné stránky najšpinavších ulíc New Yorku.
Riskantné podnikanie (1983) – Akčná komédia Paula Brickmana s mladučkým Tomom Cruisom. Ten stvárňuje mladíka, túžiaceho po prvej sexuálnej skúsenosti. Kamaráti mu zaplatia prostitútku, z ktorej sa vykľuje černoška z mužným hlasom.
Olovená vesta (1987) – Dráma Stanleyho Cubricka, zachytávajúca drsnú realitu vojny vo Vietname.
Pretty Woman (1990) – Romantická komédia o prostitútke Vivian (Julia Roberts), do ktorej sa zamiluje jeden z jej zákazníkov, milionár Edward Lewis (Richard Gere).
Deuce Bigalow: Dobrý striptér (1999) – Americká komédia, ktorej hlavný hrdina Deuce sa dostáva do maléru a v krátkom čase potrebuje zohnať veľké množstvo peňazí. Pomocnú ruku mu ponúkne pasák T. J., ktorý navrhne, aby sa stal jedným z jeho gigolov.
Requiem za sen (2000) – Kultový film Darrena Aronofského o snoch a nádejách štyroch drogovo závislých ľudí, ktorí v snahe zarobiť peniaze na ďalšiu dávku neváhajú siahnuť aj po prostitúcii.
Z pekla (2001) – Britsko-americký mysteriózny horor s Johnnym Deppom si posvietil na vyšetrovanie neslávne známeho vraha prostitútok z 19. storočia, Jacka Rozparovača.
Hustle a Flow (2005) – Americká dráma Craiga Brewera, zasadená do nehostinných černošských štvrtí Memphisu. Snímka do značnej miery glorifikuje pasákov.
Portrét šialenstva (2005) – Americká dráma o úspešnom obchodníkovi, ktorý si nedokáže poradiť s potlačovaným hnevom. Opustí manželku a v hľadaní potešenia siahne po svete peep show a prostitúcie. Namiesto neho však objavuje iba stále nové hlbiny pekla na Zemi.
Gejša (2005) – Romantická dráma z 30. a 40. rokov 20. storočia o malom japonskom dievčati, ktoré chudobnírodičia predali na výchovu za gejšu. Keď vyrastie, dokáže svojím pôvabom a inteligenciou očariť najvplyvnejších mužov japonskej spoločnosti. Ba dokonca na konci príbehu nájde aj svoje osobné šťastie.
Dušan Valent
foto SITA, Magic Box, Bontonfilm, archív