Hobit
Bitka piatich armád
Zlatý poklad, rinčanie mečov, lietajúce šípy, mýtické tvory, oheň desivého draka, ohlušujúci rev beštií z ríše tieňov, posledné šepoty umierajúcich v troskách miest, zlo pohlcujúce dobro… Aj na to sa môžete tešiť v záverečnej časti trilógie Hobit.
Keby niekto vyhlásil súťaž o najdokonalejšiu a najbujnejšiu fantáziu, spisovateľ John Ronald Reuel Tolkien by sa zrejme zaradil k najvážnejším kandidátom, ak by ho rovno nevyhlásili za víťaza tohto pomyselného „konkurzu“. Jeho čarovný, fascinujúci a do detailov prepracovaný svet Stredozeme – plný mýtických a originálnych rozprávkových bytostí – by totiž ťažko hľadal premožiteľa. Tesne za ním by potom asi nasledoval filmár Peter Jackson, ktorý od začiatku nového milénia dokazuje, že lepší sprievodca po Stredozemi ako on sám – neexistuje. Tento chlapík geniálnou adaptáciou Pána prsteňov a perfektným sfilmovaním románu Hobit prekonal očakávania aj najväčších nadšencov diel J.R.R. Tolkiena.
V Jazernom meste
V priestoroch filmových štúdií na Stone Street vo Wellingtone na Novom Zélande Peter Jackson netrpezlivo čaká, aby mohol svojim známym a fanúšikom niečo zaujímavé ukázať. Keď sa nazbiera dostatok ľudí, všetci prejdú do jednej z obrovských sál. Pri dverách stojí názov „Scéna K“. Ako sa neskôr ukáže, ide o vstupnú bránu do Jazerného mesta. Tento domov ľudu Stredozeme na úpätí Ereboru (zasadenom na vrchole Osamelej hory) bol kedysi rušným obchodným miestom. Teraz tu vládne ticho. Jediná vec, ktorá sa v meste hýbe, je hmla plávajúca nad vodou, ktorá obklopuje štyridsaťštyri labilných drevených domčekov. Popri ceste kľukatými vratkými uličkami Jazerného mesta sa od skúseného architekta trilógie Dana Hennaha prítomní dozvedajú, že túto labilitu vôbec nebolo ľahké dosiahnuť. „Je to jeden z našich najväčších trikov,“ odhaľuje Hennah, keď narazí do piliera, držiaceho jeden z postavených domov a potom vysvetľuje, že piliere nechal vyrobiť z gumy. Na tejto scéne sa odohrávala veľká časť deja, napríklad scéna z filmu Hobit: Smaugova pustatina, v ktorej do Jazerného mesta prišli trpaslíci, prenasledovaní škratmi a elfmi.
Pravdupovediac, pri bližšom pohľade na elementy, ktoré Jazerné mesto tvoria, sa „filmové čaro“ začína vyjasňovať. Voda? Je len 600 mm hlboká a zafarbená veľmi tmavým odtieňom modrej. Ľad plávajúci vo vode? V skutočnosti je to vosk. Sneh na promenáde? Soľ. Kapustové hlavy na fúriku pred domom? Nuž, tie sú pravé, hoci, ako podotýka Hannah, „po čase začali skutočne smrdieť.“ Najväčšia interiérová scéna, vytvorená v trilógii Hobit, čiže Jazerné mesto, bola postavená, zbalená a znovu postavená niekoľkokrát. Tentoraz to bude naposledy… Drak Šmak/Smaug sa už totiž blíži… Až vtedy si mnohí uvedomia, prečo Jackson naliehal, aby to celé videli – neskôr by už bolo neskoro. Keď drak príde do Jazerného mesta, množstvo z očarujúcich knísavých domčekov chvostom zrovná so zemou a spáli ohnivým dychom. A tak sa Bitka piatich armád začína…
Posadnutý trpaslík
