Kult tela
Menlivý ideál ženskej krásy
Operácie, skalpely, injekcie, toxické látky… to všetko kvôli vopred prehratému boju. Ideál krásy býva prchavý a mnohokrát falošný. No tento ideál, ktorý sa niekedy až prirýchlo mení, má aj akýsi univerzálny vzorec.
Ideál krásy v prípade tváre vytvára symetria a proporcie, aké vypozoroval už Platón – okrem iného šírka tváre, ktorá dosahuje dve tretiny jej výšky. Pokiaľ ide o postavu, muži (vedome či nevedome) u opačného pohlavia vždy túžili po tvare postavy s výrazným rozdielom medzi šírkou bokov a šírkou pásu. Podľa evolučných psychológov z jednoduchého dôvodu: široké boky po státisíce rokov signalizovali, že dotyčnej žene hrozí nižšie riziko pôrodných komplikácií. Až donedávna kvôli nim zomieralo mnoho detí a častokrát aj matiek. Zapracoval teda motor evolúcie – jednoduchý prirodzený výber. Muži, ktorým sa páčili široké boky u žien, mali výrazne viac potomstva, ktoré sa dožilo dospelosti. A úzky pás? Archeológovia a evoluční psychológovia sa nazdávajú, že tento atribút evokuje mladosť. Naopak, hrubá vrstva tuku sa v tejto oblasti u mladších žien obvykle nahromadí po prekonaní série tehotenstiev.
Presýpacie hodiny
Hoci symetria tváre a rozdiel medzi šírkou bokov a pásu ostali doposiaľ žiadané, zvyšok toho, čo na ženách považujeme za krásne, sa v minulosti výrazne menil. A to nehovoríme o najstaršej, ale o celkom nedávnej histórii. Žena s dokonalým telom podľa štandardu 30. rokov minulého storočia by si dnes v Hollywoode ani neškrtla. Ale pekne po poriadku…
K prvým veľkým zmenám, ktoré vo vnímaní ženskej krásy prinieslo 20. storočie, patril odklon od ideálu bledej pleti. Módne ikony ako Coco Chanel alebo Josephine Bakerová v 20. rokoch premenili opálenú pokožku nielen na symbol krásy, ale aj na symbol sociálneho statusu. Byť opálený symbolizovalo, že si môžete dovoliť drahé dovolenky, na ktorých si bronzový odtieň pokožky zaobstaráte. Opálenie sa tak stalo trendom z tých istých príčin, ako predtým svetlá pleť. Aj bledá pokožka sa pôvodne spájala s vysokým spoločenským statusom – veď ten, kto nemusel manuálne pracovať, nebol opálený.
V 20. rokoch sa taktiež začalo vo veľkej miere upúšťať od nosenia korzetov. Síce klesol dôraz na pás a prsia, ženy však začali odhaľovať svoje členky či dokonca kolená. V 30. rokoch sa do centra pozornosti znovu vrátili krivky, ideálom sa stála hollywoodska herečka Mae West. Podobný typ postavy vládol aj 50. rokoch, ktorým kraľovali bohatým dekoltom obdarené krásky ako Marilyn Monroe, Jayne Mansfield, Sophia Loren či Brigitte Bardot. Tie svoje postavy neskrývali v upätých šatách, ale ochotne a často ich vystavovali na obdiv. „Telo nie je nato, aby ste ho skrývali,“ vyhlásila Monroe.
