Rafael Rafaj – Reforma EÚ je nevyhnutná
Drží sa kréda – nech za neho hovoria činy a nie slová. Vraj kto sa o politiku zaujíma, vie ho zhodnotiť na základe jeho pôsobenia v parlamente a v mediálnych diskusiách. „Prešiel som všetkými nástrahami politiky a myslím si, že so cťou,“ tvrdí podpredseda SNS, ktorý je presvedčený, že kandiduje do eurovolieb ako skúsený a pripravený politik.
Slovensko je členom EÚ už desať rokov. Splnili sa očakávania ľudí, ktorí hlasovali v referende za naše členstvo v únii?
Slováci právom očakávali rýchly rast svojej životnej úrovne. Väčšina je však reálne sklamaná zo stagnácie EÚ. Najmarkantnejšie sú rozdiely v platoch doma a v EÚ. Náš vstup do únie bol pridrahý: prišli sme o energetickú, ekonomickú a potravinovú sebestačnosť, museli sme odstaviť blok jadrovej elektrárne, poľnohospodári dostávajú na hektár stále menej, ako tzv. staré štáty, od 1. mája môžu slovenskú pôdu skúpiť bohatší cudzinci. Boli sme chudobní v korunách a zostali sme ešte chudobnejší v eurách, pričom ceny energií a životných nákladov, tzv. spotrebiteľský kôš sa prakticky v únii vyrovnali. Chyba je aj v politike únie, aj v našej neslovenskej malosti. Zásadné chyby urobila vláda, ktorá pred naším vstupom viedla prístupové rokovania. Pravica sa paradoxne sústredila na politické a nie ekonomické priority a teraz nás to negatívne dobieha. Strata nielen štátnych strategických podnikov, ale aj likvidácia strednej vrstvy zďaleka nezodpovedá súčasným profitom z únie. Vidiek sa vyľudňuje a vzdelaní ľudia si hľadajú prácu v zahraničí.
Hovorilo sa, že členstvo v EÚ prinesie oživenie ekonomiky, prídu noví investori, naši podnikatelia získajú nové trhy, zvýši sa životná úroveň. Čo sa splnilo z týchto predstáv?
Investori sú tu kvôli kvalitnej a lacnej pracovnej sile, ale aj kvôli daňových dopingom, pretože si ich kupujeme. Stále však máme v porovnaní so susedmi, ktorí si ponechali národné meny, vyššiu nezamestnanosť a nižší prílev investícií. Aktívne saldo zahraničného obchodu nám síce mierne rastie, ale za ostatné štyri roky tvorí len cca 4 %, čo je na proexportnú ekonomiku málo. Slovensko sa stalo jednostranne závislé na vývoze do EÚ, ale súčasne priveľa dovážame. Štát rozpredal kľúčové strategické monopoly a teraz nemá zdroje do štátneho rozpočtu a vlastné investície do reštrukturalizácie ekonomiky, najmä do výroby a inovácií. Nevieme využívať ani vedu a výskum, keď z jedného investovaného eura sa nám vracia len 18 centov. Slovensko ovládli cudzie nadnárodné reťazce a my sme sa stali odbytiskom zahraničných výrobkov. Máme najnižšiu potravinovú sebestačnosť v celej EÚ, asi len na úrovni 43 %. Aj tento stav, aj kríza spôsobili, že máme malú vnútornú spotrebu, a tak si musíme na splácanie dlhu požičiavať. Ani fondy EÚ nie sú spásou, navyše sa neefektívne prejedajú. Okrem voľného pohybu ľudia ani malé firmy necítia veľké výhody, a tak Slovensko obchádza „blbá“ nálada. Čoraz viac inteligentných ľudí sa obzerá po alternatívnom, spravodlivejšom spoločensko-ekonomickom aj politickom systéme.
Ako vnímate snahy niektorých politikov o väčšiu centralizáciu EÚ?
Centralizácia a projekt „Spojených štátov európskych“ je politický, ekonomický a kultúrny hazard ideológov multikulturalizmu a korporátneho sociálkapitalizmu, kde sa privatizujú zisky a socializujú straty. Byrokrati nevedia riadiť úniu z Bruselu, ani riešiť čoraz zložitejšie otázky a jedinou ich odpoveďou je ešte viac centralizovať a koncentrovať moc. Slovensko by v podstate zaniklo, ostali by sme akousi „spolkovou krajinou“, bezvýznamným regiónom alebo protektorátom. Posilnil by sa dvoj-, či trojrýchlostný model a nemusíme hádať, kde by spadlo Slovensko. Totálna fiškálna, banková a politická únia nevyhovuje malým štátom. Každý, kto podporuje väčšiu centralizáciu, zrádza záujmy Slovenska.
Ľudia u nás neprejavujú veľký záujem o voľby do Európskeho parlamentu. Pritom práve tam padajú rozhodnutia, ktoré sa týkajú každodenného života občanov.
