Rodina, kódex, hektolitre krvi
Potetované telá, ženy ako moderné otrokyne a kódex pomsty. Táto trojčlenka môže v skratke vystihovať yakuzu – japonskú mafiu, ktorej korene môžeme nájsť už v 17. storočí. Z filmového sveta poznáme yakuzu ako brutálnu mafiu s metódami vhodnými do videotéky fanúšika hororu. Aká je však pravda?
Yakuza sa menila podľa prostredia, v ktorom sa rodila a expandovala. Nejde len o partiu starodávnych expertov na dekapitáciu či harakiri, ale aj o štýl života, získavanie moci, rodinné väzby a premyslené postupy, ktoré z nej robia veľmi zaujímavú inštitúciu s obrovským vplyvom na dejiny i politiku Japonska.
Tajomné dejiny
Vznik yakuzy, podobne ako i ich činy, sú opradené rôznymi konšpiráciami a legendami. Veľmi obľúbená rozprávka na dobrú noc pre bojovné deti v Japonsku ponúka príbeh, ako sa pred viac ako tristo rokmi z bývalých samurajov stali Roninovia, čiže bojovníci bez pána, cieľa, možností využiť svoj výcvik a schopnosti. Bolo to najmä po bitke pri Sekigahare. Roninovia v období Tukugavowho šogunátu vraj smerovali k individualizmu a často sa vydali aj na dráhu zločinu. Stali z nich nájomní vrahovia, zlodeji, vydierači a zhromažďovali si tak majetok a moc. Nemali stály domov, organizovali len nájazdy na menšie mestá, dediny. Správali sa ako Vikingovia v najlepšej forme. Ohrozovali dedinčanov, kradli a drancovali. A dali sa poznať podľa dlhých mečov, zvláštnych účesov a tetovania. Ľudia ich nazývali kabukimono (tí šialení) a každý sa ich bál.
Japonská verzia Robina Hooda
Členovia yakuzy si však z generácie na generáciu odovzdávajú viac šťavnatejšiu a hrdinskejšiu legendu. Zdôrazňujú, že kabukimono s ich čestnými a kódexami vybavenými členmi yakuzy nemá nič spoločné. Yakuza podľa nich vznikla práve ako reakcia proti činom týchto bezcharakterných nájazdníkov. Založená organizácia Machi-yokko po vzore anglickej legendy Robina Hooda chránila ľudí pred kabukimonmi, bavila ich privilegovaná úloha u dedinčanov a osvojili si pohodlný život plný popíjania saké a hrania hazardných hier. Neskôr sa z nich vyvinuli špecializovaní profesionálni hazardní hráči bakuto. Stali sa nástrojom na obohacovanie a neskôr sa vynorilo ich nové označenie: yakuza. Pomenovanie vzniklo práve z kartovej hry (ojčokabu), kde tento pojem znamená najhoršiu číselnú kombináciu kariet.
Hazard ako cesta k bohatstvu
Expanzia hazardu a čierneho obchodu kráčala ruka v ruke s rastom organizácie. Z pár tisíc japonských jenov sa ich majetok vyšplhal aktuálne na približne 200 miliárd eur. Yakuza sa však až do polovice minulého storočia nijako zvlášť neprejavovala, mala len niekoľko tisíc členov a ich počínanie sa sústredilo skôr na kriminalitu v oblasti hazardných stávok či vydierania. Boom nastal až po 2. svetovej vojne. Po porážke Japonska územie krajiny okupovala americká armáda, vláda mala vtedy starosti sama so sebou a vznikali aj byrokratické bizarnosti na základe ešte bizarnejších rozhodnutí. Existencia yakuzy bola ustanovená dokonca aj úradne. Mafiánska rodina sa rozrastala a po vzore svojich okupantov prebrali praktiky amerických gangsterov. Od vydierania a výpalníctva sa nové skupiny organizovaných kriminálnikov, zvaných gurentai, prepracovali až ku predaju zbraní a neskôr i drog. Na rozdiel od amerických i talianskych rodinných mafiánskych klanov, yakuza neľpela na tajných zločinných operáciách. Každý v meste či časti japonských ostrovov vedel, kde pôsobí. Rozosievala okolo seba strach, ale aj rešpekt a ľudia vedeli, že ak neporušia ich pravidlá, nepocítia chlad ich čepele. Japonská mafia vtedy mala takmer 190.000 členov a po celom japonskom súostroví rozosiatych viac ako päťtisíc gangov. Ich počet dokonca prevyšoval počet japonskej armády. Zaujímavosťou je, že členovia yakuzy sú z veľkej časti Kórejci. Bolo to tak už od roku 1911, kedy Kórea tvorila súčasť japonského impéria a na území Japonska pribudlo množstvo kórejských prisťahovalcov (vidno to napríklad na populácii mesta Osaka).
