Ako rodený Slovák zastupuje vo svojej vlasti záujmy Európskej komisie, predstavuje jej oči, uši, ústa… Neraz však musí brať ohľad na záujmy svojej domoviny a zároveň aj EK. Na strane druhej, práve jeho pôvod dáva garanciu, že v Bruseli dobre vedia, kde a akú pomoc Slovensko potrebuje.
Európska únia má viacero inštitúcií a občania neraz majú zmätok, ktorá z nich čo predstavuje a aké je jej poslanie…
Európska únia je zložená z 28 krajín vrátane Slovenska. Európska komisia je do určitej miery ako vláda EÚ, samozrejme, nemá tie isté kompetencie ako národná vláda. V niektorých oblastiach, napríklad v obchodnej politike či hospodárskej súťaži, je komisia silná, v iných zasa disponuje pomerne slabými kompetenciami. Ľudia si priamo volia zástupcov do Európskeho parlamentu, ktorý sa svojím poslaním podobá národným parlamentom. Zároveň sú jednotlivé členské krajiny zastúpené v Rade EÚ, v rámci ktorej sa stretávajú ministri jednotlivých štátov, aby prerokúvali problematické otázky a rozhodovali o európskej legislatíve v oblastiach, za ktoré doma zodpovedajú.
Európska komisia, stručne povedané, sa stará o každodenný chod EÚ. Taktiež pripravuje európsku legislatívu, pričom aj dozerá na to, aby sa táto legislatíva realizovala v praxi. Členské krajiny majú v EK svojich komisárov, ktorí sú neraz bývalí predsedovia či exministri národných vlád. Aj preto sa dá povedať, že komisia je silná inštitúcia. Našu krajinu v nej zastupuje Maroš Šefčovič, ktorý zodpovedá za oblasť energetickej únie. A to je jedna z prioritných oblastí – Slovensko má teda skutočne silnú pozíciu v komisii. Komisári určujú smerovanie EK v určitej oblasti, ale konkrétne návrhy už vypracujú odborne zdatní pracovníci komisie.
Hovorí sa, že európsku legislatívu pripravujú byrokrati odtrhnutí od reality. Do akej miery je to podľa vás pravda?
Nie je to pravda, lebo rôzne zákony, platiace na území EÚ, pripravujú zamestnanci komisie v spolupráci s ďalšími odborníkmi, konzultujú ich s členskými štátmi a navyše berú do úvahy aj názory ľudí. Každý občan EÚ má právo vyjadriť sa k návrhom európskych zákonov. Tie napokon schvaľujú členské krajiny a Európsky parlament. Celý proces – aj preto, že sa realizuje dôsledne – neraz trvá dlhšie. Avšak na strane druhej – európska legislatíva je dôkladná a pracuje v prospech občanov únie.
Pôsobíte ako vedúci zastúpenia EK na Slovensku. Aké máte poslanie a úlohy?
Zastúpenie komisie reprezentuje túto inštitúciu v jednotlivých členských štátoch. To znamená, že komunikujeme s vládou, rôznymi štátnymi inštitúciami a samosprávami. Samozrejme, reprezentujeme EK aj pred širokou verejnosťou.
Som nezávislý od všetkých slovenských inštitúcií, a to od parlamentu až po vládu SR. Som predstaviteľ EK na Slovensku, ktorá detailne sleduje vývoj na Slovensku, analyzuje ho a niekedy dáva slovenským partnerom odporúčania v zhode s európskou legislatívou či postojmi a zámermi EK. S mojím tímom pripravujeme aj návštevy vysokých predstaviteľov komisie na Slovensku, okrem toho organizujeme rôzne konferencie, odborné konzultácie, ale aj verejné podujatia od vysoko odborných až po kultúrne podujatia. Podporujeme alebo organizujeme mnohé súťaže pre mladých, orientované na vedomosti, kreativitu, digitálne zručnosti či dokonca humoristické (Kremnické gagy) a hudobné festivaly (Bažant Pohoda). Snažíme sa, a to je pre nás dôležité, aby ľudia na Slovensku vedeli, aké práva a príležitosti im členstvo v EÚ dáva a ako môžu tieto príležitosti využívať aj v praktickom živote.