Éra vyziabnutosti
Zlaté časy ideálu postavy na spôsob presýpacích hodín skončili v 60. rokoch – vďaka sláve a vplyvu modelky Twiggy Lawson. Jej mimoriadne štíhla postava s androgýnnym nádychom nastavila pre nádejné modelky novú latku. „V 60. rokoch som bola extrémne chudá. Ale čo narobíte,“ spomína Twiggy, rázne odmietajúc, že by svoj vzhľad dosiahla hladovaním. „Jedla som ako môj otec, ktorý bol taktiež mimoriadne chudý, takže za to mohla najskôr genetika. Keď máte sedemnásť a meter osemdesiat, je dosť vysoká šanca, že budete mať chudú postavu.“
Ideál chudosti pretrval v menších obmenách dodnes. Tak napríklad v 70. rokoch sa na čas objavila módna vlna vyšportovanej chudosti. V 80. rokoch dokonca takmer dve tretiny modeliek magazínu Playboy vykazovali na svoju výšku vyslovene nezdravú telesnú hmotnosť. Extrémny vzhľad modeliek nepoľavil ani neskôr. V 90. rokoch dokonca dosiahol nový vrchol – vďaka úspechu Kate Moss, ktorá si za vyhladovane pôsobiaci vzhľad vyslúžila označenie „heroínová modelka“. Na margo svojho vzhľadu poznamenala: „Žiadne jedlo nie je také dobré ako pocit z chudej postavy.“
Minulé desaťročie síce prinieslo mierny odklon od nárokov na extrémnu chudosť, to však neznamená, že vzhľad modeliek sa priblížil vzhľadu normálnych zdravých žien. Chorobnú chudosť nahradila mimoriadna štíhlosť, doplnená o požiadavku toho, čo takýto typ postavy sprevádza iba zriedka – veľké prsia. Súčasnému trendu vládne Adriana Lima a jej podobné. Bežné ženy si môžu vydýchnuť, že ideál sveta modelingu sa už viac nemá ako vzdialiť bežným ženám. Ibaže by sa ním stali chudé a prsnaté albínky.
Predávané klamstvo
Nielenže sa na nás z internetu a časopisov usmievajú modelky s postavami, aké príroda dožičí možno jednej zo stotisíc žien. Tieto zobrazenia navyše vôbec nezodpovedajú realite, ako krásky vyzerajú v skutočnosti. Je jedno, či ide o pánsky, alebo dámsky magazín, reklamu v televízii, alebo na billboarde, všetky sú upravené. A nie líčením, ale digitálnymi zásahmi. Podľa insiderov digitálni mágovia síce niekedy použijú tvár slávnej herečky, ale nohy či dokonca celé telo už vezmú niekomu inému! Majstri photoshopu menia odtieň pleti, skrývajú celulitídu, zväčšujú prsia (napríklad Keira Knightley na plagáte k filmu Kráľ Artuš) a niekedy odstraňujú celé kusy tela (zužovanie pásu a končatín) ekvivalentné strate dvadsiatich kilogramov živej hmotnosti (na radosť Kelly Brook alebo Britney Spears). V iných prípadoch zasa postupujú opačne a upravia telo modelky, aby pôsobila menej kostnato. Úspech žien typu Beyoncé Knowles má za následok, že sa do popredia dostávajú obrázky s kyprejšími tvarmi. Avšak stále za týmto úspechom stojí ten istý typ vychudnutých anorektičiek ako v minulosti. Rozdiel spočíva akurát v tom, že teraz photoshopoví mágovia neodstraňujú, ale prilepujú nejaké to mäsko.
Z operačného stola
Vo filme však nie je až taký veľký priestor pre digitálnu manipuláciu ako v printoch či na webstránkach, a preto v tejto profesii musia ženy drastické zmeny dosiahnuť „naživo“. Priorita číslo „1“: mladosť. Herečka musí vyzerať mlado a je jedno, či hrá tínedžerku, alebo prababku. Aj za cenu, že litre botoxu a opakované liftingy herečky nezriedka zmenia na chodiace obludy. Črty tváre, kedysi charakteristické a unikátne, sa strácajú, a tvár síce pôsobí hladko, no zároveň akosi bizarne až odpudivo. Zostarnúť so cťou hollywoodskym kráskam častokrát nie je dopriate.
Medzi posledné obete boja za večnú mladosť sa zaradila 45-ročná Renée Zellweger. V 90. rokoch originálna žena s charakteristickým vzhľadom sa dnes na svoje bývalé JA vôbec neponáša. Vrásky z jej tváre síce zmizli, ale spolu s nimi taktiež všetko, čím bola pre filmárov a divákov kedysi zaujímavá. A tak Zellweger, pred dvadsiatimi rokmi jedna z najžiadanejších herečiek, sa najprv vytratila z hollywoodskych produkcií a koncom minulej dekády o ňu prestali javiť záujem aj tvorcovia nízkorozpočtových snímok, ktoré putujú priamo na DVD (tento trh dokáže každoročne uživiť aj niekoľko takých filmov, v ktorých stvárňuje hlavného hrdinu obézny dedo Steven Seagal).
Nie všetky jej rovesníčky však majú podobnú smolu. Napríklad Sandre Bullock, ktorú Gravitácia (2013) vrátila späť na vrchol, sa plastiky vydarili a vytvorili jemnú rovnováhu medzi ovisnutosťou a úplnou strnulosťou tváre. No ak aj zohľadníme podobné šťastné výnimky, platí, že filmové krásky majú len pomerne krátku životnosť. Naproti tomu charakterové herečky typu Melissa Leo či Meryl Streep môžu sláviť herecké úspechy aj po päťdesiatke.
