Han Solo? Indiana Jones? Utečenec? Prischlo mu viacero prezýviek podľa postáv, ktoré stvárnil… Počas päť desaťročí trvajúcej kariéry sa zaskvel v množstve kinohitov, ba podaril sa mu aj bravúrny kúsok: istý čas mal štyri filmy v prvej šestke najnavštevovanejších filmov v histórii. Dokáže však zaujať aj životom mimo kamier a svetiel reflektorov, a to dokonca bez samoúčelných škandálov.
Na svet prišiel v Chicagu 13. júla 1942 rodičom Dorothy a Christopherovi a zdedil po nich írske, nemecké i židovské gény a vedno s nimi aj značnú dávku hereckých vlôh – obaja sa totiž herectvu aspoň istú dobu venovali (hoci matka „iba“ tomu rozhlasovému). V mladosti sa aktívne zapájal do činnosti jednej z najväčších skautských organizácií v Spojených štátoch, jeho zanietenosť ho časom vyniesla až na druhú najvyššiu pozíciu v celoštátnej hierarchii. Tieto skúsenosti režisér Steven Spielberg neskôr zakomponoval do dejovej línie slávneho blockbusteru Indiana Jones, ktorého hlavný hrdina mal taktiež skautskú minulosť. Počas stredoškolského štúdia sa stal súčasťou kolektívu, ktorý prevádzkoval školské rozhlasové vysielanie a dôkladné precvičovanie komunikačných zručností mu neskôr pootvorilo dvierka k hereckej kariére. Tie neskôr celkom roztvoril počas univerzitného štúdia v odbore angličtina – filozofia, kedy sa zapísal na herecký kurz. Tento krok, ktorý výrazne ovplyvnil jeho ďalší život, spočiatku motivovala snaha prekonať uzavretosť a hanblivosť.
Ťažké začiatky
Po predčasnom zanechaní štúdií sa chvíľu ponevieral po letných outdoorových divadelných predstaveniach a prijímal rozličné drobné práce vo filmovom priemysle. V prvých filmoch ho ani neuvádzali v záverečných titulkoch. Nemal však na výber a bol vďačný aj za drobné roly, ktoré mu umožnili zostať v meste anjelov. Fordova hviezda tak stúpala iba veľmi pozvoľna, no priestor vo filmoch sa predsa len pomaly zväčšoval. Keď konečne získal možnosť pred kamerami aj prehovoriť, dostal sa premiérovo aj do záverečných titulkov – vo westerne „Nastal čas zabíjať“ (1967). Keďže jeden Harrison Ford v tom čase v hereckom svete už jestvoval, jeho meno uviedli ako „Harrison J. Ford“, a to aj napriek absencii akéhokoľvek prostredného mena. Písmenko z mena prestal používať hneď, ako uzavrel prvý serióznejší kontrakt s Universal Studios. Ten mu zabezpečil vedľajšie úlohy v niekoľkých televíznych seriáloch, vrátane kultového Kung Fu s Davidom Carradinom. Stále to však bolo málo a keďže v tom čase sa už staral o rodinu (s Mary Marquardt mal dvoch synov Benjamina a Willarda), musel si privyrábať ako tesár či dokonca technik populárnej rockovej kapely The Doors.
Stretnutie s Lucasom
Oporu napokon našiel v začínajúcom producentovi Fredovi Roosovi, ktorý mu dohodil zopár kastingov. Kľúčovou sa ukázala jeho účasť vo filme „Americké graffiti“ (1973). Pri nakrúcaní hravej komédie o bláznivých študentoch sa totiž prvýkrát skrížili cesty jeho cesty s režisérom Georgeom Lucasom. Nízkorozpočtový film sa prekvapujúco stal hitom roka, získal päť nominácií na Oscara a Lucasovi priniesol vstupenku medzi elitu. Odvážnemu (a pripravenému) šťastie praje a po viacročnom pretĺkaní sa filmovými štúdiami sa konečne usmialo aj na tridsiatnika Forda. Lucas ho totiž angažoval ako pomocníka pri kastingu, v rámci ktorého si vyberal budúcich protagonistov do svojho projektu Star Wars. Fordova úloha spočívala v predčítaní replík, ktoré mali kandidáti na niektorú z úloh zopakovať, napokon však on sám bol natoľko presvedčivý, že ho Lucas rovno obsadil do úlohy Hana Sola. „Hviezdne vojny“ (1977) sa stali celosvetovým trhákom a vytrvalému hercovi priniesli vytúžený prelom. Svoju úlohu povstalca vo vesmírnom konflikte medzi Impériom a rebelmi si neskôr zopakoval v nemenej úspešných pokračovaniach „Impérium vracia úder“ (1980) a „Návrat Jediho“ (1983).
