Everest – Najväčšia horolezecká katastrofa

 

Najvyššia hora sveta si vyžiadala životy už viac ako 250 odvážlivcov, ktorí sa rozhodli ju zdolať. Niektoré nešťastia na jej svahoch boli obzvlášť tragické a príbeh toho najtragickejšieho sa dostáva do kín vďaka islandskému režisérovi Baltasarovi Kormákurovi.

 Everest

 

V letovej výške Boeingu nemá ľudské telo šancu dlho prežiť. Napriek tomu sa nájdu dobrodruhovia, ktorí do tejto výšky šplhajú. Chcú Everest, najvyššiu horu sveta, pokoriť. Kašlú na nepohodlie, zimu, nástrahy počasia i na to, že sa dolu už nikdy nemusia vrátiť… Keď sa v posledných desaťročiach už ľudstvu zdalo, že sme horu vďaka moderným horolezeckým postupom skrotili, svet sa dozvedel o tragédii, ktorá počtom obetí nemala obdobu. Práve túto udalosť rekapituluje film Everest v réžii Baltasara Kormákura.

 

Risk, ktorý nevyšiel

Rok 1996 sa stal tým najtragickejším v celej histórii Everestu. O život prišlo 15 horolezcov, z toho väčšina v jediný deň, 11. mája. Dodnes nemožno určiť jediného či aspoň hlavného vinníka. Prispeli mnohé faktory. V prvom rade počasie, ale taktiež nedostatok skúseností účastníkov expedícií a snaha ich vodcov za každú cenu uspieť. V hre nebolo len vlastné ego či rivalita, ale aj snaha o dobrú reklamu. O tú sa mohol postarať známy novinár z významného horolezeckého časopisu, ktorý sa výstupu zúčastnil. Všetky tieto faktory mali byť predzvesťou katastrofy. Predzvesťou, ktorá sa do bodky naplnila.

Výstup na vrchol z tábora IV začal 10. mája. Na južnej strane Everestu, teda na ceste South Col, vedúcej z Nepálu, sa nachádzali dve veľké expedície spoločností Adventure Consultants Novozélanďana Roba Halla a Mountain Madness Američana Scotta Fischera. V expedícii Adventure Consultants nechýbal ani známy americký novinár a horolezec Jon Krakauer. Ale aj v Mountain Madness sa mohli popýšiiť nádejným zdrojom pre dobré PR, a to ostro sledovanou celebritou Sandy Hill Pitmann, manželkou bohatého televízneho magnáta, ktorá sa rada zúčastňovala mnohých voľnočasových dobrodružstiev.

Väčšina klientov oboch spoločností mala len minimálne skúsenosti s osemtisícovkami. To ale nebolo nič zvláštne. Výstupy na Everest sa koncom minulého storočia stali objektom komercializácie – vďaka kyslíkovým maskám a profesionálnym sprievodcom sa na náročné expedície začali odhodlávať aj neskúsení nadšenci. A práve kvôli komercii sa profesionálni vodcovia snažili urobiť v prestížnych magazínoch dobrú reklamu. Neúspech v podobe nezdolania vrcholu nepripadal do úvahy. Fisherova Mountain Madness obzvlášť potrebovala dobrú reklamu, keďže fungovala len druhý rok, a to zatiaľ bez jediného úspešného výstupu.

 

sport3

 

Smrtonosná búrka

10. mája v ranných hodinách sa obe expedície pri útoku na vrchol spojili. Zdolať Everest sa im napokon podarilo, ale celú akciu sprevádzalo oneskorenie. Oba tímy už v úvode nabrali meškanie kvôli nenatiahnutým fixným lanám. Skúsený kazašský horolezec Anatolij Bukrejev, ktorý hájil farby Mountain Madness, dosiahol vrchol (ako pri všetkých svojich výstupoch) bez kyslíkovej masky. Stalo sa tak krátko po jednej hodine poobede. Prví klienti nasledovali krátko po druhej, teda v hraničnom čase, aby ich pri zostupe nezastihla tma. Keď Bukrejev o 14:30 vrchol opustil, pretože pomáhal dvom klientom, ďalší dvaja sprievodcovia a zvyšok klientov tímu Mountain Madness ešte stále nedosiahli vrchol. Pohľad na oblohu v tej chvíli neveštil nič dobré.

