Príbehy z lesov
Rob Marshall preniesol z divadelných dosiek na strieborné plátno čarovný les, v ktorom sa nečakaným spôsobom prelínajú príbehy hlavných hrdinov známych klasických rozprávok. Všetci pritom musia, podobne ako my v našej realite, neraz čeliť krutým dôsledkom svojich túžob, poslaní i rozhodnutí.
Dnešný uponáhľaný, modernou technikou poznačený životný štýl si od nás vyberá krutú daň. Strácame sa v chaose sveta, zanedbávame seba či ignorujeme pocity tých, ktorých máme najradšej. A keď si to všetko v hraničných situáciách uvedomíme, nechápeme, čo sa to s nami deje. Pritom by stačilo nazrieť do minulosti – v nej možno nachádzať tie „úžasné veci“, ktoré robili našich predkov spokojnými, veselými. Mnoho ľudí sa však už „spamätalo“ a do popredia ich záujmu sa dostávajú nielen tradičné hodnoty, ale aj svety, ktoré napriek tomu, že nepochádzajú z fyzickej reality, sú bytostne prepojené s ľudskou existenciou. Áno, reč je o ríši fantázie, predstáv a viery, ktoré sú také bohaté a pestré, že každý jednotlivec si v nich nájde to, čo jeho duši chýba. Kým niektorí sa vracajú k viere v Boha či iné nadpozemské sily, iní inšpiráciu pre ďalší život, ponaučenie z vlastných chýb, alebo hoci len relax nachádzajú vo svete rozprávok. Mnohé obsahujú odpovede na naše „nezodpovedané otázky“. Napokon, práve pre tých, ktorí stratili väzbu na to „niečo iné“ a stratili sa v chaose sveta, vzniklo divadelné predstavenie (napísal Stephen Sondheim), ktoré ponúka modernú spleť obľúbených rozprávok bratov Grimmovcov. Klasické príbehy ako Popoluška, Červená Čiapočka, Jack a fazuľka a Zlatovláska sa preplietajú do jedného rozprávania, do dokonalej metafory života.
Nik nie je sám
Americký filmár Rob Marshall (známy vďaka muzikálu Chicago a filmu Piráti z Karibiku: V neznámych vodách) spojil dokopy hudbu, komédiu, fantastické herecké výkony, nádherné scény a originálne kostýmy. Ako sa dostal k nápadu sfilmovať divadelné predstavenie? Po úspechu muzikálu Chicago sa stretol so Stephenom Sondheimom, lebo chcel jeho muzikál Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street preniesť z dosiek divadla na plátna kín. Sondheim v rámci diskusie okrajovo spomenul aj Príbehy z lesov. Marshallovi sa nápad pozdával, ale projekt zapadol prachom kvôli príprave filmov Pamäti Gejše a Deväť, ktoré dostali vyššiu prioritu. V roku 2011 sa však Marshall k svojmu zámeru vrátil. Stalo sa tak krátko na to, ako si vypočul televízny prejav prezidenta k 10. výročiu teroristického útoku na New York. Jeho odkaz mu pripomenul hlavnú správu kľúčovej piesne muzikálu No One Is Alone (Nikto nie je sám), veril, že Príbehy z lesov stelesňujú rozprávku generácie po udalostiach 9/11. V januári 2012 sa tak vydal do Walt Disney Pictures, aby so Sondheinom a scenáristom Jamesom Lapinom predstavili zámer priniesť príbeh na strieborné plátno. Štúdiá súhlasili, hoci rozpočet na realizáciu diela osekali. A tak sa filmári pustili do hľadania vhodných hercov.
Zlá čarodejnica
Filmári najprv chceli vyriešiť rolu čarodejnice, ktorá spája do jedného celku všetky rozprávky. Ponúkli ju Meryl Streep, no ona chvíľu váhala, keďže sa po štyridsiatke rozhodla, že už nebude stvárňovať žiadne čarodejnice. Potom si prečítala scenár a Sondheimova postava ju nadchla… O čosi neskôr sa rozhodlo, že medzi hlavné postavy zaradia aj Johnnyho Deppa. Aj napriek okresaným finančným podmienka sa stal Vlkom. Dobrosrdečný James Corden získal úlohu Pekára, jeho ženu si zahrala Emily Blunt. Tá, mimochodom, počas natáčania otehotnela, pribúdajúce kilá budúcej mamičky však v konečnom dôsledku nevadili, práve naopak. K postave pekárky sa viac než hodili.