Svoj vstup do prvej ligy potvrdil v úlohe archeologického svetobežníka Indianu Jonesa, ktorého si po prvýkrát zahral v „Dobyvateľoch stratenej archy“ (1981). Po úspešnom prequeli, resp. sequeli („Chrám skazy“ / 1984 a „Posledná krížová výprava“ / 1989) si napokon jednu zo svojich životných úloh zopakoval ešte raz – v čase všeobecnej hollywoodskej honby za oprašovaním starých klasík („Kráľovstvo krištáľovej lebky“ / 2008). Pritom – ako sa to v živote často stáva – i v prípade Indianu Jonesa mohlo všetko vypáliť inak, hlavnú úlohu totiž dvojica Spielberg – Lucas pôvodne ponúkla Tomovi Selleckovi, známemu protagonistovi z detektívneho seriálu Magnum…
Prvá liga
S ponukami produkčných firiem sa roztrhlo vrece, v ostrom protiklade s ťažkými začiatkami. Ford celé 80. roky pravidelne zásoboval neustále sa rozrastajúce rady fanúšikov novými titulmi a v nich opakovane demonštroval svoje herecké schopnosti. V dystopickom sci-fi „Blade Runner“ (1982), ktoré divákom ponúklo značnú dávku technokratickej transcendencie a vydobylo si pozíciu kultu, stvárnil nekompromisného policajta – lovca replikantov, umelo vytvorených biorobotov. Oscarový film „Svedok“ (1985) Forda ponúkol opäť v inej rovine – ako detektíva, ochraňujúceho svedka vraždy, chlapčeka z amišskej komunity. Ďalší výrazný úspech si pripísal filmom „Podnikavé dievča“ (1988), ktorý vynikol v záplave dobových romantických komédií a tvorcom priniesol niekoľko Oscarových nominácií. V 90. rokoch zaznamenal mierny ústup z pozícií, no popri mnohých detektívkach či romantických filmoch, ktoré čoskoro zapadli prachom, zaujal v akčných filmoch „Hra patriotov“ (1992) a „Utečenec“ (1993). V ňom presvedčivo stvárnil doktora Kimblea, neprávom obvineného z vraždy vlastnej manželky, pričom naň „poľoval“ na všetko odhodlaný policajt (Tommy Lee Jones). Kým titul získal sedem nominácií na Oscara (vrátane najlepšieho filmu roka), samotný Ford opäť vyšiel naprázdno. Medzi klasiky 90. rokov sa zaradil aj patriotický „Air Force One“ (1997), kde si zahral samotného šéfa Bieleho domu.
Stagnácia
Ani nové milénium nedokázalo zastaviť postupný pokles Fordovej hviezdy, navyše mu chýbala rozvaha a prezieravosť pri zhodnocovaní ponúk: reflektoval na tie, ktoré sa napokon ukázali ako menej úspešné, na druhej strane zasa odmietol viaceré zaujímavé, predovšetkým úlohu v thrilleri Syriana: „Necítil som silu z toho materiálu, ale teraz už viem, že som spravil chybu.“ Rola tak pripadla druhému v „poradovníku“, Georgeovi Clooneymu, ktorý sa vďaka nej následne tešil z oscarovej sošky. V tej dobe si Harrisona v hollywoodskych kruhoch už doberali pre jeho povestnú notorickú vyberavosť. Medzi ďalšie exkluzívne ponuky, ktoré suverénne zmietol zo stola, patrí trebárs postava Mela Gibsona v „Patriotovi“ (2000), Costnerove úlohy v „JFK“ (1991) a „Nepodplatiteľných“ (1987) alebo ústredná postava „Schindlerovho zoznamu“ (1993).