Za všetko hovorí fakt, že štvrtina zákonov, schvaľovaných NR SR, prichádza z Bruselu. Nezáujem je aj výsledkom mediálnej manipulácie, cenzúry, názorovej uniformity. Ani vláda, ani zastúpenie Európskej komisie na Slovensku nerobia v podstate nijakú informačnú kampaň a možno je to tak aj dobré, lebo zasa by to bola len propaganda, ľudia by zasa nedostali kľúčové, nezávislé, kritické a alternatívne názory na dianie v EÚ, ktorá mi pripomína správanie sa Sovietskeho zväzu a jeho satelitov. Slováci si myslia, že Brusel je ďaleko, ale súčasne od neho očakávajú priveľa. Oba póly sú extrémne vzdialené od reality. Riešením by bolo veľké reformné upratovanie v Bruseli a zásadná rekonštrukcia zmlúv aj inštitúcií, politiky a fungovania EÚ, ktorú presadzujem.
Ako vysvetľujete ľuďom, že eurovoľby sú dôležité a záleží, kto ich bude zastupovať v EP?
Často komunikujem s bežnými ľuďmi. Intenzívne diskutujem na sociálnych sieťach a snažím sa objektívne informovať verejnosť o dôležitých záležitostiach, napríklad vyhláseniami pre médiá. Ľudia sa aj radi porozprávajú, napríklad v obchode sa ma často pýtajú: Tak, pán Rafaj, koho máme voliť? Otázok, ktoré Slováci musia riešiť, je veľa: nielen prečo, ale aj koho voliť, aby Slovensko malo z ich hlasu prospech. Pomerne ostro kritizujem hlavné politické frakcie a prúdy v EP, ktoré EÚ doviedli do tejto krízy, ako aj ich satelity na Slovensku, ktoré nemajú pre Slovensko riešenie. Ľuďom vysvetľujem, že nemusia v eurovoľbách voliť tradične svoju stranu, ktorú volia na Slovensku. Môžu a mali by voliť podľa toho, kto bude obhajovať slovenské národno-štátne a ekonomické záujmy, teda vlastenecký subjekt. Žiaľ, na Slovensku mnohí sedia na dvoch stoličkách a ľudia sú zmätení.
Patríte k najvýraznejším tváram SNS, ktorá síce nebola proti členstvu SR v EÚ, ale neraz sa kriticky vyjadrovala na adresu európskej politiky. Aké sú vaše priority?
Reforma únie, jej odbyrokratizovanie a odpolitizovanie. Keďže už pred dvoma rokmi som prišiel s nápadom na inštitút európskej priemernej ceny práce, tak rozhodne je toto kľúčová požiadavka na zvýšenie životnej úrovne ľudí na Slovensku. V prvej fáze by šlo o odstránenie diskriminácie v priepastnom odmeňovaní zamestnancov v nadnárodných reťazcoch, bankách a globálnych firmách. Chcem dosiahnuť, aby zamestnanec na porovnateľnej pozícii napríklad v koncerne Volkswagen zarábal na tej istej pozícii porovnateľný plat ako v domácej krajine koncernu. Nie je predsa únosné, aby v Bratislave bol priemerný plat v tejto firme 1.500 eur a v Nemecku 5.500 eur pri rovnakej kvalite a výkonoch. A som pomerne dobre vyzbrojený aj na boj s ideológmi multikulturalizmu, ktorý rozvracia nielen európske národy, ale aj európsku kultúru a civilizáciu a jej hodnotový systém, založený na antickom a kresťanskom dedičstve.
Do akej miery považujete za dôležité, aby vaša strana mala v EP aspoň jedného zástupcu?
Chceme minimálne obhájiť jedného europoslanca. Už teraz máme predrokované spojenectvo s podobne orientovanými euroreformnými stranami z celej Európy. Podľa aprílového Pollwatch prieskumu v Európe rastie podpora pre národné strany. Je to signál, že čoraz viac Európanov odmieta centralizáciu a byrokratizáciu únie a podporuje relevantné reformné národné strany, medzi ktoré patrí na Slovensku jedine SNS. Je strategickým záujmom Slovenska, aby malo zástupcu v reformnej európskej skupine, aby sa zohľadnili slovenské záujmy a východoeurópske špecifiká.
Aké máte skúsenosti s medzinárodnou politikou?
Ako hovorca, politik a exposlanec mám bohaté skúsenosti. Viackrát som bol na rokovaniach výborov NR SR v Európskom parlamente, ale aj v centrále NATO v Bruseli, alebo pri rokovaniach zahraničných delegácií na pôde nášho parlamentu. Veľmi ma zaujala holandská kráľovná, ktorá ma informovala, že osobne koordinuje holandských europoslancov na pravidelných raňajkách, pričom riešia presadzovanie ich národných záujmov na pôde EÚ. V Národnej rade SR som nadobudol kompetencie a priame skúsenosti so zahraničnou politikou ako člen Výboru pre európske záležitosti, člen delegácie Medziparlamentnej únie a predseda skupiny priateľstva MPÚ s USA a Kanadou, člen Stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy či ako analytik pre európsku politickú nadáciu MELD v Bruseli.