Pre čitateľov, ktorí by náhodou nevedeli, o čom je reč, iba pripomenieme, že tretí a posledný film trilógie Petra Jacksona je epickým vyvrcholením dobrodružstva, ktoré začalo v roku 2012 filmom Hobit: Neočakávaná cesta a v nasledujúcom roku pokračovalo filmom Hobit: Smaugova pustatina. Hoci sa trpaslíkom z Ereboru podarilo opäť získať obrovské bohatstvo ich domoviny, zároveň prebudili aj obávaného, nebezpečného draka Šmaka a teraz musia čeliť drastickým dôsledkom. Desivý drak ohrozuje bezbranných ľudí Jazerného mesta. Lenže rovnako vážne nebezpečenstvo trpaslíkom hrozí aj zvnútra. Thorin Dubbin sa rozhodol domáhať svojho dedičského práva ako Kráľ pod Osamelou horou a začína byť stále viac posadnutý Archakamom – pričom odmieta ctiť podlžnosti a sľuby, ku ktorým sa zaviazal po svojej ceste. „Thorin je najlepší v plánovaní akcií bez ohľadu na to, či je v nich úspešný, alebo nie,“ hovorí herec Richard Armitage, ktorý aj v bez Thorinovej výzbroje a objemných protéz členov filmového štábu prevyšuje svojimi 190 centimetrami. „Nemyslím si, že plánoval to, čo sa stalo – podľahol rovnakému šialenstvu, aké posadlo aj jeho starého otca, čo sa stane katalyzátorom pre armády, ktoré sa zhromažďujú na Osamelej hore, aby získali svoje zlato.“
Nezasiahnutý obrovským bohatstvom, ktoré ovládlo jeho priateľa a priviedlo armády na úpätie Ereboru, je hobit Bilbo Lazník/Bublík (Martin Freeman), odhodlaný urobiť pre záchranu svojho priateľa čokoľvek. Neuvedomuje si však, že ho čakajú oveľa väčšie nebezpečenstvá. Gandalfove (Sir Ian McKellen) varovania o Sauronovom návrate nik nebral vážne. Armády škratov pod vedením Temného pána zostupujú na Osamelú horu napriek spojeniu elfov, trpaslíkov a ľudí. Čeliac najväčšiemu nepriateľovi, akého kedy poznali, sa teraz musia rozhodnúť, za čo budú bojovať. Či bude ich prioritou bohatstvo a moc, alebo budúcnosť ich sveta a tých, ktorých majú radi.
Smaugova práca
Bilbo, ktorý túžil len po malom dobrodružstve, zrazu v bitke piatich armád bojuje o svoj život. „Je to zaujímavé, pretože na koniec to všetko vidíte očami Bilba Lazníka, priemerného hobita, ktorý sa ocitá uprostred vojny,“ vysvetľuje Philippa Boyens, členka scenáristického tímu, ktorý okrem nej tvorí ešte Peter Jackson, Fran Walsh a Guillermo del Toro. Spoločne vybudovali filmy podľa Tolkienových románov, pričom použili aj autorove dodatky, priložené na záver trilógie Pán prsteňov. Čo posledný film trilógie Hobit pred divákmi ukrýva? „Prekvapenia… Nie je to zmenšenina filmov z trilógie Pán prsteňov, nemôže to byť Návrat kráľa,“ vysvetľuje Boyens a dodáva: „Je to odvážnejšie a pochmúrnejšie. Je to rozsiahlejšie – ak si to vôbec dokážete predstaviť – možno aj ako Bitka o Gondor (z filmu Pán prsteňov: Návrat kráľa).“
Bitka piatich armád sa nakrúcala na viacerých frontoch. Kým s asistenciou malého štábu Orlando Bloom (elfský bojovník Legolas) bojoval na jednom mieste s proti škratom, hlavný štáb medzitým nakrúcal na hore Crawford na polostrove Miramar. Tu, v „meste Dale“, sa nachádzal aj Lee Pace (elfský kráľ Thranduil) a nechýbala ani krásna Tauriel v podaní kanadskej herečky Evangeliny Lilly. Samozrejme, bol tu aj drak Šmak. Neklamne o tom vypovedalo mesto Dale, ktoré ostalo v ruinách. „Toto je Šmakova práca… Stále je to pôsobivé, no keby ste to videli v celej kráse… Keď som sa tade prechádzal, hovoril som si: ´Ó, Bože, je to nádhera.´ Dalo sa vojsť a kráčať po všetkých tých mostíkoch. Bolo to úžasné. A oni to zničili! Všetko zhorelo!“ spomína Luke Evans (lukostrelec Bard) so smiechom.