Mladé hrajú staré
Starnúcim kráskam uštedril Hollywood aj inú podpásovú ranu. Kým požiadavku vyzerať mlado vcelku ešte možno pochopiť, o novom trende, ktorý sa v nových produkciách rozmáha stále viac, sa to už povedať nedá. Namiesto rozhodnutia, aby úlohy žien nad 40 obsadzovali herečky v zodpovedajúcom veku, siahajú filmári radšej po ich mladších kolegyniach, ktorým maskérka – aby sa nepovedalo – tu a tam prilepí nejakú tú vrásku alebo mierne upraví farbu vlasov. Vďaka týmto praktikám herečky v úlohách matiek sú prakticky rovesníčky hercov, ktorí stvárňujú ich deti. V nedávnej americkej komédii Tammy napríklad Susan Sarandon stvárnila úlohu starej mamy Melissy McCarthyovej, hoci obe herečky delí iba 24 rokov, čo by zodpovedalo vzťahu matka – dcéra. Alebo v reboote televíznej ságy Star Trek (2009) sme sa okrem nového hereckého obsadenia posádky Enterprise zoznámili aj s matkou Spocka, ktorú stvárnila Winona Ryder. Uveriteľnosť úlohy vzťahu nenabúrava len skutočnosť, že herečka pôsobí na svoj vek neobvykle mladistvo, ale aj fakt, že je len o päť rokov staršia ako Zachary Quinto alias Spock.
Iný mierne ironický príklad ponúkla komédia Protivné baby (2004). Amy Poehler v nej hrala matku, ktorá túži, aby ju jej dcéra – tínedžerka brala ako rovesníčku. Keď divák zistí, že Poehlerová je v skutočnosti len o osem rokov staršia ako herečka v úlohe jej dcéry, iste si neodpustí úškrn. Taktiež v historickom veľkofilme Alexander Veľký (2004) iritovala skutočnosť, že matku Alexandra (Colin Farrell) stvárnila Angelina Jolie, od herca staršia iba o rok. Mimochodom, hoci sa tento trend stal bežný až v posledných rokoch, čas od času sa objavoval už dávnejšie – napríklad v komediálnej dráme Absolvent (1967), kde Anne Bancroft stvárnila matku iba o osem rokov mladšej Katherine Ross či vo Forrestovi Gumpovi (1994), kde matka hlavnej postavy (Sally Field) bola od syna (Tom Hanks) staršia len o desať rokov.
Prsia kvôli kariére
Ani vyzerať mlado však ešte nestačí. Treba vyzerať dokonale. Podľa hollywoodskeho plastického chirurga Renata Calabriu takmer polovica herečiek vo veku 25 až 30 rokov absolvovala prinajmenšom jednu plastickú operáciu. „Väčšinou ide o operácie nosa, zväčšenie pŕs alebo zväčšenie pier,“ hovorí. Hoci podľa neho prakticky všetky hollywoodske herečky po štyridsiatke líhajú pod nôž kvôli faceliftingu, najpopulárnejším zásahom plastickej chirurgie ostáva zväčšovanie prsníkov. Iba v Spojených štátoch amerických sa v roku 2010 uskutočnilo takmer 320.000 týchto zásahov a odhaduje sa, že v súčasnosti na celom svete má operačne zväčšené prsia približne 10 miliónov žien.
Zväčšovanie pŕs nie je žiadna novinka. Hoci sa silikónové implantáty objavili až začiatkom druhej polovice minulého storočia, rozličné spôsoby, ktoré ženám údajne pomáhali zväčšiť poprsie, sa objavovali už v 19. storočí. V súdobej knihe „Spisy škaredého dievčaťa“ sa tak čitateľ napríklad dočíta, že mierne zväčšenie zabezpečí silné šúchanie prsníkov o drsný uterák. Pre rovnaký účel sa predávali aj rozmanité sacie zariadenia. Ženy si dokonca do prsníkov vpichovali rôzne látky – napríklad parafín, zvierací tuk alebo priamo silikón.