Ako stíhate všetky tie rozmanité úlohy mať pod kontrolou?
Našťastie mám výborný tím okolo seba – spolu nás je osemnásť. Dve kolegyne sa venujú ekonomickým témam, ktoré sa týkajú hospodárskeho rastu, podnikania, vedy a výskumu, zamestnanosti, ale aj možností skvalitnenia vzdelávania. Ďalší dvaja kolegovia sa zasa venujú médiám, pričom ich pravidelne informujú o činnosti EK. Ďalší majú na starosti organizovanie podujatí a administratívu. Spoločne sa nám darí zvládnuť všetky úlohy.
Ako by ste charakterizovali svoju prácu?
Je veľmi zaujímavá, rozmanitá – v jeden deň mám návštevu predsedu komisie, druhý deň riešime protesty farmárov a ďalší deň už vystupujem na konferencii o vede a inováciách… Samozrejme, nie som odborníkom na všetko, ale mám veľmi šikovných kolegov, ktorí mi pomáhajú všetko zvládnuť. A mám aj dobrý tréning – študoval som na diplomatických školách doma i v zahraničí, pracoval na ministerstve zahraničných vecí, zastával rôzne pozície v štruktúrach EÚ, neskôr som viedol vyjednávací tím EK v rámci prístupových rozhovorov s Chorvátskom. Mimochodom, moja pozícia je trochu zvláštna, lebo som vyslaný z Bruselu na Slovensko, do svojej rodnej krajiny a zastupujem tu EK. Je to vzrušujúce, ale aj senzitívne. Priznávam, niekedy sa cítim tak trochu rozdvojený, lebo som Slovák, no zastupujem EK. Musím brať do úvahy tak záujmy Slovenska, ako aj EK.
Túžili ste byť diplomatom odmalička?
Ako malý som sníval o rôznych veciach, chcel som byť napríklad športovým komentátorom. Neskôr ma zaujala kybernetika a počítače, túžil som konštruovať roboty. Aj preto som študoval na bratislavskej Elektrotechnickej fakulte STU. Popritom ma vždy zaujímala aj politika, čo sa deje v zahraničí. Mal som však pocit, že to je oblasť pre iných a že by som nemal šancu sa v nej presadiť. Aj preto som sa prioritne venoval technike a počítačom. Práve v tom čase však vznikla Slovenská republika, ktorá potrebovala kvalitných ľudí do diplomatických služieb. A keď sa otvorila možnosť študovať diplomaciu aj na Slovensku, rozhodol som sa to skúsiť. Dnes som veľmi rád, že po skončení vysokej školy som začal opäť študovať. Následne som získal štipendium na diplomatické štúdium v Madride a neskôr v Oxforde. V roku 1994 som sa už pomerne rýchlo dostal na ministerstvo zahraničných vecí. Teší ma, že som mohol byť členom vyjednávacieho tímu, ktorý dotiahol Slovensko do EÚ. V komisii som začal pracovať v roku 2007, kedy som sa stal šéfom tímu pre poľnohospodárstvo v rokovaniach s kandidátskymi krajinami. Na súčasnú pozíciu ma vybrala EK na návrh podpredsedníčky EK.
Stáli ste na oboch stranách barikády: raz ste rokovali za Slovensko s predstaviteľmi EK, neskôr ste zastupovali EK v rokovaniach s predstaviteľmi Chorvátska.
Bolo to zaujímavé, lebo som mohol porovnať naše rokovania pred vstupom do EÚ s rokovaniami s Chorvátskom. Vtedy som pochopil, prečo bola EK pri rokovaniach s nami neraz prísna, dôsledná a striktne vyžadovala veľa vecí. Na druhej strane barikády som totiž mohol vidieť dôvody pre prísnosť komisie – vždy sa snaží kandidátskej krajine pomôcť, ale tak, aby sa rešpektovali aj európske pravidlá.
Tomáš Szmrecsányi
foto Jozef Barinka
Celý rozhovor si prečítate v októbrovom čísle GOLDMAN (2015)