Nemuseli byť super hudobníkmi ani básnikmi, aby vytvorili energické piesne s výstižnými textami. Spievali o tom, čo žili a žili to, čo spievali. Rebeli, ktorí dráždili mocných, lebo chrlili zo seba pravdu o svete v rytme rock’n’rollu.
Na začiatku svojej éry udierali do ulity ľahostajnej spokojnosti, konzumnosti a komerčnosti. V duchu ich hesla „no future“ (žiadna budúcnosť) prežívali naplno prítomný okamih, robili a počúvali hudbu, brali drogy, fajčili jointy, čítali Arthura Rimbauda a Jacka Kerouaca, ale najmä provokovali. Nechýbala im odvaha vyjsť na pódium so znalosťou niekoľkých akordov a na plné ústa vykričať svoj hnev, zosmiešňovať a kritizovať nezmyselnosť vojny a vládnuce triedy. Ich hudbu počúvala nezamestnaná mládež i umelci, inšpirovali filmárov, básnikov, fotografov aj módnych návrhárov. Punk bol jednoducho reakciou na ekonomickú krízu 70. rokov minulého storočia. Médiá to fascinovalo. To ony vymysleli tomuto hudobnému i životnému štýlu názov, ktorý v preklade znamená nováčik či výtržník.
Divokí predchodcovia
Punk, rovnako ako iné hudobné štýly, nevznikol zo dňa na deň. Už v 60. rokoch sa v USA začali formovať kapely, ktoré podobne ako hippies bojovali proti vojne vo Vietname a násiliu a do hudby vniesli nové výrazové prvky. Zároveň ich jednoduché, často chaotické a nespútané tóny boli reakciou na komerčne úspešné kapely. Originálny zjav na vtedajšej americkej scéne predstavovala divoká extravagantná pätica New York Dolls a práve ona sa stala príčinou nezhôd pri otázke, kedy vznikol punk, keďže podľa niektorých hudobných kritikov New York Dolls (a nie anglické kapely 70. rokov) bol prvým priekopníkom punku, hoci tento štýl ešte nebol pomenovaný. Tak či onak, minimálne ich prejav, tvrdý hardcore a pozoruhodná vizuálna stránka boli pre nové formácie silnou inšpiráciou. Skupinu tvorili spevák David Johansen, gitaristi Johny Thunders a Rick Rivets, basgitarista Arthur Kane a bubeník Billy Murcia, ktorý ešte pred nahrávaním prvého albumu počas turné v Anglicku zomrel na nešťastnú kombináciu alkoholu a liekov. Nahradil ho Jerry Nolan. V roku 1973 vyšiel prvý album New York Dolls a o rok neskôr Too Much Too Soon. Na tieto výtvory kritici chrlili chválospevy, ale komerčne sa vôbec neujali. Kapela sa postupne rozpadala, až v roku 1977 zanikla úplne. Oba legendárne albumy sa stali kultovou záležitosťou. Každá punk rocková skupina, ktorá vznikala v 70. rokoch v Anglicku, počúvala legendárne „bábiky“.
Nemenej zaujímavým newyorským hudobným fenoménom 60. rokov bola rock’n’rollová formácia The Velvet Underground, ktorým robil manažéra originálny Andy Warhol. „Nezapadali do kultúry hippies. Obliekali sa do čiernej, do temnoty, mali iné literárne vzory, zaujímal ich masochizmus, drogy. Bolo to veľmi príťažlivé a ja som ich milovala, pretože tiež hovorili, aby hippies už išli do čerta,“ vyznala sa zo svojich pocitov Siouxsie Sioux, líderka anglickej punkovej kapely Siouxsie And The Banshees, ktorá sa objavila na hudobnej scéne v roku 1976. Pozoruhodné formácie, ktoré mali blízko k punku, vznikali aj v meste motorov – Detroite. Pôsobili tam The Stooges s legendárnym Iggym Popom či Motor City Five (MC5) preslávení ostrými politickými postojmi. „Boli sme tá generácia, ktorá mala ísť bojovať do Vietnamu,“ vysvetľoval gitarista kapely Wayne Kramer jeden z dôvodov ich tvrdého protestu.