Nový trend
Popularita operačného zväčšovania pŕs stále stúpa. A nevyhýba sa ani populárnym súťažiam odvodeným od ženskej kulturistiky. Okrem dávnejšie zavedených kategórií fitness a figure vznikla napríklad aj kategória bikini, v ktorej úspešne súťaží aj Slovenka Nikola Weiterová (tak ako prakticky všetky jej sokyne na amatérskej či profesionálnej úrovni, so silikónmi).
Chvíľu sa pritom zdalo, že ošiaľ „veľkých pŕs“ opadá – mnohé krásavice s výstavným výstrihom (Heidi Montag, Victoria Beckham, Tara Reid, Jenna Jameson, Courtney Love) sa totiž svojich implantátov vzdali. V skutočnosti to však neznamenalo zánik popularity umelo zväčšených pŕs, len koniec éry imitátoriek Pamely Anderson. Hrudník s umelými štvorkami a päťkami už totiž neotvára dvere ku sláve (iba ak v porno priemysle), vo filme ani v serióznejšom modelingu sa už gigantické prsia príliš nenosia. Na druhej strane, nadpriemerne veľké prsia zostávajú naďalej „veľkou pomôckou“ v kariére, o čom svedčí množstvo silikónom vylepšených krások, ktoré sa v posledných rokoch stali hviezdami vo filmovom a seriálovom priemysle či modelingu. Pravda, mnohé hviezdy zákroky popierajú a u mnohých ani nie je na prvý pohľad jasné, že „vylepšenie“ podstúpili – jednak sa už uprednostňujú menšie veľkosti, jednak súčasné implantáty pôsobia prirodzenejšie a jednak – nie vždy sa prsia zväčšujú silikónom. Pokiaľ sa zväčšenie dosiahne napríklad telu vlastným tukom, výsledok pôsobí celkom prirodzene. Náhle zväčšenie pŕs, aké predviedla napríklad modelka Gisele Bündchen a mnohé ďalšie, však „prirodzenú krásku“ vždy prezradí.
Aj ony zväčšili dekolt
Beyoncé – Zmena vzhľadu, ktorú predviedla medzi rokmi 2003 a 2005, bola podľa plastických chirurgov spôsobená implantátmi.
Kaley Cuoco – Hviezda sitcomu Teória veľkého tresku si nechala zväčšiť prsia v úplných začiatkoch kariéry.
Megan Fox – Podľa plastického chirurga Michaela Salzhauera prešla mladá kráska po Transformeroch 2 úpravou prakticky celého tela: od zväčšenia pier cez botox až po novú veľkosť podprsenky.
Salma Hayek – V začiatkoch kariéry mala poprsie podstatne menšie ako dnes, pričom jeho zväčšenie nastalo ešte pred prvým pôrodom.
Avril Lavigne – Štíhla drzaňa, spievajúca popovú odnož punku, si nechala vylepšiť hrudník ešte v roku 2008.
Lindsay Lohan – Kontroverzná herečka mala veľké prsia už ako tínedžerka, v priebehu rokov výrazne schudla, no obsah jej podprsenky sa naopak akosi zväčšil.
Sarah Jessica Parker – Hviezda seriálu Sex v meste podstúpila množstvo plastických operácií, ktoré neobišli ani jej výstrih.
Katy Perry – Popová hviezda, ktorá dobyla svetové hitparády provokatívnou skladbou I Kissed a Girl, v posledných rokoch rada a často prezentuje svoje poprsie, ktoré na fotografiách z roku 2008 vyzeralo ešte celkom inak.
Britney Spears – Hoci dodnes plastiku pŕs popiera, náhle a výrazné zväčšenie jej dekoltu je viac ako podozrivé.
A ďalšie: Jessica Simpson, Christina Aguilera (nedávno), Fergie, Kate Beckinsale, Whitney Houston, Nicole Kidman (nedávno), Alessandra Ambrosio (nedávno).
História ženskej krásy
* Praveké sošky ako Věstonická venuša nezobrazujú vtedajší ideál krásy, ale skôr znaky, sprevádzajúce materstvo: množstvo podkožného tuku, ktoré ženy na vyobrazeniach majú, získavali zrejme postupne v dôsledku množstva tehotenstiev.
* Antickí Gréci aj Rimania boli posadnutí dlhými blond vlasmi žien. Kvôli tomuto ideálu si vtedajšie ženy vlasy odfarbovali pomocou zmesí, vyrobených z bukového dreva, kozieho tuku, octu, vtáčieho trusu a šafranu. V mnohých prípadoch však namiesto blond hrivy skončili celkom bez vlasov.
