Do povedomia širokej verejnosti sa síce dostal vďaka hitu Happy, no okrem neho už toho stihol vo svojich 43 rokoch oveľa viac. Stovky pesničiek, množstvo produkcií, desiatky módnych kolekcií a nezmazateľný vplyv na celé dianie vo svete dokázal ustáť bez jedinej vrásky na čele a s výzorom 20-ročného mladíka.
Úspešným umelcom sa síce v poslednej dobe môže stať (vďaka tréningu a s poriadnou finančnou pomocou) každý, no skutočným umelcom sa musí človek narodiť. To je aj prípad Pharrella Williamsa, ktorý prišiel na svet 5. apríla 1973 vo Virgínii ako najstarší z troch synov učiteľky Caroline a otca Pharaoha. Hoci peňazí nazvyš nemali, zabezpečili mu aspoň aké-také zázemie, aby mohol rozvíjať svoj hudobný talent. Vďaka dôvere rodičov tak v siedmej triede absolvoval hudobný tábor, ktorý bol počiatkom jeho úspešnej kariéry. Práve tu totiž stretol svojho kamaráta a rovnako zapáleného hudobníka Chada Huga. Pharrell hral na bicie a klávesy, Chad na saxofón, a tak netrvalo dlho a chalani spolu s ďalšími dvoma kamarátmi (Shay Haley a Mike Etheridge) založili R&B kapelu The Neptunes. Keď sa partia hudobne nadaných stredoškolákov zapojila do talentovej súťaže, padli do oka hudobnej legende Teddymu Rileymu a s ním po ukončení školy aj podpísali prvú umeleckú zmluvu.
Producenti roku
Pharrellova kariéra začala pomaly, ale isto naberať na obrátkach, keďže sa zapojil aj do projektov mimo vlastnej kapely. V roku 1992 sa postaral o niekoľko veršov pre new jack swing zoskupenie Wreckx-n-Effect, presnejšie pre ich hit Rump Shaker. Pre 19-ročného Pharrella znamenal tento song prvý verejný úspech, keďže Rump Shaker dosiahol na druhú pozíciu v rebríčku Billboard Hot 100. A aby toho nebolo málo, v tom istom roku sa dostal aj do remixu úspešného songu Right Here od dievčenského zoskupenia SWV a predviedol, ako vie rapovať. The Neptunes si zatiaľ stále hľadal svoj štýl. Projektov pribúdalo a jeden z najvýznamnejších prišiel v roku 1998, keď skupinu oslovil o pomoc raper Norega. Netrvalo dlho a v rádiách zaznel singel Super Thug, ktorý zaznamenal veľký úspech a zabezpečil im pozornosť širokej verejnosti. Navyše, tento song jasne zadefinoval, akým smerom sa má uberať hudba kapely. A možno vďaka nemu sa v tej dobe Pharrell a Chad zoznámili so speváčkou Kelis a postarali sa o produkciu jej debutového albumu Kaleidoscope. „Čerstvý“ zvuk od mladého producentského zoskupenia zrazu zháňal každý hudobník aj mimo mainstreamu – napríklad: Ol‘ DirtyBastard so songom Got Your Money, Jay Z – Give It 2 Me, Busta Rhymes – Pass The Courvoisier pt. 2 alebo Usher – U Don’t Have to Call. Slová vďaky by im určite zaslal aj Justin Timberlake, ktorému pomohli rozbehnúť sólovú kariéru s albumom Justified po rozpade NSYNC či rapové duo Clipse, ktorému Pharrell dopomohol k zisku ich prvého kontraktu. Zoskupenie The Neptunes bolo natoľko úspešné, že si za pár rokov podrobili celú hudobnú scénu od Britney Spears až po Snoop Dogga, čo im okrem iného zabezpečilo aj prvý spoločný album The Neptunes Present… Clones, ktorý pozostával iba z pesničiek od rôznych interpretov (produkovali ich The Neptunes). Do roku 2002 sa im podarilo získať niekoľko významných ocenení za úspechy v rebríčkoch i ocenenie pre producentov roku.