Priblížili by ste viac vašu predstavu o reforme EÚ?
Štíhlejšia, efektívnejšia, slobodnejšia a voľnejšia. Cesta k nej vedie cez sprísnenie politickej zodpovednosti EP a zavedenie demokratického skladania účtov občanom. Chcem zastaviť centralizáciu a koncentráciu moci, posilniť nástroje demokratickej kontroly nad činnosťou EP a EK, zakotviť nástroje, ktoré by posilnili politickú väzbu parlamentu s občanmi aj v priebehu päťročného mandátu tak, aby boli predmetom verejnej a odbornej diskusie. Mienim navrhnúť možnosť zaviesť rozpustenie EP a vypísanie predčasných volieb automatickým naviazaním na odmietnutie návrhov zmien zmlúv EÚ občanmi istého počtu členských štátov. Rád by som dosiahol i väčšiu koordináciu europoslancov domovským štátom, napríklad cez spoločné výbory v našom parlamente, alebo cez radu vlády pre EP, pretože činnosť trinástich „slovenských“ poslancov EP nik na Slovensku nekoordinuje. Rád by som presadil citlivejšie zohľadňovanie odlišných situácií a podmienok ľudí v rôznych štátoch únie pri nariadeniach EK, vrátane citlivejšieho prijímania regulácií, vrátiť sa k systému veta, zakázať pôsobenie a vplyv neomarxistickej ideológie multikulturalizmu na rozhodnutia orgánov a inštitúcií únie – ktorá bráni aj vyriešeniu rómskej otázky – a, samozrejme, zrušiť daňové raje v EÚ.
Do akej miery vnímajú bežní ľudia to, čo sa deje v európskych inštitúciách?
Brusel je jedna obrovská lampa, pod ktorou je totálna informačná tma. Dosah a vplyv bruselskej byrokracie, ktorá chce o všetkom rozhodovať a do všetkého hovoriť, si uvedomuje málo ľudí. Bruselský mainstream má obrovské zdroje na svoju informačnú propagandu, odhadom asi 2,5 miliárd eur! Aj preto mám v programe požiadavku na reformu a demokratickú kontrolu európskych inštitúcií, ktoré pôsobia ako Titanik v hmle. Bežne ich nevidíte, ale je ich cítiť. Rovnako tak nevidieť vplyv tisícok lobistov. Súčasný systém EÚ pripomína obrovského brontosaura, ktorého ťažko zaujme malá slovenská jašterica. Rád by som preto sprísnil politickú zodpovednosť EP a podriadil ho demokratickej kontrole občanmi. Chcem, aby EP prestal päť rokov vegetovať ako v skleníku a aby sa mohol rozpustiť ako iné parlamenty. Je načase žiadať, aby dočasné a vyšetrovacie výbory EP boli namierené aj na kontrolu inštitúcií a orgánov samotnej EÚ a nielen voči národným štátom.
V čom sa vaša politická línia líši od ostatných politických strán?
Sme čitateľní, každý vie, že SNS je o národe, Slovensku, tradícii. Nie sme zviazaní s mainstreamovými frakciami, kde aj tak Slováci hrajú druhé až tretie husle. Sme tradičná konzervatívna strana, ktorá pracuje pre Slovensko a spolupracuje s inými podobnými európskymi stranami na modeli Európy národov. Možno sme nejaké chyby doma spravili, ale mali sme čas na prehodnotenie. Teraz sme odhodlaní meniť aj európsku politiku na bližšiu k ľuďom, chrániť tradičné európske a národné hodnoty, napríklad vodu, pôdu, lesy, ochraňovať tradičnú rodinu a slovenské ekonomické záujmy. Nie sme nikomu nič dlžní, ani na nikom nie sme závislí, preto môžeme slobodne hlásať a presadzovať alternatívne východiská. Na rozdiel od politických novotvarov máme v sebe nenahraditeľné skúsenosti. Sme politicky vyzretí, ale nie prezretí. Sme flexibilní, ale nie ohybní.
V politike pôsobíte pomerne dlho a aktívne. Máte vôbec čas na súkromný život?
V podstate som workoholik, ale mám šťastie, že táto práca ma baví, vidím v nej zmysel osobnej služby. Navyše, musím sa pri nej stále vzdelávať a byť v informačnom predstihu. O to viac si vážim voľný čas, ktorý chcem tráviť zmysluplne s ľuďmi, s ktorými sa môžeme obohatiť svojou prítomnosťou, inteligenciou, humorom i diskusiami o živote, filozofii, Bohu či vesmíre. Ale na druhej strane, rád sa utiahnem do samoty, prechádzam sa v prírode, najmä v lese. V zime zasa zjazdové lyžovanie ma nabíja vesmírnou čistou energiou. Navyše, každé ráno cvičím jogu a meditujem. Rád varím, venujem sa zdravému životnému štýlu, veď život a jeho zmysel sú pre každého človeka najdôležitejšie.
Tomáš Szmrecsányi
foto Jozef Barinka