* V stredovekej Európe sa kresťanská spoločnosť na ženy pozerala ako na akýchsi predátorov zvádzajúcich mužov. Odsudzovalo sa dokonca aj nosenie šperkov. Ženy si po svadbe museli zahaľovať vlasy a blond vlasy sa už netešili úcte, ba spájali sa so smilstvom, preto si ich mnohé ženy odfarbovali načierno.
* V niektorých mestách, ktoré priali slobodnému mysleniu, sa počas renesancie zrodili centrá vzdoru, prejavujúce sa napríklad vo výtvarnom umení. Umelci si začali ceniť dávne ideály mladosti a krásy ľudského tela. V centre ich záujmu sa ocitli predovšetkým odhalené ženské prsia, ktoré v podobe kojacich matiek prenikli aj do náboženských výjavov. Tolerancia voči prsiam na maľbách sa však v spoločnosti nerozšírila – pokiaľ si ženy dovolili odhaliť členok alebo plece, tvrdo ich za to kritizovali.
* Počas renesancie sa dočasne upustilo od ideálu bledej pokožky. Obľube sa začali tešiť červenkasté líca, dovtedy znak hriechu alebo vzbury.
* V tudorovskom Anglicku síce muži preferovali väčšie ženy, veľké prsia však neboli príliš želané. Táto móda sa odrazila aj na vtedajšom oblečení, ktoré prsia nezvýrazňovalo, ale skôr skrývalo.
* 18. storočie prinieslo dôraz na mimoriadne štíhly pás a dlhé vlasy vo veľkolepých účesoch, zdobených stužkami, perím a inými doplnkami.
* V 19. storočí sa ideálom krásy stala postava podobná presýpacím hodinám. Extrémne štíhly pás, ideálne s menším obvodom ako 40 cm, sa dosahoval pomocou korzetov. V dôsledku systematického extrémneho sťahovania pásu niektoré ženy trpeli a dokonca zomierali na problémy s dýchaním a obmedzenú funkciu vnútorných orgánov. Tvaroval sa aj nos, a to pomocou železných nástrojov.
Ženská krása okolo sveta
* V Iráne si u žien i mužov získala veľkú popularitu plastická operácia nosa. Nielenže sa stala cestou ku kráse, ale aj prejavom spoločenského statusu. Mnohí ľudia, ktorí operáciu podstúpili, nosia obväzy oveľa dlhšie, ako je nutné, aby bolo jasné, že procedúru podstúpili.
* V Mauritánii a niektorých iných západoafrických krajinách sa za najkrajšie považujú obézne ženy, a to predovšetkým také, ktorým sa kvôli rapídnemu priberaniu vytvorili v koži praskliny – strie. V minulosti dokonca rodiny posielali svoje dcéry do akýchsi „prejedacích“ táborov.
* Ženy v Japonsku sa všemožne snažia udržať bledú pleť a pomocou rôznych metód trvalo narovnať vlasy.
* Vo Francúzsku je ideálom krásy žena s minimálnym množstvom make-upu.
* U kajanských žien na Burme sa symbolom krásy a spoločenského statusu stal dlhý krk. Krk si „predlžujú“ postupným pridávaním mosadzných kruhov, ktoré nosia na pleciach. Krčné svalstvo im časom zoslabne do takej miery, že ak by si kruhy náhle zložili, slabý krk by sa im zlomil. Procedúra síce zdanlivo predlžuje krk, v skutočnosti však zatláča plecia / kľúčne kosti nadol.
* V Číne sa v minulosti tešili obrovskému obdivu ženy s drobnými chodidlami. Tento ideál krásy si vyžiadal daň v podobe obrovského utrpenia, ktoré dievčatá zažívali celé roky. Tesné bandáže, ktoré im obopínali chodidlá od detstva, im počas dospievania totiž nevymieňali za väčšie, čo spôsobovalo ťažké deformity.
* V dnešnej Číne sa mnohé ženy odhodlávajú podstúpiť dlhé mesiace utrpenia kvôli výške – pri lekárskej procedúre sa zlomia kosti predkolenia a potom sa počas hojenia od seba odťahujú. Takto „narastú“ aj o viac ako päť centimetrov.
* V Číne ale aj v ďalších východoázijských krajinách (Južná Kórea, Japonsko…) mnohé ženy podstupujú plastické operácie očných viečok, aby ich oči vyzerali ako oči Európaniek.
Dušan Valent
foto SITA, archív