Rasistický väzenský gang
Charakteristickú odnož v rámci skupín organizovaného zločinu tvoria väzenské gangy. Mnohé z nich sú v USA postavené na rasovom základe a patrí k nim aj obávané Árijské bratstvo. Tento gang oplýva špecifickou kombináciou vlastností, vďaka ktorým vytŕča z radu „bežných“ kriminálnych organizácií: túžbu po moci a materiálnom prospechu, ktoré prináša biznis s narkotikami snúbi s extrémne prísnou hierarchickou štruktúrou a najmä rasistickou ideológiou, založenou na myšlienkach nacizmu.
Aryan Brotherhood (skratka AB, zvaný aj Brand) patrí medzi najznámejšie väzenské gangy (nielen) Spojených štátov. Operujú na celom území USA, pričom pokrývajú väčšinu väčších väzenských zariadení, centrum však majú v Kalifornii a na území konzervatívneho Texasu. Práve tam operuje jedna z najobávanejších vetiev Aryan Brotherhood of Texas (ABT). Texas sa môže „pochváliť“ nie príliš lichotivým ukazovateľom: má jeden z najrýchlejšie narastajúcich podielov väznených občanov v celoamerickom meradle, keď sa počet väzňov za posledných dvadsať rokov strojnásobil. Najnásilnejší bieli väzni pritom spravidla patria do štruktúr ABT a ak tam aj nepatria pri vstupe do väzenia, existuje vysoká pravdepodobnosť, že ich okolnosti neľútostného sveta za mrežami donútia vybrať si jednu z tamojších organizovaných skupín – Árijské bratstvo veľmi ochotne rozprestrie svoje ochranné krídla nad novými obyvateľmi väzenia v snahe rozširovať svoje štruktúry.
Korene za mrežami
História AB sa začala písať v 60. rokoch minulého storočia za mrežami amerických väzníc, vírus sa však rýchlo rozšíril po celej krajine. Momentálne sa členská základňa odhaduje na 5.000 členov, tento počet však nemusí byť presný a hlavne konečný. Spojenie praktík kriminálneho syndikátu (kde za žiadnych okolností nejde o „fazuľky“, ale o moc a peniaze) s nacistickým kultom robí z AB jednu z najagresívnejších zločineckých skupín v histórii USA. Takto sa neprejavujú iba jednotky v útrobách väzenských komplexov, ale aj bunky operujúce na slobode. Do svojho bežného „repertoáru“ radia vraždy, únosy, vydieranie i bombové atentáty.
Medzi zakladateľov texaskej odnože Árijského bratstva patrí neľútostný fanatik Bobby Adams, ktorý si odpykáva doživotie. Vznik ABT približuje nasledovne: „V rokoch 1985 – 1986 bol väzenský systém v Texase jedným z najnásilnejších. Bolo tam veľa rasovo motivovaného násilia. Naša myšlienka vychádzala z toho, že nemôžeme organizovať Mexičanov či čiernych, ale môžeme organizovať bielych,“ poukázal na rasový motív, ktorý bol prítomný v činnosti ABT od samotného počiatku. Aj napriek faktu, že rasová segregácia bola vo väzenskom systéme v USA odstránená ešte v 60. rokoch, väzni sa dodnes za mrežami delia do rasovo oddelených skupín – takto vznikol černošský gang Black Guerilla Family či hispánsky Mafia Mexicana. Akonáhle vstúpi nový odsúdený na pôdu výkonu svojho trestu, okolnosti ho nútia „zaradiť sa“ do tej „svojej“ skupiny. Takto sa mnohí bieli chlapci vo veku 18 – 25 rokov, ktorí sa za mrežami ocitli trebárs za drogové prehrešky, následne dávajú na dráhu fanatického nacizmu.
Teror ako metóda
James Thompson to dotiahol na jedného z piatich generálov ABT a na svoje začiatky si zaspomínal takto: „Keď vstúpite do väzenia v Texase, musíte čeliť množstvu vecí, ktoré sa tam dejú. Potrebujete niekoho, kto sa o vás postará. Stretol som sa so silnejšími a dominantnejšími bielymi chlapcami, mali aj svojho lídra, títo ľudia si ma k sebe pritiahli.“ Keďže príslušníkov AB spravidla početne prevyšujú gangy príslušníkov iných rás, jedinou možnosťou, ktorú podľa vlastných slov majú, je čo najväčší teror voči ostatným skupinám v záujme ich zastrašenia a získania rešpektu. V dokumente, ktorý priniesol Discovery Channel, sa maskovaný muž, vystupujúci pod prezývkou „Vojak“, vyjadril jednoznačne: „Čím bezcitnejší a agresívnejší sme, tým silnejší je odkaz, ktorý zanechávame. Keď ťa niekto zneuctí, musíš ho zničiť.“
Medzi najviac osvedčené stratégie pri prijímaní nových členov patrí podchycovanie mladých a nových väzňov – s prísľubom možnosti vysokých zárobkov ako aj lákavou predstavou zapadnutia do agresívnej partičky a s tým súvisiacou vidinou ochrany v neľútostnej džungli väzenského sveta. „Vojak“: „Musíš sa starať o vlastný biznis. Nemáš inú možnosť. Musíš reprezentovať. Dajú ti pocit, vďaka ktorému nie si len obyčajnou štetkou. Dajú ti dôvod, aby si bojoval. Lebo teraz reprezentujem Árijské bratstvo Texasu. A tu už mám bratov, ktorí sa na mňa spoliehajú, tak sa podľa toho musím aj správať.“
Iniciačný rituál
ABT je organizovaná výborom piatich generálov, nazývaným „The Wheel“. Takýmto spôsobom majú podelený celý Texas a priľahlé územie Nového Mexika na päť teritoriálnych častí. Medzi hlavné centrá patria predovšetkým Dallas, Houston, El Paso, Cloudcroft, Albuquerque, Amarillo, Austin a San Antonio. Neoficiálnym centrom a baštou je Houston. Príslušníkov ABT (ale aj AB celkovo) spoznať na prvý pohľad: najčastejšie sa „skrášľujú“ tetovaniami, ktoré indikujú jednoznačnú ideologickú príslušnosť: nemôžu chýbať svastiky, symboly SS či iné tematické obrazy a nápisy. Maskovaný „Vojak“, ktorý je členom ABT desať rokov, verí, že jeho skupina ochraňuje dedičstvo jeho predkov: „Existencia bielej rasy je čoraz viac ohrozovaná. V Texase sme už menšinou. Ale my sme vojaci. Som vojakom odjakživa. A budem ním, až dokým nezomriem.“ Charakteristickou črtou AB je doktrína „blood in – blood out“, akýsi iniciačný rituál, ktorý núti každého nového člena zabiť jedného väzňa. Vraždy tohto typu sú také bežné, že v niektorých texaských väzeniach sa istú dobu každý týždeň stala aspoň jedna vražda.