N.E.R.D
Popri The Neptunes si na prelome tisícročia Pharrell spolu s Hugom a Shayom Haleyom založil aj „bokovku“ N.E.R.D. V tej dobe hlavný príjem prichádzal z práce The Neptunes, a tak si v tomto projekte mohli chalani splniť všetky svoje želania bez ohľadov na očakávania druhých. Svoj prvý album In Search of… v roku 2001 prekvapivo vypustili len pre Európu, poučili sa totiž z produkcie albumu pre Kelis, ktorý sa na starom kontinente dočkal omnoho lepších ohlasov, ako za veľkou mlákou. Aby toho nebolo málo, rok po vydaní sa chalani rozhodli vytvoriť aj reedíciu albumu v podaní kapely Spymob, ktorá svojou hudbou v štýle 60. rokov pridala albumu viac rockový zvuk.
Popri podobných projektoch stihol Pharrell aj Hugo nazbierať dostatok hudobných skúseností a na druhý album Fly or Die si pripravili niekoľko noviniek. Od tohto momentu boli už natoľko zruční, že dokázali odohrať všetky koncerty naživo, bez pomoci druhej kapely alebo bez hudby z nahrávky. Album vyšiel v marci 2004 a obsadzoval len popredné priečky v rebríčkoch, čo pre N.E.R.D znamenalo celkom slušné predaje. Kvôli konfliktu však museli v roku 2005 ukončiť kontrakt s Virgin Records, čo neskôr viedlo aj k rozpadu kapely. V pláne však mali ešte niekoľko koncertov, čo im svojím spôsobom zachránilo kožu, keďže sa vďaka nátlaku fanúšikov dali opäť dokopy a na vlastné náklady začali nahrávať tretí štúdiový album Seeing Sounds. Ten sa „narodil“ v júni 2008 v sprievode množstva koncertov a úspešného turné Glow in the Dark po boku Rihanny, Kanyeho Westa a Lupe Fiasca.
Na ďalšiu novú hudbu si fanúšikovia museli počkať do roku 2010, vtedy sa na internet dostal song Party People a o pár dní neskôr Hypotize U (produkoval Daft Punk). Tieto dva songy boli predzvesťou albumu Nothing (2010). Hoci šlo už o štvrtý album, N.E.R.D zo strany recenzentov stále čelilo kritike za texty, keďže Pharrellove verše boli plné sexuálnych narážok a dvojzmyslov, ktoré miestami neboli vhodné pre skupinu fanúšikov najmä z mladšej generácie. Nothing sa stal posledným albumom kapely, no Pharrell už má údajne v pláne ďalšie pokračovanie.
In My Mind
Popri všetkých projektoch si Pharrell našiel čas aj na sólo kariéru. Začala v júni 2003 vydaním songu Frontin, na ktorom spolupracoval aj Jay Z. Samotný song sa stal už klasikou a úspešný bol aj vo svojich začiatkoch, hoci Pharrell ho považoval len za akýsi experiment a neplánoval sa presadiť inak ako producent. Frontin sa však stal 34. najpredávanejším songom v USA, a to mu očividne zmenilo názor na celú vec. 25. júla 2005 tak do sveta vypustil svoju prvotinu In My Mind. Napriek niektorým narážkam na celkovú nesúdržnosť bol album hodnotený pozitívne a o pár mesiacov sa dočkal aj prerábky pod menom Out Of My Mind – pozostávala z rovnakých songov aj textov, no s obmenenou hudbou, o ktorú sa postaral bubeník Questlove a klávesák James Poyser z hip-hopového zoskupenia The Roots. Vydavateľstvu Interscope sa však celý projekt nepáčil, a tak sa rozhodlo pozastaviť ho. Z dostupných songov však boli fanúšikovia unesení a žiadali celý album. Questlove im vyhovel cez svoj My Space účet, kde uverejnil jeden song a pri presiahnutí hranice 10.000 vypočutí pridal ďalší. Album sa tak nakoniec v celej podobe dostal von až v roku 2007 s dvojicou bonusoviek Mamacita a Creamsickle.
Do dnešného dňa Pharrell stihol spolupracovať snáď s každým a nevyhol sa ani menám ako Adam Lambert, Mac Miller, Mike Posner, Miley Cyrus, Frank Ocean, Solange Knowles, Shakira či Jeniffer Lopez… K najprekvapujúcejším spoluprácam patrila práca na songu Hey You, ten totiž vytvoril v spolupráci s Madonnou pre spoločnosť Microsoft Network, ktorá sa rozhodla venovať 25 centov za každé stiahnutie pesničky na neziskovú nadáciu pre ochranu životného prostredia pri príležitosti podujatia Live Earth.
