Jeden zo sto najvplyvnejších ľudí sveta a najsexi žijúci astrofyzik. To je podľa prestížnych magazínov muž, ktorý sa zaslúžil o vyškrtnutie Pluta zo zoznamu planét a patrí k najvýznamnejším popularizátorom vedy a kritického myslenia na svete.
Neil deGrasse Tyson sa narodil 5. októbra 1958 ako druhý z troch detí v Manhattane, no vyrastal v Bronxe. Spočiatku sa zdalo, že jeho životný príbeh sa nebude nijako vymykať zo životných osudov ostatných černochov z tejto časti New Yorku. Ako sám spomína, jeho učitelia na základnej škole ho nevnímali ako nadpriemerného: „Nik z nich o mne nikdy nepovedal, že tento chlapec to v živote dotiahne ďaleko.“
HVIEZDY VERZUS ŠPORT
Zvrat nastal, keď mal deväť a navštívil Haydenovo planetárium. „Tak silno na mňa zapôsobilo, že som v tomto smere nemal na výber, vesmír si ma vybral,“ hovorí. Na štúdium všetkého, čo nejako súviselo s vesmírom, sa v nasledovných rokoch vrhol ako vyhladovaný na jedlo po mnohých dňoch. Už ako pätnásťročný si vybudoval v astronomickej komunite isté renomé vďaka tomu, že o vesmíre prednášal. Lenže byť múdrym v jeho štvrti nebol ideálny spôsob, ako si získať rešpekt. Od afroamerických chlapcov sa očakával úspech v športe, nie na poli vedomostí. Najvýznamnejším popularizátorom vedy v 70., 80. a 90. rokoch bol astronóm a astrofyzik, „básnik vedy“ Carl Sagan. Keď pracoval na Cornellovej univerzite, pokúsil sa Tysona (vtedy nádejného stredoškoláka) dostať pod svoje krídla. „Bol veľmi inšpiratívny a mojím najväčším vzorom. Dr. Sagan bol taký úžasný ako univerzum,“ spomína Tyson. Jeho kroky však napokon smerovali na Harvardskú univerzitu, kde ukončil prvý stupeň univerzitného štúdia. V štúdiu pokračoval na Texaskej univerzite v Austine a v roku 1991 získal doktorát z astrofyziky od Kolumbijskej univerzity.
NAJSEXI ASTROFYZIK
Po univerzitných štúdiách pobudol Tyson na Marylandskej univerzite, Princetonskej univerzite, až skončil ako riaditeľ Haydenovho planetária, ktoré v ňom v detstve vyvolalo ono nadšenie pre výskum vesmíru. V roku 1996 sa stal jeho najmladším riaditeľom a začal pracovať aj ako výskumník Amerického múzea prírodnej histórie, zameriavajúc sa na pozorovanie vzniku a vývoja hviezd, galaxií a kozmológiu. Jeho články sa objavovali v čoraz väčšom počte v mnohých prestížnych vedeckých, odborných aj iných periodikách, pričom nevynechal ani písanie populárno-náučných kníh a viaceré z nich sa stali bestsellermi. Prvá vyšla v roku 1989, keď bol ešte iba doktorand. K popularite šikovnému vedcovi iste pomohlo aj ocenenie od People Magazine z roku 2000, podľa ktorého bol najsexi žijúcim astrofyzikom. K tomuto oceneniu sa postavil nanajvýš skromne, podľa neho nejde o žiaden svetoborný úspech. „Zvážte, o akú kategóriu ide. Astrofyzik. Ktovie, kto skončil na druhom mieste. Možno Stephen Hawking,“ zažartoval. V nasledujúcich rokoch sa čoraz častejšie objavoval v rôznych dokumentárnych filmoch a seriáloch s vesmírnou tematikou a ako „superhviezda vedy“ sa stal hosťom aj širokého spektra iných televíznych programov.
