Jeden z najoceňovanejších hercov súčasnosti patrí medzi vychýrených univerzálov, ktorí dokážu zahrať prakticky akúkoľvek rolu a zároveň jej vtisnúť svoju nezmazateľnú pečať. Okrem toho ho preslávila pracovná etika pri príprave na jednotlivé úlohy, ako aj sociálna angažovanosť.
Matthew Paige Damon sa narodil 8. októbra 1970 ako druhý syn brokera anglicko-škótskeho pôvodu Kenta Damona a profesorky predškolskej pedagogiky Nancy Paige, ktorá mala fínsko-švédske korene (Paige bolo pôvodne fínske Pajari). Malý Matthew mal iba dva roky, keď sa jeho rodičia rozviedli a spolu s bratom zostal u matky. Vyrastal v pomerne zložitých podmienkach, keď sa rodina tiesnila v komunálnom dome v Cambridge, neďaleko Harvardu, spolu s ďalšími piatimi rodinami.
Detstvo s Affleckom
Presťahovali sa doň, keď mal Matt deväť rokov. Práve tento moment výrazne ovplyvnil jeho život – v dome ho obklopovalo množstvo idealistov ľavicového razenia, ktorí podobne ako jeho matka trávili množstvo času nadšenými debatami o lepšom, spravodlivejšom svete. Hoci tieto reči chlapca spočiatku otravovali, zanechali v ňom hlbokú ryhu, čo sa neskôr pretavilo aj do jeho tvorby. Medzi ich susedov patril aj vplyvný americký protivojnový aktivista Howard Zinn, pohybujúci sa na pomedzí anarchizmu a marxizmu a jeho postoje Damona výrazne ovplyvnili. V tomto mišmaši ľudských osudov natrafil aj na Bena Afflecka, o dva roky mladšieho a čoskoro sa skamarátili. Ben sa už v mladom veku zaujímal o herectvo, ušla sa mu dokonca aj menšia rola v televízii. Keď sa spoločne rozhodli, že sa stanú hercami, začali podnikať všetky kroky, aby svoje túžby pretavili v realitu. Podali si prihlášku na Cambridge Rindge & Latin School, kde navštevovali divadelné kurzy a dlho do noci diskutovali o svojich hereckých vyhliadkach. „Boli sme posadnutí herectvom,“ rozmieňa na drobné Damon pre týždenník Parade a hneď aj upresňuje „viem, že je to divné, ale Ben bol mojím najlepším priateľom a ten sen som zdieľal spolu s ním. Navzájom sme sa držali. Bez Bena by som sa nemal od čoho odpichnúť.“ Spočiatku trochu zostával v tieni ambiciózneho Afflecka, ktorý získaval najlukratívnejšie roly školských predstavení. Mattovi však v prvom rade šlo o iné – v tínedžerských rokoch dlho márne túžil, aby niekam patril, a práve vďaka hereckej dráhe nadobudol stratené sebavedomie, získal pocit identity aj rešpekt okolia.
Fanatická drina
Keď mal šestnásť dostal sa ku svojmu prvému kastingu, ktorý mu pootvoril dvere do prvého vážnejšieho projektu. Získal rolu v tínedžerskom filme „Mystic Pizza“ (1988), po boku Julie Roberts sa mu však veľa času pod svetlom reflektorov nedostalo. V tom istom roku začal so štúdiom angličtiny na Harvarde, po dvoch rokoch však podobne ako Affleck stavil všetko na jednu kartu, z univerzity predčasne odišiel, aby skúšal šťastie v ďalších kastingoch. Ďalšie štyri roky sa niesli v znamení pretĺkania a hľadania príležitostí. Šťastie ho dlho obchádzalo a objavil sa iba v troch filmoch, pričom žiadny z nich výraznejšie nezabodoval. Spolu s Affleckom potrebovali nejakým spôsobom usmerniť svoj gejzír tvorivej energie, a tak začali spoločne pracovať na vlastných scenároch. Takto sa zrodil aj scenár k neskoršiemu mimoriadne úspešnému „Good Will Hunting“. Prešlo však ešte veľa nedieľ, kým sa tento nápad zhmotnil na striebornom plátne.