BBC / IceCream
K Pharrellovým koníčkom popri hudbe vždy patrila móda, najmä streetwear – na ten mal nezmazateľný vplyv. Rovnako ako pri hudbe, aj v móde potreboval na začiatok dobrého partnera. A opäť mal veľké šťastie. Ak bol v hudbe pre jeho kariéru najdôležitejší Chad Hugo, v móde to bol Japonec Nigo. Ten už v roku 1993 založil vlastnú značku A Bathing Ape, s ktorou v módnom svete vyvolal veľký boom. Bol ako Pharrellovo dvojča, mal rovnaké zmýšľanie a tiež sľubne rozbehnutú kariéru. Netrvalo dlho a v roku 2005 sa dostala von prvá kolekcia ich spoločnej značky Billionaire Boys Club. Tá napriek názvu nemala nič spoločné s luxusným životným štýlom či peniazmi, ale reprezentovala odhodlanie každého človeka ísť za svojím cieľom. V Pharrellovom podaní značka reprezentovala i jeho názor na učenie ako najdôležitejšiu vec v živote. Jej význam si však mohol vysvetliť každý po svojom a možno práve v tom tkvel celý úspech BBC. Značka ponúkala pestré produkty s vydarenou grafikou, o ktorú sa staral (rovnako ako u predchádzajúcej Nigovej značky BAPE) renomovaný umelec Sk8thing. Za rodné miesto si vybrali Japonsko a po prvýkrát produkty BBC predstavili verejnosti v roku 2003 s vydaním klipu Frontin. V tej dobe ešte internet ani sociálne siete takmer neexistovali a videoklip v televízii bol jediný spôsob, ako sa spojiť s novými fanúšikmi BBC.
Jedným z hlavných znakov značky je vysoká kvalita spracovania detailov, obmedzené série a o niečo vyššia cenovka. Popri nej vznikla aj značka Ice Cream, tá sa mala zameriavať na obuv (BBC len na oblečenie). Exkluzivitu oboch značiek podporoval aj fakt, že nie každý obchod si ich mohol dovoliť predávať a boli dostupné len v oficiálnych predajniach – v celom svete sú len štyri (v New Yorku, Londýne, Tokiu a Hongkongu). Vďaka dobrým vzťahom plánoval Pharrell spojenie so značkou Reebok, ktorá sa mala starať o základ pre tenisky Ice Cream a rovnako mala zastrešiť aj výrobu modelov BBC. V tej dobe však Reebok slávil úspech s rapovými menámi ako Jay Z (s jeho teniskami S. Carter) alebo 50 Cent (s jeho divíziou G-Unit, ktorá lámala rekordy v predajnosti) a nejako pozabudol na fakt, že nič netrvá naveky. Keďže sa aj napriek podpísanej zmluve do nového projektu s mladým umelcom, ktorý chcel vyrábať v Japonsku farebné veci pre mladých z USA, veľmi nehrnul, rozhodli sa Pharrell s Nigom ponechať na Reebok len výrobu tenisiek… A napokon si značku založili sami a Reebok tak premeškal obrovskú šancu na zisk.
Hoci sa môže zdať, že plány s Reebokom boli len stratou času (ktorá o pár mesiacov odložila odhalenie novej značky), celkovo ani neboli na škodu, keďže vzniknutá situácia ich mnohému priučila a navyše uistila v rozhodnutí formovať vlastnú značku. Tá zaznamenala úspech i miliónové zisky. No ekonomická kríza sa nevyhla ani im, našťastie vďaka Pharrellovej vynaliezavosti vyšli z nej takmer bez ujmy – okolo roku 2011 boli nútení premiestniť výrobu z Japonska do Číny, avšak vďaka zmluve, ktorú v roku 2012 podpísali s Jay Z-m, sa im podarilo ostať v hre dodnes.
Pharrell mal vycibrený formálny vkus, a tak spolupracoval na mnohých módnych projektoch. Jedným z prvých bola spolupráca s francúzskou športovo-luxusnou značkou Moncler, pre ktorú navrhol kolekciu s bundami a vestami, neskôr aj sériu okuliarov. Známa je taktiež jeho podpora spoločnosti Bionic Yarn (participuje na nej aj ako spoluzakladateľ), ktorá rozvíja myšlienku tvoriť tkaniny z recyklovaných plastových fľašiek a odpadu z mora – tie využitím rôznych technológií dokážu verne imitovať bavlnu či iné textílie. Bionic Yarn už má za sebou spoluprácu so značkami ako GAP alebo G-Star. Poslednou a azda najväčšou by však mala byť Pharrellova vlastná divízia pod značkou adidas.
Peter Hlavička
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle GOLDMAN (2016)