Postavy Popolušky sa zhostila Anna Kendrick a jej princom sa stal Chris Pine (Jake Gyllenhaal rolu odmietol kvôli inému filmu). Neskôr pribudli Christine Baranski ako Popoluškina macocha a Lilla Crawford ako Červená Čiapočka. V Príbehoch z lesov je aj samotný les braný akoby jedna z postáv, ako osobnosťou či metafora pre mnoho vecí v bežnom ľudskom živote. „Je miestom, kde si môžete splniť sny a priania. Konfrontovať sa so svojimi obavami, stratiť sa, vyrásť a naučiť sa ísť vpred. Stelesňuje cyklus života v zmysle, že počas svojej cesty napredujeme a uvedomujeme si, že naša púť nemusí byť taká, ako sme si predstavovali. Neexistujú žiadne skratky, musíme si prejsť dobrým i zlým. A toto všetko nás utvára. Jednoducho: Treba sa vydať do lesa a dúfať, že z neho vyjdeme ako lepší človek,“ komentuje posolstvo príbehu Rob Marshall.
Význam rozprávok
Sondheim a Lapin sa museli popasovať s viacerými tradičnými rozprávkami a kombinovali ich s novým príbehom Pekára a jeho ženy. Vznikol tak muzikál zo sveta fantázie – poetický, dojemný príbeh, popretkávaný súčasnými témami a elegantne prerozprávaný prostredníctvom postáv Popolušky, Jacka, Zlatovlásky a Červenej Čiapočky. Hlavní hrdinovia spoločne skúmajú, čo nasleduje po známej záverečnej vete: „A žili šťastne až do smrti.“ Ako vieme, vznik klasických rozprávok sa datuje do dávnych čias histórie. Odovzdávali sa ústne z generácie na generáciu a hoci sa môže zdať, že poskytujú len zdroj zábavy pre malé deti, stávajú sa dôležitým nástrojom vzdelávania a poučenia nielen pre najmladších. Tento rozmer sa snažil zachytiť aj film. „Rozprávky sa vyvinuli ako varovné príbehy. Ich primárnou úlohou bolo varovať deti pred možnými nástrahami, ktoré sa im mohli v živote prihodiť. Zároveň napríklad povzbudzovali mladé dievčatá, aby si hľadali bohatých ženíchov a žili šťastne až do smrti. Nie vždy to tak ale funguje,“ hovorí Meryl Streep, ktorú vzápätí dopĺňa Johnny Depp: „Páčil sa mi nápad, že všetky tieto rozprávky, na ktorých sme vyrástli, aplikujeme na reálny život v jednom príbehu.“ A Sondheim dodáva: „Scenárista James Lapine spravil niečo, čo nik pred ním. Pozrel sa na Popolušku inými očami. Divákom ukazuje, že princezná nezanechala svoju črievičku na schodoch náhodou. Urobila to zámerne! To považovala za spôsob, ako zistiť, či ju Princ naozaj miluje a či mu bude stáť za tú námahu, aby ju našiel.“
Z divadla do kín
Pri výbere vhodnej lokality na nakrúcanie filmu sa producenti rozhodli pre Anglicko. Jeho história, malebné scenérie, početné hrady a majestátne zámky ponúkli ideálne prostredie, kde mohli ožiť rozprávkové postavy. Natáčanie začalo v septembri 2013 hlboko v útrobách starého lesa v Ashridge Estate na okraji Berkhamsted, ktorý patrí k najstarším rezerváciám divokej prírody v regióne. Skvelé exteriéry ponúkol aj Windsor Great Park na hranici Berkshire a Surrey so svojimi zvláštnymi, pôsobivými dubmi (mnohé majú viac ako 800 rokov). Tisíce hektárov parku poskytli všetko, čo filmový štáb potreboval.
Domovom Pekára i vstupnou bránou do lesa sa stala dedinka Hambleden (známa svojimi čarovnými historickými uličkami) pri Henley na Temži. Neďaleká stodola sa stala farmou a bydliskom Jacka, jeho matky (Tracey Ullman) a kravičky Milky White. Sobáš Popolušky sa natáčal v priestoroch jednej z najväčších pamiatok Anglicka – na majestátnom hrade, ktorý stráži úžinu Dover v najužšom mieste kanálu La Manche.