Nádherná bojovníčka
Herečka Evangeline Lilly je v Stredozemi tak trochu nová. Jej postava – impulzívna, spravodlivá a bojovná elfka Tauriel – sa pridala v druhom filme trilógie. Kým tvorcovia nezačali premýšľať, ako bude filmová verzia príbehu vyzerať na plátne, dokonca ani neexistovala. Tauriel sa stala prostriedkom, ako filmu dodať ženskú energiu a tiež, aby ilustrovala rozdiel medzi vysokými vznešenými elfmi vrátane kráľa Thranduila a statočnými lesnými elfmi, ktorí tvoria jeho armádu. „Tolkien opisuje lesných elfov ako menej múdrych a viac nebezpečných, ako ostatní elfovia Stredozeme,“ podotýka Boyens. A preto je tu Lilly, dokonalý prototyp elfky, ľahkomyseľná, bezohľadná, neváhajúca zabiť najmä škratov. Keď je presvedčená o správnosti svojho konania, odhodlane odporuje aj svojmu vodcovi. „Hocijakú rolu, ktorá odporuje autoritám, považujem za ideálnu, pretože v živote som taká istá. Radšej ako sa tváriť, že zlo v Stredozemi nejestvuje, sa Tauriel odhodlá nebezpečenstvu čeliť a byť súčasťou boja za dobro… Tauriel žije a dýcha pre boj… Patrí to k jej osobnosti. Bude vraždiť škratov spoločne s chlapcami,“ oduševňuje sa herečka s iskrou v očiach. „Na túto postavu budem do konca svojho života hrdá. Myšlienka, že som sa stala súčasťou histórie filmu, je poriadne vzrušujúca.“
Vizuálne efekty
Čo sa týka trilógie Hobit, ide o prequel k trilógii Pán prsteňov, pričom práve posledný príbeh diváka premostí priamo k filmu Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa. Hoci názov prezrádza veľa, Jackson tvrdí, že v Bitke piatich armád ide o viac, ako len o vojnu. Mnohé akčné a fantastické scény mohli vzniknúť len vďaka vyspelej počítačovej technológii – digitálne spracované scény mali pod palcom odborníci zo spoločnosti Weta Digital. Len pre porovnanie: kým vo filme Pán prsteňov: Návrat kráľa bolo použitých 1.850 digitálnych záberov, v snímke Hobit: Neočakávaná cesta ich bolo už 2.176. Zakladateľ Weta Workshop, Richard Taylor potvrdil, že aj on bol „v tom až po uši“. A hrdo vystavené sošky Oscarov potvrdzujú, že jeho tím (cca 70 profesionálov) vykonal skvelú prácu: od nekonečného množstva protéz, ktoré trpaslíkom dodávajú tvar, až po zbrane každého typu a veľkosti, ktoré sa zrazia v poslednom súboji.
Archívy Weta Digital, plné vojnového výstroja, sa v poslednom filme veľmi zišli. Hoci, ako poznamenáva Taylor, priamo zo skladu rekvizít z trilógie Pán prsteňov sa použili iba dva kusy. Ostatné museli byť vyčistené, prepracované, alebo znovu skonštruované. Veľa práce mal aj návrhár Bob Buck, okrem iného musel riešiť aj kuriózny prípad, keď William Kircher (trpaslík Bifur) veľmi schudol a musel do kostýmu vymyslieť viac vypchávok.
Ťažká cesta hobita
Cesta, ktorá Bilba čaká v tretej časti, rozhodne nebude žiarivá. Malý hobit musí prekonať mnoho nebezpečenstva v Bitke piatich armád. „Bilbo je stále rovnaký. Na konci sa nezmení na dokonalého bojovníka, je však viac priamy, trochu menej váhavý, ale iba preto, že musí. Rozhodne mu to ide lepšie s mečom. V bitke sa teda ocitne tak, ako vie, nedokonalým, improvizovaným spôsobom,“ vysvetľuje Freeman. Ako dopadne dej, mnohí z vás (najmä ak ste čítali Tolkienovho Hobita) tušíte. Lebo ako je známe, Jackson príbeh dotiahol ďalej, ako spisovateľ a vytvoril prepojenie medzi dvoma filmovými trilógiami. Takže sa môžeme tešiť na mnohé očakávané, ale aj prekvapujúce momenty. A čo režiséra čaká po tomto filme? Dokáže sa po toľkých rokoch, strávených na projekte Pána prsteňov, ešte vrátiť k iným filmom? „Neviem… Ešte som sa k tomu nedostal,“ smeje sa.
Hobit na ceste
* Hobita Bilba Lazníka vyhľadal čarodejník Gandalf, aby sa ako známy zlodej vybral s trinástimi trpaslíkmi (Oin, Gloin, Dori, Nori, Ori, Bifur, Bofur, Bombur, Dvalin, Balin, Thorin, Kili, Fili) na cestu cez krajinu Stredozem.
* Hlavným cieľom výpravy malo byť dobytie trpasličieho kráľovstva v Osamelej hore a získanie obrovského trpasličieho pokladu, ktorý ukradol drak Šmak.
* Cesta k Osamelej hore pripravila pre hobita a trpaslíkov nielen nebezpečné situácie, ale aj stretnutia so záhadnými bytosťami – elfovia, trolovia, škrati, obrí vlci, veľorly, drak.