O tretej hodine začali z vrcholu schádzať šerpovia z oboch tímov, pričom po ceste sa snažili presvedčiť jedného zo stále stúpajúcich klientov, aby vo výstupe nepokračoval a zišiel dole, no ten odmietol. Pokračoval ďalej a spolu so sprievodcom vystúpil na vrchol krátko pred štvrtou. O hodinu Bukrejev dosiahol tábor IV, kam zašiel po kyslíkové masky – chcel s nimi pomôcť ohrozeným klientom. Keď sa neskôr rozpútal skutočný orkán s rýchlosťou vetra viac ako 120 km/h pri teplote -40°C, deväť klientov sa aj so sprievodcami stratilo a čoskoro nedokázali pokračovať v chôdzi.

A kým sa fixné laná strácali pod nánosmi, Rob Hall sa márne pokúšal pomôcť klientovi Dougovi Hansenovi zliezť 12-metrovú ľadovú stenu, pri ktorej napokon on sám zostal uväznený. Zachrániť sa ho pokúsil jeden z jeho horských vodcov, Andy Harris, zo záchrannej misie sa však nevrátil. Pri zostupe skolaboval aj vysilený vodca Mountain Madness, Scott Fischer. V tom čase k nemu s kyslíkovými maskami smeroval Bukrejev, dosiahnuť Fischera mu však počasie nedovolilo. Kazach napokon vystúpil do výšky 8.000 metrov a zachránil aspoň troch iných ľudí. Na ďalší záchranný výstup mu už nezostali sily.

Počasie sa upokojilo až okolo polnoci, kedy stratená skupina dovidela na tábor IV, vzdialený výškových 200 metrov. Štvorica sa vydala na zostup, zvyšok však už nemal dosť síl na kráčanie a bol odkázaný na pomoc. Ráno 11. mája sa podarilo vysielačkou spojiť s niekoľkými stratenými horolezcami, okrem iného aj s Robom Hallom. Ten síce dokázal komunikovať, no kvôli omrzlinám sa nevedel spod vrcholu presunúť nižšie. Pomoc napokon prišla neskoro. Zachrániť sa podarilo len tých, ktorí sa počas víchrice dostali do blízkosti tábora. Pravda, aj na tých, čo prežili, si mráz vybral krutú daň. Lekár Beck Weathers kvôli omrzlinám prišiel o nos, časti líc, pravú ruku aj prsty na ľavej ruke…

 

sport4

 

Hviezdne obsadenie

Islandský režisér Kormákur, ktorý úspešne prerazil aj za hranicami svojej krajiny, má na konte také hollywoodske snímky ako Kontraband (2012) s Markom Wahlbergom a Kate Beckinsale alebo Dve zbrane (2013) s Denzelom Washingtonom. Na sfilmovanie horolezeckej tragédie sa mu podarilo prehovoriť zvučné herecké mená – aj napriek skutočnosti, že v prípade tohto castingu nerozhodovala sláva, ale ochota hercov tvrdo makať v drsných podmienkach. V hlavných úlohách sa tak v snímke predstavujú Jason Clarke (naposledy stvárnil Johna Connora v Terminátorovi: Genisys) ako Rob Hall, vedúci expedície Adventure Consultants; Jake Gyllenhaal (Donnie Darko, Princ Perzie) ako Scott Fisher, vedúci expedície Mountain Madness a Josh Brolin (Sin City) ako lekár Back Weathers. V ďalších úlohách sa predstavia Keira Knightley, Sam Worthington, Robin Wrigt a Emily Watson.

 

Dušan Valent

foto Barracuda Movie, SITA

 

Celý článok si prečítate v septembrovom čísle GOLDMAN (2015)