Staroegyptský mýtus
Amon-Re držal v ruke svoj božský nástroj, predvádzal jeho dĺžku a šírku, pevnosť a statnosť. Enneády naň hľadeli s posvätnou úctou. Pretože vedeli, že práve s údom Amona súvisí samotné stvorenie sveta. Veľakrát im o tom rozprával: „Najprv som existoval vo veľkej Ničote, temnom jazierku neexistencie, ktorým bola moja matka Nun, prapôvodná voda. Cítil som nutkanie. Vedel som, že musím tvoriť. Objal som svoj tieň, uchopil do dlane mohutný úd a začal sa s ním maznať. Hladil som ho a trel, hnietol dlaňami, prsty mi behali po celej jeho dĺžke. Poznal som neznáme pocity a ochutnal extázu a pri prvej explózii som stvoril svet. To z môjho semena sa zrodila Tefnut, ktorá bola vlahou a Šu, čiže vzduch. A tento pár splodil Geba a Nut, čiže zem a nebo a z nich vzišiel Vznešený pán Usir a Nádherná pani Eset a ďalšia dvojica Suteh a Nebthet. A takto to išlo ďalej a ďalej. Ja, Amon-Re, prebývam v tele každého faraóna, vládnuceho v egyptskej zemi. Aký jemný je to nástroj – tento orgán, vytlačený v mysliach tých, ktorých som stvoril. Lenže čas veľkých činov skončil a môj úd spočíva nečinne dole hlavou, mĺkvo a neužitočne. Chcel by znovu konať. Ale čo ešte zostáva stvoriť? Kde by som nabral radosť z vyvrcholenia, keby z neho nemalo nič vzklíčiť? A tak mi jedného dňa zišlo na um, že by som mohol splodiť niečo úžasné, čo by nevzišlo len zo mňa, splodiť niečo, kde by sa mužský princíp premiesil so ženským. Rozhodol som sa teda stvoriť faraóna, ktorý by bol ženou.
V cudzej koži
Ahmose-Nefertari spala v posteli, uvoľnená a rozvinutá ako kvet. Amon-Re občas zabúdal dýchať pri pohľade na tú krásu. A bolo mu ľúto, že táto nádherná žena bude jeho družkou iba tak krátko, na okamih. Obdivoval lesk, ktorý balzam noci prepožičiaval jej priesvitnej pokožke. Trochu sa pohla, otočila sa na chrbát, paže rozhodené a telo zraniteľné, ľavé chodidlo s pravým kolenom tvoril základňu trojuholníka, ktorého protiľahlý vrchol sa nachádzal v lone medzi stehnami. Bolo to gesto bezuzdnosti, avšak nevinnej. Spí spánkom mladosti, pomyslel si Amon- Re. Zrakom putoval po jej tele, krivke pásu, zaoblenom slonovinovom brušku, čo sa dvíhalo a klesalo v rytme dychu. Mihalnice sa jej chveli pod rúškom, ňadrá, takisto zakryté ľahkou halenkou, nestrácali guľatosť, hoci ležala. Amon k nej pristúpil bližšie a keď na ňu dýchol, jej bradavky stvrdli a vztýčili sa. Amon vo svojom vzrušení takmer zabudol, že sa stále nachádza vo svojej božskej podobe. Vrhol pohľad na faraóna, ležiaceho v majestátnej posteli vo vedľajšej komnate. Bol to Thutmos, dobrý muž, skutočný syn Amona-Re, vhodný pozemský ochranca pre jeho dieťa. Natiahol sa nad spiaceho faraóna a v nasledujúcom okamihu už dýchal jeho ústami. Chvíľu sa okolo neho vznášali zhluky z triády existencie, ktorá vystúpila z Thutmosa. Amon otvoril oči a pozrel na svoje telo, ktoré už teraz nebolo božím telom, bola to telesná schránka Thutmosova. Poodchýlil striebrom zdobené dvere z cédrového dreva a znovu sa postavil k posteli, kde spala Ahmose. Bola naozaj neopísateľne krásna, hodná toho, aby sa stala matkou významnej ženy. Jemne natiahol ruku a ukazováčikom jej pohladil tvár. Pramienok vlasov jej skĺzol zo spánkov a obkrúžil líca a bradu ako vodná tráva brehy strieborného jazierka. Amon ho z tváre ľahučko odfúkol a na ústach mladej ženy sa rozvlnil úsmev. Amon fúkol znova. Vlasy ju jemne pošteklili. Najvyšší boh sa usmieval Thutmosovými ústami. Aký šťastný je muž, ktorému patrí takáto krásna žena. Spôsoby smrteľníkov sa mu páčili. Milovali sa inak. Veľmi dobre vedel, že proces tvorenia, len čo raz začne, naberá rôzne tvary a mení sa ako pohyby človeka v tanci či tranze. Toto bolo po prvý raz, čo sa odvážil do telesného sveta ľudí. A ako vychádzalo najavo, bolo to nesmierne príjemné. Takže nebude konať unáhlene, naučí sa ich spôsoby, vyskúša ich chute. Jemne strčil do pramienka vlasov jazykom.
foto archív
Celú novelu si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2018 Best of Novel