Prapočiatky filmového univerzia, ktoré spisovateľka J. K. Rowling vyčarovala okolo mladého čarodejníka Harryho Pottera, možno datovať do prvej polovice 90. rokov. Vydavateľstvá dlho váhali, napokon však zaúradovali vyššie sily a séria kníh z čarodejníckeho prostredia ako mávnutím čarovného prútika priniesla autorke rozprávkový život a svet vďaka tomu neprišiel o jednu z najúspešnejších knižných sérií a filmových franšíz.
Životný príbeh britskej spisovateľky je všeobecne známy a dodnes opradený puncom vytrvalosti, šťastia, umenia i priaznivej zhody okolností, ktorá napokon chudobnú rozvedenú matku, bojujúcu sa s každodennými starosťami o prežitie, vystrelila medzi absolútnu špičku (nielen) spisovateľského sveta. Vďaka široko rozkošatenému, dôkladne premyslenému príbehu z alternatívnej čarodejníckej reality sa v priebehu piatich rokov zaradila medzi multimilionárov; podľa posledných štatistík dokonca figuruje medzi 200 najbohatšími Britmi.
Harryho zrod
Rowlingová už v detstve oplývala značnou dávkou fantázie, keď si vymýšľala rozličné príbehy – jej auditórium vtedy tvoril jediný človek, jej mladšia sestra. Tínedžerské časy, ktoré strávila vo Walese, nepatria medzi najšťastnejšie obdobia jej života. Poznačili ich zdravotné problémy mamy (trpela sklerózou) či pošramotený vzťah s otcom. Introvertné dievča, ktoré v ničom veľmi nevynikalo, sa najradšej zavrelo do izby, kde čítalo knihy od Jessicy Mitford či počúvala hudbu The Clash alebo The Smiths. Po dokončení štúdií a krátkej anabáze v Amnesty International, kde pracovala ako sekretárka, sa neskôr zamestnala v obchodnej komore. Práve do tohto obdobia sa datuje známa historka, ako jej skrsla v hlave myšlienka o budúcom fiktívnom čarodejníkovi: písal sa rok 1990 a ona zaujala svoje miesto vo vlaku, ktorý mal smerovať z Manchestru, jej nového domova, do Londýna. Vlak však z akýchsi dôvodov mešká a pôvodný, pomerne ľahko stráviteľný čas trvania cesty sa naťahuje čoraz hrozivejšie. Počas meškania, ktoré sa natiahlo na štyri hodiny, sa latentné sily jej niekdajšej bohatej predstavivosti znenazdajky zaktivizovali a v jej mysli sa zrazu vyrojili kontúry dejovej línie o čarodejníckom učňovi, navštevujúcom špecializovanú školu pre mágov…
Edinburské depresie
V decembri toho istého ruka pod dlhej, ťažkej chorobe matka umiera. Práve v týchto ponurých mesiacoch začala s prácami na prvej knihe o Harrym Potterovi a svoje pocity zármutku inkorporovala aj do myšlienkového sveta hlavnej postavy. Neskôr sa Rowlingová presúva do Portugalska, kde získala prácu učiteľky angličtiny vo večernej škole. Cez deň sa tak mohla venovať písaniu. Tu sa zoznámila aj so svojím neskorším manželom, portugalským žurnalistom Jorgem Arantesom. Ich cesty sa však už po roku rozdelili, medzitým však dali život dcére Jessice a zažili jeden potrat. Keď sa po prekonaní nešťastného vzťahu, v ktorom údajne nechýbalo ani domáce násilie, Rowlingová presťahovala do škótskeho Edinburgu, v kufri si už odnášala „nástrely“ prvých troch kapitol o Harrym Potterovi.
Mladá, rozvedená a nezamestnaná, navyše s dieťaťom na krku, pokúšala sa zaháňať edinburské depresie písaním. Na pohode jej nepridávali ani komplikácie okolo rozvodu. Počas tohto obdobia klesla na samotné dno a diagnostikovali jej chronickú depresiu… „Hovorím o samovražedných myšlienkach, nielen o obyčajných náladách typu ´cítim-sa-trochu-blbo´. (…) V období po dvadsiatke som čelila skutočne zložitým podmienkam a rútila som sa strmhlav do priepasti. Jedine moja dcéra ma napokon donútila požiadať o pomoc…“ Zložitú situáciu, počas ktorej jej prežívala iba vďaka finančnej podpore od štátu, sa okrem písania snažila riešiť aj ďalším vzdelávaním – v roku 1995 sa zapísala na učiteľský kurz. V tomto roku sa jej napokon po rokoch podarilo dokončiť prvý román „Harry Potter a Kameň mudrcov“.
Prelom
Dobré veci nevznikajú ľahko, ba práve naopak, ich pôrod spravidla sprevádzajú početné ťažkosti. Tak to bolo aj v tomto prípade: prvých dvanásť oslovených vydavateľstiev ostalo ľadovo chladných. Potenciál príbehu si napokon až po roku uvedomilo vydavateľstvo Bloomsbury. Veľké príbehy tvoria malé detaily a jeden taký napokon dal veci do pohybu: 8-ročnej dcére riaditeľa vydavateľstva sa prvá kapitola románu prenáramne páčila a keď si urýchlene vypýtalo jeho pokračovanie, osud sa zrazu vyjasnil. Hoci riaditeľ vydavateľstva autorke odporučil, aby sa na príjem z predaja veľmi nespoliehala a našla si aj iné zamestnanie, od tohto momentu sa jej život a kariéra začali uberať diametrálne odlišným smerom. Keď v roku 1997 prvotina konečne vyšla, veci nabrali rýchly spád: po prvých kópiách (prvý náklad bol skromných 1.000 kusov) sa len tak zaprášilo a už polroka po vydaní sa o práva na vydanie v USA bilo viacero amerických vydavateľstiev. Keď sa Rowlingová dozvedela sumu, za ktorú sa práva napokon predali (105.000 dolárov), zakrútila sa jej hlava. Vzápätí sa konečne mohla zhlboka nadýchnuť a z prvého „tučnejšieho“ príjmu zadovážila pre seba a dcérku o niečo lepšie bývanie.