Z mizérie ho napokon vytrhol „starý dobrý“ Indiana Jones, ktorého oprášenie mu zabezpečilo návrat medzi elitu. Snímka „Kráľovstvo krištáľovej lebky“ sa stala kasovým trhákom a v roku 2008 ho predbehol jediný titul: batmanovský „Temný rytier“. Ford sa spokojne unášal na vlnách nového nadšenia, získal späť svoj herecký kredit a novinárom naznačil, že by si rád zahral i v ďalšom pokračovaní. Jediný úspešný film za poslednú dekádu mu dokonca vyniesol titul najlepšie plateného herca v roku 2009. Napokon sa však ukázal ako ojedinelý záblesk hviezdy za zenitom. V ďalšej kariére totiž jeden prepadák striedal druhý: dráma z lekárskeho prostredia „Šanca na prežitie“ (2010) výraznejšie nezaujala, bizarný crossover medzi sci-fi a westernom „Kovboji a votrelci“ (2011) kritici nekompromisne roztrhali v zuboch, thriller „Špión“ (2013) totálne prepadol a príjmy ťažkopádneho sci-fi „Enderova hra“ (2013) prevýšili rozpočet iba o chlp.
Osvedčené portfólio
Svetlú výnimku predstavovala svižná komédia „Krásne vstávanie“ (2010), ktorá síce taktiež výraznejšie nezarezonovala, kritici však vyzdvihli jeho príspevok v podobe vtipného stvárnenia večne namosúreného moderátorského vyslúžilca. Jediným skutočným úspechom, ktorý Ford za posledné roky (okrem Indianu Jonesa) zaznamenal, tak ostáva biografický film o legendárnom baseballistovi čiernej pleti Jackiem Robinsonovi „42“ (2013). V ňom si zahral manažéra mužstva profesionálnej baseballovej ligy, ktorý prelomil rasovú bariéru v športe. Menšiu rolu si strihol aj v treťom pokračovaní Stalloneovej prehliadky veteránov akčných filmov „Nezničiteľní 3“ (2014).
Začiatkom tohto roka filmová spoločnosť Alcon Entertainment oznámila prípravy pokračovania kultového „Blade Runner“, ktorý dá Fordovi opäť možnosť siahnuť do vlastného osvedčeného portfólia z úspešnej minulosti. Na pretrase sa ocitla aj ďalšia epizóda Indianu Jonesa, o ktorej sa špekuluje čoraz intenzívnejšie. Pred mesiacom sa konečne vyjadril aj Steven Spielberg, ktorý potvrdil, že s najväčšou pravdepodobnosťou si postavu hlavného hrdinu opäť zopakuje jej neodmysliteľný predstaviteľ. Presný termín však ešte stále definitívne nepadol, neoficiálne sa zatiaľ šušká o roku 2018.
Strážené súkromie
Ford nepatrí ku hviezdam, ktoré by stále potrebovali zapĺňať palcové titulky médií, skôr naopak, okolo svojho súkromia vybudoval nepreniknuteľné múry, ktorými chráni svojich najbližších pred nemiestnymi zásahmi z radov senzácie chtivých novinárov. Zopár všeobecne známych faktov však predsa len preniklo do zorného poľa zvedavej verejnosti: so svojou prvou manželkou Mary Marquardt, ktorú spoznal ešte vo vysokoškolskom hereckom krúžku, sa rozviedol v roku 1978, splodil s ňou dvoch synov Bena a Willarda. O päť rokov nato sa oženil druhýkrát, tentoraz so známou scenáristkou Melissou Mathison, ktorá mu porodila ďalšie dve deti (Malcolm a Georgia). A keď sa i s ňou v roku 2004 rozviedol, do tretice to skúsil s populárnou predstaviteľkou seriálovej právničky Ally McBeal – Calistou Flockhart, s ktorou sa zosobášil v roku 2010.
Svoju nesmiernu starostlivosť a citlivosť preukázal, keď jeho prvá manželka ochorela na zákernú sklerózu multiplex. Nielenže jej kúpil dom a zaplatil nadštandardnú starostlivosť, ale spolu s Calistou ju často navštevoval a príkladne sa o ňu staral. „Harrison bol vždy mojím skutočným priateľom a veľkou láskou. Stojí pri mne aj počas mojich najťažších dní a nechce za to vôbec nič. Je nádhernou ľudskou bytosťou. V súčasnosti počuť toľko hrozných vecí o ľuďoch, ale Harrison tu bol pre mňa vždy. Navždy budeme rodina. Uvedomujem si, koľko veľa mi dával a stále dáva.“ Ford ostáva skromný a s veľkou dávkou pokory ozrejmuje: „Niekedy som býval lepší herec, ako manžel alebo otec. Mojím najväčším zlyhaním ostáva prvé manželstvo a všetka bolesť, ktorú som spôsobil. Spravil som chyby, ku ktorým sa radšej ani nepriznávam. Ale zmenil som sa.“
Tomáš Bóka
foto SITA, Saturn Entertainment, archív
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle GOLDMAN (2015)