Z podzemia na svetlo
Americké skupiny mali v Anglicku nemálo obdivovateľov a postupne zakladali vlastné garážové kapely. Dominoval v nich často veľmi jednoduchý zvuk a ostré, kritické, výsmešné texty. Kým punk v USA (alebo to, čo mu predchádzalo) poznačilo bohémstvo, v Anglicku pochádzal z chudobných robotníckych štvrtí a ekonomickej krízy krajiny. Osudový okamih, ktorý sa neskôr chápal ako oficiálny zrod punk rocku, sa viaže k roku 1976. V nedeľu a pondelok 20. a 21. septembra sa v londýnskom jazzovom 100 Clube konal punkový festival, na ktorom počas prvého večera vystúpili Sex Pistols, The Clash, Subway Sect, Siouxsie And The Banshees, pričom ďalší deň to roztočil francúzsky hosť Stinky Toys, Chris Spedding and The Vibrators, The Damned a Buzzcocks. A celú akciu mal pod patronátom Malcolm McLaren, bývalý manažér New York Dolls a neskôr Sex Pistols. Punk sa tak presunul z undergroundu na svetlo božie, začali sa oň zaujímať médiá a vzbudzoval čoraz viac pozornosti. A to nielen vďaka nespútanému členovi Sex Pistols Sidovi Viciousovi, ktorý na festivale reťazou z bicykla zaútočil na novinára a fľašu od piva odhodil tak nešťastne, že črepiny zasiahli jedno dievča do oka a zostalo slepé. V každom prípade, z punku sa stal fascinujúci i obávaný fenomén, za ktorého iniciátora označujú práve Sex Pistols. Chalani z kapely sa stretávali v obchode s fetišistickým tovarom a potrhanými tričkami, ktorý patril Malcolmovi McLarenovi a jeho priateľke Vivienne Westwood. Fungovali pod rôznymi menami, až kým sa dopracovali ku dnes známemu názvu, pod ktorým prvý raz vystúpili 6. novembra 1975 v Saint Martins College. Formáciu pôvodne tvorili spevák Johnny Rotten, gitarista Steve Jones, bubeník Paul Cook a basgitarista Glen Matlock, ktorého o dva roky nahradil Sid Vicious. Ten podľa manažéra a imidžmejkra McLarena „nevedel hrať na gitare, ale jeho šialenstvo sa hodilo do štruktúry kapely. Bol rytierom v žiarivom brnení s obrovskou päsťou“.
Chalani nahrali len jeden album Never Mind the Bollocks, Here’s the Sex Pistols a štyri single (prvým bola pieseň Anarchy in The U.K.) a hoci na hudobnej scéne pôsobili veľmi krátko, o to intenzívnejšie boli ich provokačné prejavy. „Pistols boli skúpi na emócie. Iba zlosť a tri akordy. To sa mi veľmi páčilo,“ priznáva americký režisér Jim Jarmusch v dokumente Punk ako životný postoj. Mali stále problémy s políciou pre výtržnosti a dráždili aj členov kráľovského dvora. Kapela sa rozpadla v roku 1978 počas turné v USA, pretože narastali aj spory medzi členmi a neovládateľný Vicious vyrábal jeden problém za druhým. Po osemnástich rokoch sa opäť kvôli turné zjednotili (už bez Sida, ktorý sa v roku 1979 predávkoval heroínom) a tento čin zopakovali ešte dvakrát. Sex Pistols boli ako búrka, ktorá strhla so sebou masy a zakrátko pominula. Pre viaceré generácie punkerov však dodnes zostali nezabudnuteľnými persónami.
foto archív hudobných vydavateľstiev
Celý článok si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2019 Best of Music