Biznis ako hlavný princíp
Špecialitou AB je preferovanie obchodného aspektu svojej činnosti pred samotnou ideológiou. Pokiaľ ide o zisky, neváhajú „dočasne odložiť“ bokom rasové princípy a spojiť sa trebárs s mexickými gangmi pri zabezpečení jednotlivých úkonov pri výrobe a distribúcii narkotík. Marc Pitcavage z Anti-Defamation League: „Rasové väzenské gangy kombinujú kriminálne know-how a organizovaný zločin s ideologicky motivovanými presvedčeniami. Neváhajú však spolupracovať s mexickými či černošskými gangmi, pokiaľ sa dohodnú na vzájomných benefitoch. Ich hlavnou prioritou je teda organizovaný zločin a ideológia je až druhoradá. ABT to dokonca explicitne definujú vo svojich ´oficiálnych´ dokumentoch.“
V jednom z hlavných dokumentov, ktorý upravuje akýsi kódex člena ABT, sa doslovne uvádza: „Môže byť pre nás prekážkou, ak ideologické presvedčenie budeme uprednostňovať pred biznisom.“ Zakladateľ Adams sa voči týmto tvrdeniam ani nebráni a ochotne ich prijíma ako najsamozrejmejšiu vec na svete: „Keď robíme biznis, všetko ide bokom. Vôbec mi nezáleží na tom, či to bude malý zelený mužíček z Marsu – pokiaľ mi dá rešpekt, ja mu ho dám tiež.“
Šifrovaná komunikácia
Zisky texaskej odnože AB sa ťažko odhadujú, keďže sa však ročná hodnota metamfetamínu, zadržaného na území Texasu, pohybuje okolo sumy 100 miliónov dolárov, dá sa predpokladať, že v prospech ABT plynú viac než zaujímavé čiastky. Práve zárobkové perspektívy výrazne lákajú aj nových regrútov. Rozširovanie organizácie však prináša aj problémy s udržiavaním poriadku. Pokusy o zosadenie vyššie stojacich členov sú pomerne bežné – každý sa chce dostať vyššie v hierarchii a precítiť moc, ktorá vyplýva z vysokej pozície v extrémne násilnom spolku. Rozpory v členskej základni či v samotnom vedení sú teda bežné a nemusia vyplývať iba z mocenskej rivality, môžu mať aj ideologický podtón.
Jeden z piatich generálov James Thompson, ktorý štvrtinu svojho života prežil za mrežami a do ABT vstúpil pred vyše dekádou, sa trebárs istý čas pokúšal narušiť tradíciu piatich generálov a zahrnúť celú texaskú vetvu pod svoje velenie, nakoľko nebol spokojný so smerovaním celej skupiny. Bojoval proti užívaniu drog v členskej základni a snažil sa aj príjmy čo najviac zlegalizovať, napríklad namiesto príjmov z drogového biznisu presadzoval predaj nacistického merchandise na internete (tričká, „umelecké“ grafiky, čiapky, doplnky, atď.). Mal víziu navyšovať zisky tým, že sa budú snažiť udržať čo najviac svojich členov mimo väzenia, aby mohli slobodnejšie „podnikať“.
Thompsonov vzostup až na najvyššie pozície bol nesmierne rýchly. „Musíte sa osvedčiť, dokázať niečo. Je to tu o živote a smrti. Toto si ľudia neuvedomujú.“ S vonkajším svetom udržiava kontakt prostredníctvom listov – takúto formu komunikácie mu umožnilo vedenie väzby, všetky listy sa však dôsledne monitorujú. Thompson sa to však snaží obchádzať dômyselným systémom alegórií a metafor, ktoré nepochopia monitorovací pracovníci, adresáti však áno. Na slobode má spojku – kapitána, ktorý si hovorí „Lucky“. Občas im dokonca umožňujú komunikáciu aj cez telefón. Práve „Lucky“ plní príkazy priamo od generálov: „Príkazy musím vykonať. Vôbec nezáleží na tom, či sú dobré, či zlé, musíš ich vykonať.“ Sám prišiel o nohu počas jednej z mimoriadne agresívnych bitiek. Plní funkciu komunikačného prostredníka, odkazy z listov a telefonátov dešifruje a následne ich posúva po celej krajine.
Tomáš Bóka
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle GOLDMAN (2016)