Divadlo, film, seriály, moderovanie, dabing. Parašutizmus, potápanie, thai box. Podpora nekomerčných projektov. Život v Českej republike, ale aj na Slovensku. A pomerne časté cestovanie po svete. Manželka aj deti. To všetko sa týka jedného muža. A stíha to. Ako sa hovorí – za všetkým hľadaj ženu…
Petr Vágner má len 37 rokov, avšak za sebou má toho toľko, koľko niekto nestihne za celý život. Je odhodlaný stíhať ešte viac, a tak popri bohatých aktivitách v rodných Čechách prijal aj ponuku zahrať si jednu z ústredných postáv v slovenskom Búrlivom víne po boku Nely Pociskovej. V minulosti spolumoderoval Recept na bohatstvo po boku Adely Banášovej, preto v médiách viackrát odznelo, že žiadaný herec na Slovensku zatiaľ pôsobil možno málo, no hneď s dvoma veľmi známymi ženami. Jeho odkaz je však jasný: „Svojej žene som stopercentne verný.“ Faktom je, že bez manželky Gabriely by sa mu zrútil svet ako domček z kariet…
Polygrafia? Kdeže!
Narodil sa v roku 1977 v Bílovci. V mladosti sa viackrát sťahoval, čo súviselo s lepšou pracovnou ponukou pre jeho otca. Spomína si na sťahovanie zo Znojma do Brna, keď mal tri roky, odtiaľ sa zasa sťahovali do Prahy, keď mal štrnásť. „V Brne som strávil nádherné detstvo. Bývali sme v okrajovej časti, za domom sme mali les, údolie, lom s prírodným jazerom, takže sme s partiou chalanov boli stále vonku,“ spomína. Spomienky na začiatky v Prahe už také ružové nie sú. Ako tínedžer z Brna to nemal jednoduché. Možno práve s tým súvisí jeho čiastočná introvertnosť, ktorá ho na herecké povolanie nepredurčovala. „Vôbec som nebol triedny šašo, skôr naopak. Šiel som študovať strednú polygrafickú školu, a tam sa to zlomilo. Stretol som totiž chalana, ktorý sa venoval historickému šermu. Rozprával mi o divadle, o herectve.“ Práve to boli momenty, ktoré ho pre herecké povolanie nadchli a zmenili mu život. Napriek tomu, že chvíľu v polygrafickom segmente dokonca pracoval, napokon vyštudoval hereckú školu a už počas štúdia hosťoval v pražskom Národnom a Stavovskom divadle a tiež v Divadle na Vinohradoch. Stretával sa s českými hereckými hviezdami, sledoval ich skúšky, hry a učil sa. „Najviac som si vážil, že keď som náhodou zaskakoval za iných hercov, tak za mnou po vystúpení prišli a pochválili ma. To bola najväčšia odmena.“ Pochvala nebolo jediné, na čo si zvykal, súčasťou bola aj kritika, ktorú vyhľadáva dodnes. Schopnosť vypočuť si a spracovať kritické slová vníma ako jedno zo svojich najväčších pozitív, ktoré ho začlenili medzi najúspešnejších Čechov dneška. „Ak by som sa chcel presadzovať a nevedel by som prijať kritiku, nikdy by som sa neposunul ďalej,” konštatuje a zároveň dodáva, že dnešní začínajúci herci sú v mnohom iní: „Mladá generácia hercov je trochu laxnejšia, chodia neskoro na skúšky, presadzujú sa bez pokory a často aj bez skúseností.“
Na dobré sa čaká
V Čechách to už potom išlo veľmi rýchlo. Vágner sa stal divadelným hercom, odkiaľ jeho kroky viedli do televízie, kde hrá vo viacerých seriáloch a tiež moderuje VIP správy, niekedy po boku manželky Karla Gotta. K tomu patrí dabing i rozličné projekty a aktivity na podporu vecí, na ktorých mu záleží. Napríklad vzdelanie a práca s deťmi z detských domovov.