Kostýmy a styling
Kostýmová dizajnérka Colleen Atwood (ocenená Oscarmi za kostýmy pri filmoch Alica v krajine Zázrakov, Chicago, Pamäte Gejše) stála pred neľahkou úlohou: každá postava požadovala špeciálny prístup. Meryl je neustále v pohybe, jej nadčasový kostým je zošitý z malých kúskov, aby ju neobmedzoval; Johnnyho pásikavý oblek čerpá inšpiráciu z 50. rokov minulého storočia; pekár a jeho žena sú zaodetí do šiat s nádychom viktoriánskej éry; Jack a jeho mama sú zasa oblečení vo vidieckom štýle; Popoluška s princom vystupujú v šatách z čias romantizmu; Červená čiapočka evokuje ilustrácie detských knižiek z rokov okolo 1930 a Zlatovláska s princom majú oblečenie z čias stredoveku. „Čo sa garderóby týka, každý si príde na svoje. Máme tu naozaj všetko,“ dodáva Colleen Atwood. S ňou úzko spolupracoval aj dizajnér Peter Swords King (Oscar za film Pán Prsteňov: Návrat kráľa): „Čakali sme, aké kostýmy pripraví a od jej návrhov sme sa následne odpichli. Chceli sme, aby všetko spolu ladilo. Aby sa nám nestalo, že k šatám z 18. storočia priradíme parochne z 19. storočia.“ Nadchlo ho, že má vytvoriť rôzne vzhľady naprieč rôznymi érami. Špeciálny prístup si vyžadovala Zlatovláska a jej vlasy. Ak si spomeniete na rozprávku, zlaté vlasy princeznej boli vstupnou bránou do veže, v ktorej bývala. Preto museli byť minimálne šesť metrov dlhé. V jednej časti príbehu ich má nádherne rozpustené, avšak v záujme praktickosti ich King v istom momente zaplietol s prihliadnutím na štýl doby. Objemný vrkoč, ktorý herečka MacKenzie Mauzy vo filme nosí, vznikol vpletením bavlny do jej vlastných vlasov. Postavy Čarodejnice a Vlka sa neobišli, samozrejme, bez použitia masiek, protetík, umelých vlasov, chlpov a tiež množstva make-upu. Celý proces prípravy hercov zabral niekoľko hodín maskovania pred každým natáčaním.
K výhodám modernej doby patria technológie pre efektívne vytvorenie sveta, v ktorom postavy ožívajú. Počítačovo generované scény filmu zahŕňajú rast stonky fazule, pochod 18-metrového obra lesom, premenu obnosených šiat Popolušky na nové či tornádo, ohlasujúce príchod čarodejnice. Za tým všetkým stojí oddelenie špeciálnych a vizuálnych efektov na čele so supervízorom Mattom Johnsonom (Oscar za efekty vo filme Zlatý kompas) a okrem počítačov si filmári do svojich služieb prizvali aj tvorcov klasických efektov – zmenšenín a miniatúr (niektoré časti lesa).
Dialógya hudba
Hudba k filmu bola nahratá počas dvoch týždňov v londýnskych štúdiách Angela a na jej tvorbe spolupracoval 56-členný orchester najlepších hudobníkov Londýnskeho symfonického orchestra a Londýnskej filharmónie. Hudobný dohľad a produkciu zastrešil Mike Higham, ktorý spolupracoval so Stephenom Sondheimom aj na filme Sweeney Todd. Samotnému nahrávaniu predchádzali početné skúšky a hodiny hercov s hlasovými pedagógmi. Prepojenie dialógu s hudbou, ktorá pulzuje celým filmom, patrilo k najväčším výzvam. Bolo nevyhnutné, aby prelínanie deja a dialógov s piesňami prebiehalo plynule, nepôsobilo nasilu či rušivo. „Kľúčom dobrých muzikálov je prítomný okamih. Prechod medzi dialógom a hudbou musí byť prirodzený, akoby vznikol z náhleho popudu. Nesmie pôsobiť plánovane, nesmie nastúpiť znenazdajky. Inak bude pôsobiť umelo. Verím, že diváci budú spokojní,“ dodáva režisér Marshall.
Tomáš Szmrecsányi
foto Saturn Entertainment