Obdobie čakania na produkčnú firmu, ktorá by po scenári siahla, si Matt okorenil účasťou na filme „Courage Under Fire“ (1996). A spravil všetko preto, aby rolu vojenského medika, závislého na narkotikách, získal. „Považoval som to za skvelú príležitosť. Tak som podstúpil štvormesačnú, skutočne nezdravú diétu, počas ktorej som jedol iba kura, vaječné bielka a šalát. Denne som pritom behával 13 míľ.“ Vďaka extrémnej diéte z pôvodných 90 kg schudol na niečo vyše 60 kg a neprestal, kým sa nezbavil všetkého tuku. Dostal sa dokonca do fázy, keď sa mu kvôli extrémnej nerovnováhe v príjme a výdaji kalórií začalo odbúravať aj svalstvo. Zdravie vystavoval nebezpečenstvu jednoducho preto, aby čo najlepšie dokázal stelesniť postavu feťáka. Keď sa však film dostal na filmové plátno, zostal sklamaný, väčšina recenzií sa o ňom ani nezmienila… Medzitým už svitalo na lepšie časy, lebo spoločnosť Miramax zakúpila práva na „Good Will Hunting“ (1997).
Prelomový Hunting
V snímke si ako spoluautor scenára zároveň aj zahral, a to priamo hlavnú postavu, matematického génia s problematickou povahou a psychickými problémami, ktorý sa vo voľnom čase bezcieľne poflakuje so svojimi priateľmi. Jeho najlepšieho priateľa si zahral, ako inak, Ben Affleck. Dráma, v ktorej sa predstavil aj Robin Williams, výrazne zarezonovala a zaradila sa medzi najväčšie trháky roka. Matt sa konečne dočkal satisfakcie za dlhoročnú drinu a svoju prvú veľkú rolu okamžite premenil na nomináciu na Oskara v kategórii najlepší herec. V ďalšej kategórii „najlepší scenár“ mu spolu s jeho „dvojičkou“ Affleckom už soška neušla. Po bratsky si podelili aj zárobok z filmu, keď obaja zinkasovali rovnako po 600.000 dolárov. Aj napriek prelomovému okamihu si Damon zachoval nesmierne triezvy pohľad na svet a keď sa po rokoch za týmto triumfom obzrel, vyhlásil: „Ľudia sú schopní celý život naháňať tú jednu vec, myslia si totiž, že im to automaticky prinesie šťastie, čo nie je pravda. Neprinesie. Pre mňa boli až nasledujúce roky procesom zisťovania toho, čo ho prinesie.“
Úloha Willa Huntinga mu zmenila život, zrazu sa začali hrnúť ponuky, konto mu utešene rástlo a po jeho boku sa začali objavovať krásky ako Penélope Cruz či Winona Ryder. Vyriešenie jedného problému však generuje automaticky ďalšie. Ako hviezda si zrazu musel zvykať na večné prenasledovanie paparazzmi či hektický životný štýl. Zmätený si začal klásť vážne otázky: „Všetko to šialenstvo ma vystrašilo. Zahľadel som sa hlboko do seba a sám seba sa spýtal, či je toto skutočne to, čo chcem. Najdôležitejšie, na čo som prišiel, je však, že stále si predsa môžem vybrať aj iný štýl života, keby som chcel. Moje ciele sa zmenili. Roky márnej snahy dostať sa do veľkého biznisu mi vnukli zdravý pohľad na to celé. V ničom sa nespolieham na Hollywood, ani si v ňom nevyhľadávam priateľov.“ Keď sa spýtal svojho otca, čo má robiť so životom, povedal mu vraj: „Matt, vypracoval si sa, máš meno. Zároveň si nadobudol istý hlas. Bolo by z tvojej strany absolútne nezodpovedné, keby si to nevyužil na dobré účely.“ A tak sa zrodil Matt Damon – aktivista a bojovník za lepší svet.