* Na ceste k Osamelej hore musí „expedícia“ nájsť tajnú bránu do temnej hory. Keď sa to podarí, prichádza chvíľa pre Bilba: má sa priblížiť ku drakovi Šmakovi a získať poklad.
* Trpaslíci nechcú ľuďom odovzdať z pokladu sľúbený podiel. Našťastie Bilbo zabráni vojne, ale už nie tej, ktorá vypukne po útoku krvilačných škratov.
Zaujímavosti
* Posledné strany scenára vydal režisér iba hercom, ktorí sa zúčastnili v daných scénach.
* Zo všetkých Jacksonových filmov ide o najkratšiu snímku. Vznikla za 250 miliónov dolárov.
* Hoci sa herečka Cate Blanchett (Galadriel) objavila vo všetkých troch častiach trilógie, na natáčaní sa zúčastnila iba 8 dní.
* Pôvodne chcel režisér rozdeliť posledný film na dve časti, napokon sa rozhodol inak.
* Zrejme v hre bola aj skutočnosť, že premiéru pomyselnej 2. časti plánoval na koniec roka 2015, kedy sa má prezentovať nový film z trilógie Star Wars.
* Film mal mať názov Hobit: Tam a zase naspäť, no keďže Bilbo už časť cesty absolvoval v prvých dvoch dieloch, filmár vybral iný názov, ten aj viac vystihuje dej.
* Príbeh sa odohráva približne 60 rokov pred príbehom filmu Pán prsteňov: Spoločenstvo Prsteňa (2001).
Stredozem
* Domov rôznych inteligentných tvorov, ktoré vznikli v rôznych dobách. Prvými bytosťami boli anjelské bytosti „Ainur“. K najznámejším patria Melian (manželka elfského kráľa Thingola) a neskorší zloduch Melkor (Morgoth).
* Neskôr stúpia na scénu bytosti „Ištarovia“, ktorých ľudia vnímajú ako čarodejníkov. K nim patrí Gandalf a Saruman.
* Stvoriteľom elfov (existuje viacero typov elfov) a ľudí (vytvorili viacero kráľovstiev) bol Ilúvatar.
* Trpaslíkov stvoril Aule. Hobiti pochádzajú z „východných krajín“, avšak odkiaľ presne a kto ich stvoril, ani oni nevedia.
* So schopnosťou uvažovať sú obdarené aj tvory, známe ako Manweho orly (majú úlohu dohliadať na Stredozem) či Enti (ochrancovia lesov).
* Škratov stvoril Melkor (mocný Valar), a to z elfov, ktorých mučil v podzemí. Uhyz-haiov, krížencov škratov a ľudí, zasa vyšľachtil Saruman v Mordore.
* Nebezpeční trollovia jaskynní sa boja slnečného svetla (mení ich na kameň). Melkor obohatil ich zvieracie myslenie o reč a zlobu.
* Sauron z jaskynných trollov vyšľachtil horských trollov, ktorí už zo slnečného svetla strach nemajú.
J.R.R. Tolkien
* Narodil sa 3. januára 1892 v Bloemfonteine (dnes v Juhoafrickej republike), a to riaditeľovi banky Arthurovi Tolkienovi a jeho manželke Mabel.
* Tolkienova rodina pochádzala zo Saska. Priezvisko Tolkien vznikol po poangličtení nemeckého priezviska Tollkiehn.
* Po príchode z Afriky do Anglicka žili Tolkienovci u príbuzných na farme Bag End vo Worcestershire, neskôr u starých rodičov v Birminghame. V roku 1896 sa presťahovali do dediny Sarehole, neskôr do Warwickshire (dnes časť Birminghamu).
* Tolkien ako štvorročný čítal a krátko nato aj písal. Absolvoval Školu kráľa Edwarda v Birminghame a Exeterskú Fakultu v Oxforde. Po smrti matky sa dostal ako sirota do opatery otca Francisa Xaviera Morgana z birminghamského Oratória.
* Keď mal 16 rokov, zamiloval sa do Edith Brattovej, ktorá sa stala jeho manželkou. Narodili sa im štyri deti.
* Po skončení 1. svetovej vojny pracoval Tolkien v Oxforde na Novoanglickom slovníku (Oxford English Dictionary). O dva roky neskôr sa presťahoval do Leedsu, kde na katedre angličtiny tamojšej univerzity získal titul profesora anglosaského jazyka (1924).
* V roku 1921 sa vrátil do Oxfordu, kde pôsobil ako profesor anglosaštiny.
* V roku 1945 sa na Mertonskej fakulte v Oxforde stal profesorom anglického jazyka a literatúry, kde zotrval až do svojho odchodu do dôchodku (1959). Zomrel 2. septembra 1973.
Tomáš Szmrecsányi
foto Continental film