UZNÁVANÝ I ZATRACOVANÝ
V roku 2001 ho prezident Bush vymenoval za člena 12-člennej komisie, ktorú poveril úlohou kriticky zhodnotiť budúcnosť amerického leteckého a vesmírneho priemyslu. O tri roky neskôr ho vymenoval za člena expertnej skupiny s úlohou posúdiť možnosti budúcej realizácie amerických plánov vesmírneho výskumu. Niesla názov „Mesiac, Mars a ďalej“. Odporúčania Tysona a jeho kolegov tvorili základ pre novú víziu budúceho vesmírneho výskumu americkej vlády. V roku 2006 však jeho popularita dočasne poklesla. Ako riaditeľ Haydenovho planetária sa totiž významnou mierou pričinil, že Medzinárodná astronomická únia pripravila Pluto o status planéty. Namiesto deviatej planéty slnečnej sústavy ho tak dnes označujeme za iný typ objektu – trpasličiu planétu. Tyson túto zmenu presadzoval dávno predtým, ako sa na jeho stranu priklonil aj konsenzus z radov ďalších astronómov. Toto rozhodnutie však u laickej verejnosti vyvolalo vlnu nevôle, ktorá vyústila v záplavu rozhorčených až nenávistných listov a mailov – väčšina z nich pochádzala od detí. Časom však nevôľa verejnosti pominula.
V SAGANOVÝCH ŠĽAPAJÁCH
Keď magazín Discover zverejnil rebríček desiatich najvplyvnejších vedcov sveta, nezabudol ani na astrofyzika z Bronxu. Zároveň veľmi trefne podotkol, že síce sa možno už nikdy neobjaví niekto ako Carl Sagan, ale existuje osoba, ktorá by sa mu v snahách premostiť vedu a širokú verejnosť dokázala vyrovnať. Carl Sagan sa v očiach širokej verejnosti preslávil predovšetkým vďaka dokumentárnemu seriálu Kozmos, ktorý napísal a aj hostil. Dodnes patrí k najúspešnejším dokumentárnym seriálom všetkých čias. A áno, Sagana nahradil Neil deGrasse Tyson… Ann Druyan, vdova po Carlovi Saganovi a sama úspešná popularizátorka vedy, má o Tysonovi veľmi vysokú mienku. „Neviem o žiadnom inom žijúcom vedcovi, ktorý sa dokáže tak zapáčiť aj ľuďom, ktorí predtým nemali k vede žiaden vzťah.“ Hovorí, že videla, ako ľudia po Tysonových prednáškach odchádzajú domov nadšení a zároveň plní zvedavosti ohľadom vedy a prírody. „Presne tak ako kedysi Carl, Neil spája nekompromisný skepticizmus s úžasom, ale nikdy jeden na úkor druhého.“
VEDECKÁ GRAMOTNOSŤ
Magazín Discover ho okrem desiatky najvplyvnejších ľudí vo vede vybral taktiež do elitnej päťdesiatky „najlepších vedeckých mozgov“. Tento výber iba podčiarkol, že rastúci záujem médií o jeho osobu bol celkom oprávnený. A každý, kto niekedy videl video z jeho prednášok, sa môže presvedčiť, že Ann Druyan sa v ňom vôbec nemýlila. Nestal totiž len hovorcom a popularizátorom astronómie a kozmológie, ale taktiež vedy ako takej. Podobne ako nebohý Sagan nezastáva názor, že veda by sa mala chápať ako nejaké nahromadenie vedomostí. „Ak ste vedecky gramotní, svet pre vás vyzerá inak,“ zdôrazňuje. „Ľudia si myslia, že vedecká gramotnosť znamená schopnosť recitovať fakty o tom, ako Mesiac obieha okolo Zeme, ako funguje mikrovlnka,“ rozhorčuje sa a podotýka, že je to mylná predstava. Podľa neho znalosti síce patria k vedeckej gramotnosti, no nie sú tým hlavným. Veda je podľa neho skôr spôsob myslenia, či šošovka, ktorou sa človek pozerá na svet. A nielen to: „Vedecká gramotnosť je vakcínou proti šarlatánom tohto sveta, ktorí by zneužili vašu neznalosť,“ dodáva.
foto archív redakcie
Celý článok si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2020 Best of Man