Expanzia na plátno
V roku 1999 do hry vstúpil aj filmový priemysel. Za práva na sfilmovanie prvých dvoch románov Warner Bros. vyplatil sedemcifernú sumu. Produkčná spoločnosť už nemala o potenciáli príbehu najmenšie pochybnosti a od začiatku mala len tie najvyššie plány, čo ilustruje aj fakt, že v hre o obsadenie režisérskeho stolca sa ocitli mená ako Steven Spielberg či Rob Reiner. Napokon táto úloha pripadla Chrisovi Columbusovi, scenára sa zhostil Steve Kloves. Samotné nakrúcanie začalo v roku 2000, pričom slovo ostalo aj samotnej autorke predlohy, tá napríklad trvala na čisto ostrovnom (britskom alebo írskom) hereckom obsadení. Hlavné postavy obsadili dovtedy neznámi detskí protagonisti Daniel Radcliffe, Rupert Grint či Emma Watson. A v novembri roku 2001 film vyrazil na celosvetovú triumfálnu jazdu a vydláždil chodník aj pre nasledujúce pokračovania. Čísla vyrážajú dych dodnes: tržby 970 miliónov, tri nominácie na Oscara a 26. miesto v rebríčku najúspešnejších filmov všetkých čias. Neskôr nasledovalo ďalších sedem filmov. Sériu napokon uzatvoril megaúspešný „Harry Potter a Dary smrti II“ (2011), ktorý sa stal nielen najúspešnejším z celej série, ale zaradil sa medzi kritikmi najviac oceňované. Osadenstvo sa počas týchto desiatich rokov príliš nemenilo, triumvirát hlavných postáv ostal nedotknutý a o scenár sa zakaždým postaral Kloves (až na jeden prípad, scenár piateho pokračovania „Harry Potter a Fénixov rád“ „spáchal“ Michael Goldenberg), akurát režisérske povinnosti si rozdelila štvorica Chris Columbus, Mike Newell, Alfonso Cuarón a David Yates. Osemdielna séria sa stala druhou najúspešnejšou filmovou franšízou histórie, keď ju predbehla iba komiksová séria Marvel Cinematic Universe. Navyše, v prvej päťdesiatke najúspešnejších filmov v dejinách figurujú takmer všetky diely série, jedinú výnimku tvorí „Harry Potter a Väzeň z Azkabanu“ (2004), ktorému sa ušlo „len“ 57. miesto v historickom rebríčku.
Magické univerzum
Autorka pri rozvíjaní bohatého fiktívneho univerza čerpala z gréckej mytológie, britského folklóru i bájoslovia mnohých ďalších krajín, pričom však tieto náznaky ostávajú skôr skryté a symbolické. V magickom svete Harryho Pottera zohrávajú dominantnú úlohu najrozličnejšie bájne kreatúry, mytologické tvory, zvieratá, duchovia či iné nadprirodzené bytosti. Mytológia série má základ v odvekej inšpirácii – v súboji medzi dobrom a zlom, ktoré sa neustále objavuje v novej a čoraz dômyselnejšej podobe. Práve v symbolickom mytologickom svete sa totiž odzrkadľuje odveká túžba ľudstva po lepšej, spravodlivejšej spoločnosti, čoho prirodzeným dôsledkom je snaha o stelesnenie zla do zhutnenej, hmatateľnej podoby (Lord Voldemort), proti ktorému bojuje hlavný hrdina (v tomto prípade Harry Potter) ako nositeľ pozitívnych kvalít (zmysel pre spravodlivosť, empatia, odvaha, principiálnosť), schopný zlu nielen čeliť, ale ho aj poraziť.
Autorka dômyselne vystavala dejovú líniu, plnú konfrontácií medzi oboma súperiacimi silami, sústredenými vo dvoch fakultách Rokfortskej čarodejníckej školy (Hogwarts School): v Chrabromile (Gryffindor) študujú tí najudatnejší a najstatočnejší budúci čarodejníci vrátane Harryho, kým v Slizoline (Slytherin) drieme samotné temno, favorizujúce ambície, vodcovstvo či súťaživosť. Okrem Chrabromilu, ktorý založil Richard Chrabromil a Slizolinu, založeného zlovestným černokňažníkom Salazarom Slizolinom, fungujú aj ďalšie dve fakulty: Bifľomor (Hufflepuff), v ktorom sa koncentrujú najpoctivejší študenti, založila kedysi Brigita Bifľomorová a Bystrohlav (Rawenclaw) s dôrazom na inteligenciu a kreativitu založila Brunhilda Bystrohlavová. Školu navštevujú deti vo veku 11 – 17 rokov, pričom práve hranica 17 rokov sa v Potterovom magickom univerze považuje za hranicu čarodejníckej plnoletosti. Žiaci sú podľa svojich dominantných vlastností zadeľovaní do jednotlivých fakúlt na základe rád čarovného klobúka, ktorý patril Chrabromilovi.
Tomáš Bóka, Tomáš Szmrecsányi
foto Continental film, SITA, archív
Celý článok si prečítate v novembrovom čísle GOLDMAN (2016)