U herca, ktorý je aj podľa kolegov „šikovný, skúsený, atraktívny, snaživý a navyše aj ľudský“, úspech nenechá na seba dlho čakať. Z Českej republiky sa tak jeho aktivity rozšírili aj na Slovensko. Prvou príležitosťou bolo moderovanie Receptu na bohatstvo a aktuálne stvárňuje jednu z ústredných postáv v seriáli Búrlivé víno. Slovenských seriálových tvorcov však nechal na seba čakať. „Asi pred rokom som bol na kamerových skúškach do úplne iného seriálu. Vtedy to kvôli mojim pracovným záväzkom nevyšlo, tak si na mňa spomenuli teraz.“
Recept na úspech
Zrejme neexistuje univerzálny recept na úspech. Nemá ho ani Petr. Tvrdí však, že všetko, čo dosiahol, bolo vykúpené veľkou drinou a pokorou. „Som človek veľmi aktívny a kreatívny, milujem rôznorodosť a mám rád tímovú prácu. Nič z toho, čo robím, nechcem iba tak odohrať alebo odrozprávať. A rozhodne platí, že každý by si mal na svoje bedrá brať iba toľko, koľko dokáže uniesť a mal by poznať svoje hranice. V tomto bode pravidlá o tom, čo je kto schopný robiť naraz, začínajú aj končia. Aj ja musím občas niečo odmietnuť, uprednostniť, ubrzdiť,“ hovorí o vari najväčšej zásade svojho hektického života.
Úspech sa určite dostavil aj vďaka vysokej miere jeho perfekcionizmu, ten však nehodnotí vždy ako pozitívnu vlastnosť. „V niektorých veciach som na seba možno až zbytočne prísny a chcem, aby všetko bolo na 100%. Ráno odchádzam z tréningu, ledva pletiem nohami a potom večer v divadle hrám Tančiareň, kde tri hodiny tancujem.“ Zároveň však dodáva, že únava nie je dostatočný argument na to, aby vypustil. Pravdou je, že pri takom veľkom množstve aktivít je niekedy problém vôbec na ne myslieť, nieto ešte v nich mať prehľad a vedieť ich vždy dokonale zladiť. Na to však má toho najlepšieho človeka, „manažéra“. Manželku Gabrielu. Hoci množstvo mužov nemá rado, ak im vlastná žena organizuje a plánuje život, v jeho prípade je to inak. „Myslím, že lepšieho organizátora som si vybrať nemohol. Moja manželka je veľmi strategický človek, má prehľad v mnohých veciach, skúsenosti z branže, v ktorej sa pohybujem, výborné organizačné schopnosti a pracovná komunikácia s ňou je pre mňa často až akýmsi koučingom.“ A na dokonalom zladení Petrových aktivít má vo veľkej miere zásluhu práve manželka, ktorá sa okrem toho stará aj o domácnosť i výchovu ich detí.
Argument na spomalenie
Pracovné aktivity podľa neho nesmú narušiť čas strávený s rodinou, hoci chápe, keď niektorí muži hovoria, že je niekedy zaťažko po náročnom pracovnom dni prísť domov a venovať sa deťom. „Pre mňa osobne sú však naše deti skôr nabíjačom bateriek a všetky voľné momenty sa snažím tráviť s nimi. Nie som typ muža, ktorý si povie, že potrebuje vypnúť a odíde na mesiac kamsi preč. Každý môj krok a každé moje rozhodnutie sa odvíja od toho, aký dopad to bude mať na rodinu.“ So synom Samom a dcérkou Lilly trávi voľný čas rôznorodo. Parky, detské kútiky, ihriská, hríby, túry, kúpanie, opekanie, grilovanie, stavanie lega, spoločenské hry… Keďže mal pestré detstvo, rovnaké chce dopriať aj svojim deťom.
Tetovanie
Potreba vyjadriť sa u neho nespája iba s pracovným životom, ale aj so súkromím. Dokazuje to i rozsiahle tetovanie, o ktorom tvrdí, že stále nie je dokončené. Premýšľal o ňom už dávno, no vtedy ešte nenašiel dostatok odvahy a nevedel ani, čo by si dal vytetovať. Krátko pred tridsiatkou sa však odhodlal a nechal si vytetovať čínskeho draka ako symbol sily i vyjadrenie lásky a úcty k čínskemu bojovému umeniu. Postupne tetovaní začalo pribúdať, dokonca si v tetovacom štúdiu skúsil sám tetovať ruku. „Pre nové tetovania sa rozhodujem vždy v súvislosti s nejakou udalosťou, niečím, čo sa mi práve v živote deje a čo mi je blízke.“ Na tetovaniach má vyobrazené portréty svojich detí s dátumami narodení a tiež ručičkou jedného a nožičkou druhého, iné motívy stvárňujú výjavy zo starého Grécka a Ríma, kresťanské symboly, latinské príslovia… Tetovanie, ktoré sa na jeho tele už takmer nedajú spočítať, sa pre neho stali ďalšou možnosťou na sebavyjadrenie – toho, čo má rád, toho, čo mu zmenilo život, toho, čo mu ho stále mení. Hoci, ako dodáva „faktom je, že vzhľadom na moju profesiu sa už musím brzdiť.“
Perla Žinčíková
foto archív Petra Vágnera, Divadla Radka Brzobohatého, Mia Production
Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle GOLDMAN (2015)