Keď skúmame okolnosti skazy veľkých civilizácií, ukazuje sa, že v mnohých prípadoch ich mal na svedomí ten istý páchateľ: klimatické zmeny. Priamo alebo nepriamo vyvolali hladomory, útoky barbarských kmeňov či mor. Stane sa súčasná civilizácia ďalšou obeťou zmien podnebia?
Ľadovce sa zmenšujú, ľady na riekach sa topia skôr, areály výskytu živočíchov aj rastlín sa presúvajú, moria stúpajú rýchlejšie, kvety kvitnú skôr. A horúčavy trvajú dlhšie. To, čo klimatológovia predpokladali, sa deje po celom svete. Zmeny, ktoré vidíme, sú pritom len začiatok. Kam až budú siahať a čo spôsobia, zostáva neisté. Do istej miery ich (a zrejme osud celej našej civilizácie) máme vo vlastných rukách. A hrozby, ktorým aspoň sčasti budeme čeliť, sú také závažné, že nad možnosťou zmierniť ich by sme nemali iba mávnuť rukou.
Neustále zmeny
Nemožno čakať, že sa klimatické podmienku prestanú meniť. Okrem niektorých abnormálnych období sa podnebie v nedávnej geologickej minulosti menilo neustále: či trvá doba ľadová, alebo medziľadová, stabilita klímy bude skôr výnimkou ako pravidlom. A keď klimatické zmeny nastanú, môžu byť vskutku dramatické. Výskum vrstiev grónskeho ľadovca napríklad priniesol zistenie, že len počas poslednej doby ľadovej sa odohralo 20 krátkodobých teplotných výkyvov v priemere o 7°C, pričom niekoľkokrát sa priamo počas ľadovej doby oteplilo takmer na dnešnú úroveň!
A čo medziľadové doby, tzv. interglaciály? Počas predchádzajúceho interglaciálu teplo ukrojilo z antarktického a grónskeho ľadovca toľko ľadu, že morská hladina vystúpila o 5 až 10 metrov vyššie ako dnes. Pred 400.000 rokmi došlo dokonca ku kolapsu antarktického ľadovca a takmer úplnému odľadneniu južného Grónska. Plážové usadeniny na Aljaške, Bermudách, Bahamách, ako aj koralové terasy v Indonézii naznačujú, že morská hladina sa v tomto čase nachádzala o viac ako 20 metrov vyššie oproti dnešku (úroveň CO2 však zodpovedala 19. storočiu).
Čo dokážu zmeny
Akékoľvek náhle zmeny podnebia môžu mať pre ľudskú spoločnosť závažné následky. Ochladenie zo začiatku 14. storočia v kontinentálnej Európe napríklad vyvolalo hladomory, ktoré nepriamo viedli k ešte väčšej katastrofe. Bol ňou mor. Zúfalí vládcovia hladom sužovaných krajín sa pokúsili nasýtiť umierajúce masy dovozom zrna z Blízkeho východu. Žiaľ, zviezli sa s ním aj nakazené krysy, ktoré tam prišli z Číny, kde mor začal v roku 1333.
Stredoveké ochladzovanie vyvrcholilo v tzv. malej ľadovej dobe (obdobie: začiatok 15. – začiatok 19. storočia), počas ktorej sa Zem nachádzala krôčik od počiatku skutočného glaciálu. Staré kresby napríklad zachytávajú alpské ľadovce rozlezené ďaleko za ich dnešným rozsahom, ba aj ľudí korčuľujúcich po zamrznutých riekach (napríklad Temža), ktoré dnes nemrznú. Podobne ako predchádzajúce klimatické výkyvy, aj malá ľadová doba viedla ku hladomorom. Jeden z najničivejších sa odohral medzi rokmi 1594 – 1597 a vyvolal rozsiahle jedenie psov, mačiek, hadov či dokonca kanibalizmus a revolty. A v roku 1628 sa ochladilo až tak, že snežilo aj na nízkych vrchoch v Keni a Etiópii. Odhaduje sa, že záplavy, suchá a hladomory, spôsobené ochladzovaním posledného tisícročia, zapríčinili priamo alebo nepriamo smrť niekoľkých stoviek miliónov ľudí.