Spojenie s každodenným životom
Yakuza sa stala súčasťou života obyvateľstva, má vlastnú správu, územie, budovy i niektoré inštitúcie. Je previazaná aj politicky, sama sa považuje za krajnú pravicu. Ľudia ju kedysi vnímali ako ochrancu japonských hodnôt, no toto hodnotenie, ktoré sa najviac šírilo práve z útrob mafie, v súčasnosti Japonci už príliš neakceptujú. Štruktúra yakuzy a ich kódex sa totiž začal postupne rozpadať a interné zákony a pevné mottá typu „Raz yakuza, navždy yakuza“ už prestávali platiť. Vláda na čele s premiérom Šinzom Abé dokonca predostrela program na podporu integrovania bývalých členov yakuzy do spoločnosti. Tolerovanie mafie so strany obyvateľstva klesá, stále však patrí medzi najvplyvnejšie gangsterské organizácie sveta. Jej praktiky pozná takmer každý väčší podnikateľ v Japonsku. Ak si postavíte obchod, nákupné centrum alebo sériu predajní s oblečením, stretnete sa dozaista s istým nápadným vyslancom „dobrej vôle“ v kravate a smokingu. Hoci bude pôsobiť ako galantný mestský delegát, nakoniec vysvitne, že je členom miestneho klanu. Cez neho si potom musíte vypýtať povolenie na stavbu a zaplatiť za ochranu. Odmietnutie tejto ponuky bude priťahovať nehody všetkého typu – od požiarov cez nešťastné incidenty na stavbe.
Rôznorodé podnikanie
Okrem hazardu sa yakuza v súčasnosti zaoberá „podnikaním“ aj v oblasti prostitúcie, obchodu so zbraňami a pašovania drog. Prostitúcia a obchod s bielym mäsom predstavuje jeden zo zdrojov najväčších príjmov. Za niekoľko dekád dokázala japonská mafia vybudovať rôzne obchodné kanály, dovážať dievčatá z Filipín, Ruska, Ukrajiny či iných krajín východnej Európy. Vláda okrem kontrolovania neustále sa meniacich prívalov migrácie sprísnila i samotné migračné zákony v krajine. Z dievčat sa po príchode do Japonska stávajú rôzne hostesky, ľahké ženy či tanečníčky v nočných kluboch. Ich umiestnenie je vždy vopred premyslené a často aj bezchybne úradne ošetrené vďaka vydieračským a korupčným technikám organizácie.
Kým obchodovanie so ženami má tradíciu a oporu v tradičných a najkonzervatívnejších kádroch mafie, inak tomu bolo v oblasti obchodovania s drogami. Tam často medzi sebou súperila nová generácia členov s tou staršou. Strety medzi a vo vnútri klanov bývali často krvavé. Nakoniec však vplyvom najrýchlejšie rastúceho a najvýnosnejšieho ilegálneho obchodu na svete sa väčšinou klany zhodli, najmä na predaji metanfetamínov. V tomto prípade je zaujímavé prepojenie yakuzy so sektou Óm šin rikjó, známou predovšetkým zákerným útokom jedovatým plynom sarín v tokijskom metre. Sekta po mnoho rokov zásobovala yakuzu metanfetamínom, ktorý vyrábala v tajných laboratóriách, ukrytých pod väčšími mestami v Japonsku.
Yakuza obchoduje aj so zbraňami, pričom ich najväčší klient je bez pochýb Rusko. Členom známej mafie pripravujú na zákazku špeciálne upravené pištole najmä z pôvodnej talianskej ručnej zbrane Berreta. Bežnou úpravou býva predĺžená hlaveň a zdobená rukoväť. Popritom tradične nosia aj samurajský meč – na tom si niektorí členovia klanov veľmi zakladajú. Finančne preto podporujú kováčov so stáročnou tradíciou, u ktorých sa generačne dedí umenie výroby dokonalého meča z prekladanej ocele.
Martin Karlík
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle GOLDMAN (2015)