Vrece s ponukami
Úspešný film nastavil latku vysoko, takže nasledujúce roky sa niesli v znamení potvrdzovania nadobudnutej pozície v hollywoodskom súhvezdí. Okamžite začal preukazovať svoju vysokú pracovnú etiku a produktivitu, ktorá ho neskôr preslávila – spravidla každý rok nakrútil nový film, často aj dva. V roku 1997 si zahral aj v dráme zo súdneho prostredia „The Rainmaker“ po boku veteránov ako Danny DeVito, Danny Glover, Jon Voight či Mickey Rourke. Chýr o talentovanom mladíkovi sa doniesol aj do uší Stevena Spielberga, ktorý ho neváhal obsadiť do trháku „Saving Private Ryan“ (1998). Film sa stal hitom roka a z hviezdneho osadenstva na čele s legendárnym režisérom učinil zberateľov najprestížnejších ocenení: 5 Oscarov a 6 ďalších nominácií. Fanfáry sa ušli aj Damonovi, ktorý síce nehral hlavnú postavu (ním bol Tom Hanks), ale práve okolo jeho postavy vojaka Ryana bola vystavaná celá dejová línia.
V tom istom roku sa po boku Edwarda Nortona objavil aj vo filme „Rounders“, kde si zahral vyliečeného gamblera, ktorý sa na žiadosť priateľa namočeného v obrovských dlhoch vracia za pokrový stôl. Rok 1999 bol taktiež úspešný, najviac utkvela v pamäti adaptácia rovnomenného románu Patricie Highsmith „The Talented Mr. Ripley“ v podaní režiséra Anthonyho Minghellu. Inteligentnému a mrazivému thrilleru vtlačil svoju nezameniteľnú pečať aj Damon, keď brilantne zahral prefíkaného manipulátora Ripleyho. Filmu sa prenáramne darilo a hoci sa samotnému hercovi neušla žiadna cena či nominácia, pri srdci ho mohlo hriať päť nominácií snímky na Oskara. Zaujala aj komédia „Dogma“ (1999), v ktorej opäť spojil sily s Affleckom. Snímka vyvolala isté kontroverzie najmä v katolíckych kruhoch – pseudobiblickou tematikou (Damon s Affleckom hrali padlých anjelov) zatínala do živého.
Danny a Bourne
V nasledujúcich projektoch šliapol trochu vedľa. Romantický western „All the Pretty Horses“ (2000, réžia Billy Bob Thornton), v ktorom mu sekundovala Penélope Cruz, sa ukázal ako totálny prepadák, keď sa zo vstupných nákladov 57 miliónov dolárov nevrátila ani tretina. Postprodukciu sprevádzali konflikty a chaos okolo soundtracku, ktorý napokon tvorcovia kompletne vymenili, najviac sa však na kvalite snímky prejavili necitlivé zásahy, keď vystrihli vyše tretinu z pôvodne trojhodinového filmu. Protichodné hodnotenia získal aj ďalší projekt, „The Legend of Bagger Vance“ (2000, réžia Robert Redford) s Willom Smithom a Charlize Theron, ktorý predstavoval akýsi pokus o zasadenie slávneho hinduistického motívu Bhagavad Gíta (odtiaľ meno hrdinu Bhagavan – Bagger Vance) do golfového prostredia. Príležitosť rýchlo sa otriasť z oboch nezdarov mu poskytol režisér Steven Soderbergh, ktorý ho v roku 2001 nanominoval do hviezdnej zostavy pre film „Ocean‘s Eleven“ spolu s Georgeom Clooneym, Bradom Pittom, Juliou Roberts či Andym Garciom. Inteligentný príbeh o kreatívnom kriminálnom spolku Dannyho Oceana nemohol sklamať a tvorcom zabezpečil päťnásobné navýšenie pôvodného 85-miliónového rozpočtu. Aj špionážny thriller „The Bourne Identity“ (2002) ponúkol Damona v skvelej forme, keď uspel aj v celosvetových tržbách, dokonca viedol k založeniu celej päťdielnej ságy. Príbeh sa odvíja od snahy tajného agenta CIA Jasona Bournea, trpiaceho ťažkou formou straty pamäte, o prinavrátenie vlastných spomienok.
Tomáš Bóka
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v májovom čísle GOLDMAN (2017)