Hrozba pre budúcnosť
Katastrofy spôsobené výrazným ochladením nahradili katastrofy zapríčinené presne opačným trendom. Skutočnosť, že sa Zem rýchlo a výrazne otepľuje, je zrejmá. V znamení nadpriemerných teplôt sa niesol každý z posledných 38 rokov. Ba čo viac, deväť z desiatich najteplejších rokov, aké sme zaznamenali, spadá do rozmedzia rokov 2000 – 2014. Hoci na klímu vplýva nesmierne množstvo faktorov a komplikovaných interakcií, na základe zaznamenaného poklesu slnečnej aktivity v posledných desaťročiach a iných skutočností je väčšina klimatológov presvedčená, že ako hlavný činiteľ prebiehajúceho otepľovania pôsobí činnosť človeka, predovšetkým (ale nielen) emisie oxidu uhličitého. Najuznávanejšie klimatické modely predpokladajú, že v závislosti od tohto skleníkového plynu a prirodzenej klimatickej variability sa v priebehu 21. storočia oteplí výraznejšie, ako za 20. storočie. Minimum ďalších emisií bude sprevádzať oteplenie o 0,3 až 1,7°C, opačný prípad prinesie oteplenie o 2,6 až 4,8°C.
Globálne otepľovanie už dávno nie je výlučne témou odborných diskusií. Stalo sa predmetom politických debát, v extrémnejších prípadoch burcovania, vyzývajúceho na jeho zastavenie či zvrátenie. Nemožno sa tomu čudovať. Viac ako dve tretiny katastrof z poslednej dekády súviselo s podnebím. Zásluhou globálneho otepľovania a súvisiacich klimatických zmien sa predpokladá, že vrtochy počasia budú extrémnejšie a nevyspytateľnejšie. Prudšie búrky, masívnejšie záplavy, závažnejšie snehové kalamity, dlhšie suchá…
Ohrozené prúdenie
Okrem extrémnejších výkyvov počasia prinesie hrozivé následky aj topenie ľadovcov. A to nielen kvôli stúpaniu hladiny morí a oceánov. Podľa niektorých vedcov môže roztápanie arktických a grónskych ľadovcov ochladiť oceány a zapríčiniť zánik Golfského prúdu. A tým, paradoxne, výrazné ochladenie. Golfský prúd totiž prenáša teplú vodu z Mexického zálivu naprieč Atlantikom až ku pobrežiam severozápadnej Európy. Spôsobuje tam oveľa miernejšiu klímu oproti severoamerickej klíme, panujúcej v zodpovedajúcich zemepisných šírkach. Koniec Golfského prúdu by nemal vplyv iba na rýchle ochladenie severozápadnej Európy. Podľa niektorých názorov by mohol iniciovať ďalekosiahlejšie zmeny, vyúsťujúce v rapídny posun vegetačných pásiem a nasledovné hladomory, na čo by doplatila predovšetkým juhovýchodná Ázia.
Našťastie, nedávne výskumy ukazujú, že Golfský prúd bol najsilnejší nie v chlade, ale v nadmerne teplom 11. storočí nášho letopočtu. A naopak, najslabší bol v nasledovnej malej ľadovej dobe. Akoby na vyváženie nedávne výskumy priniesli iné hrozivé predpovede. Taktiež pojednávajú o následkoch topenia ľadovcov – tentoraz himalájskych ľadovcov, ktoré sú zdrojom vody pre najväčšie ázijské rieky Indus alebo Ganga. K ich zániku by mohlo dôjsť už o 25 rokov. Odvtedy by približne 2,5 miliardy ľudí v Indii, Pakistane, Číne, Nepále, Myanmare a Bangladéši sužovali nevídané záplavy a suchá. Podobná situácia hrozí aj v Severnej Amerike po roztopení ľadovcov v Skalnatých vrchoch.
Zlé správy
Jedna vec je istá: v najbližších rokoch sa bude naďalej otepľovať. Iste, čas od času a kde-tu nastanú výkyvy, ale celkovým trendom neotrasú. Otázna je miera otepľovania. Zlá správa hovorí, že v súčasnosti brzdí otepľovanie tepelná kapacita oceánov. Laicky povedané, väčšina otepľovania sa týka oceánskej vody, nie ovzdušia. Ibaže tepelná kapacita oceánov nie je nekonečná. Skôr či neskôr táto brzda otepľovania zlyhá.
Ďalšie urýchlenie zrejme prinesie uvoľňovanie obrovských zásob mimoriadne silného skleníkového plynu – metánu – zo sibírskeho permafrostu. Minulý rok svet ohúrili objavy obrovských sibírskych dier v zemi a ako sa ukázalo, vznikli po náhlom uvoľnení plynov, ktoré kvôli rýchlemu topeniu. Namiesto postupného uvoľňovania unikli explozívne. Objaveniu útvarov predchádzali mimoriadne teplé letá z rokov 2012 a 2013, kedy v regióne ich výskytu bolo až o 5°C teplejšie, ako je dlhodobý priemer. Žiaľ, podľa projekcií budúceho klimatického vývoja nebude otepľovanie planéty prebiehať rovnomerne, ale bude sa koncentrovať práve vo vysokých zemepisných šírkach, a to predovšetkým v Arktíde.
Dušan Valent
foto SITA, NASA, archív
Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle GOLDMAN (2015)