Chappie
O bezpečnosť a poriadok vo svete sa starajú policajní roboti – Skauti. Zločincov dokážu vystopovať aj chytiť. Ich tvorca však tajne vytvoril „mysliaci“ softvér a nahral ho do systému poškodeného Skauta. Tak prichádza na svet Chappie. Nevinná, bezprostredná a inteligentná bytosť. Alebo hrozba pre ľudstvo?
Ovládnu svet jedného dňa roboti? Rýchly rozvoj informačných technológií vraj k tomu vedie. Otázkou už nie je, či budú môcť samostatne rozmýšľať, ale kedy sa tak stane. Kým podaktorí predpovedajú čas o niekoľko rokov, iní tvrdia, že prvý robot si sám seba ako samostatnú bytosť uvedomí najskôr o niekoľko desaťročí. Táto predstava nedesí len odborníkov, ale aj autorov sci-fi a čoraz realistickejšie vyobrazujú budúci svet, teda moment, kedy roboti nadobudnú vlastné vedomie. Vo svete filmovej série Terminátor (1984, 1991, 2003, 2009, 2015) ovláda vojenských robotov centrálna superinteligencia, ktorá sa skrýva vo virtuálnom svete počítačov a internetu. Podobne aj v snímke Transcendencia (2014), v nej vďaka prenosu ľudského vedomia zomierajúceho vedca Willa Castera (Johnny Depp) do počítača a následne do každého kúta internetu vznikne superinteligencia, čo zatúži ovládnuť svet i ľudstvo. Menej apokalyptické predstavy majú filmári, stvárňujúci nadobudnutie vedomia len u jedného robota, ktorý je následne označený za hrozbu pre celé ľudstvo – ako napríklad v komédii Číslo 5 žije (1986, 1988) či vo filme Ja, robot (2004) podľa slávnej zbierky sci-fi poviedok Isaaca Asimova. A do „klubu“ sa teraz pridal aj Juhoafričan Neill Blomkamp so svojím neobyčajným robotom Chappie.
Blomkampove otázky
Okrem vojenských robotov s úlohou identifikovať nebezpečné predmety či fyzicky likvidovať nepriateľov vyvíja ľudstvo už aj strážne stroje na ochranu budov a rôznych priestorov. A keďže sú všetky vysoko účinné a šetria ľudské životy, už dnes sa uvažuje o ich nasadení v policajných zložkách. Samozrejme, roboti vykonávajú rozkazy ľudí a fungujú na základe vopred zadaného programu. Ani jeden nemá vlastné vedomie. Vlastne to ani nie je primárnym cieľom vedcov, technikov a výrobcov, keďže nechcú nad strojmi stratiť kontrolu. Takýto svet predstavuje aj Blomkampova snímka o blízkej budúcnosti s nekompromisnými robotickými policajnými jednotkami, ktorá divákovi kladie neľahké otázky: Čo sa stane, ak niekto do strojov implantuje špičkový čip, čo im umožní vlastné myslenie? Do akej miery možno „takéto niečo“ považovať za živú, inteligentnú bytosť? A ak ľudstvo vytvorí umelý život, porovnateľný s človekom, máme právo túto cítiacu a mysliacu umelú inteligenciu zničiť? Nešlo by už o vraždu?
Predzvesť zániku
Dej filmu sa odohráva v Johannesburgu v neďalekej budúcnosti, kedy zákon a poriadok vo svete udržujú robotickí policajní Skauti. Nedá sa nimi vyjednávať, nemožno ich obmäkčiť a už vôbec nie zmanipulovať. Celé mesto je pod „ochranou“ policajných droidov. No na scéne sa objaví robot, akého doposiaľ nik nevyrobil. Chappie, historicky prvý robot, ktorý dokáže samostatne myslieť a cítiť. Keď sa dostane do rúk zločincov, stavia ho to (aspoň dočasne) na opačnú stranu zákona. Vedec a bývalý vojak Vincent Moore (Hugh Jackman) mysliaceho robota vníma ako predzvesť zániku ľudstva. „Keď stroj dokáže myslieť, k čomu potom potrebuje človeka?“ pýta sa. Na druhej strane, jeho tvorca Deon Wilson (Dev Patel) vidí v Chappiem živú a dokonalú formu života, ktorá predstavuje poslednú nádej pre človeka. „Mojím zámerom bolo pracovať s niečím tak málo ľudským, ako je robot, a dať mu celú škálu vlastností – do takej miery, že sa stane citlivejším, než ostatné ľudské postavy. V tom spočíva paradox celého filmu. Policajný droid začne vnímať, cítiť a prejavovať morálnejší, humánnejší charakter, ako samotní ľudia,“ hovorí Blomkamp.
S dušou dieťaťa
Chappie je spočiatku robot s dušou dieťaťa, ktorý intenzívne vníma svoje okolie a dá sa ním ľahko ovplyvniť. Ocitne sa v spustošenom a nebezpečnom johannesburskom gete, kde ho vychovávajú dvaja rodičia – jeden dobrý a jeden zlý. Blomkamp „nakrútil akčný film, kde nechýbajú silné postavy i úvahy nad otázkou, čo znamená byť premýšľajúcou ľudskou bytosťou… Divák si Chappieho obľúbi. Zovrie mu srdce zakaždým, keď ho zraňujú a teší ho, keď sa mu darí. Je to robot, ktorého si zamilujete,“ približuje dejovú líniu filmový producent Simon Kinberg. Film, samozrejme, otvára aj ďalšie zaujímavé témy: „Kedy možno považovať robota za človeka?“ pýta sa herec Sharlto Copley, ktorý stvárnil Chappieho. „Ak dokáže maľovať alebo vyjadriť názor na hudbu? Z nášho pohľadu by to bolo asi vtedy, ak by dokázal cítiť a emočne sa s nami prepojiť tak, ako ľudia medzi sebou. Myslím, že práve vtedy by ho mnohí označili za ´živého´.“ Copley každú scénu pred kamerou odohral spolu s hercami, čo dodalo Chappiemu autentickosť a ostatným pomohlo lepšie sa vžiť do svojich úloh. Tím špecialistov na vizuálne efekty potom Copleyho premenil na robota s jeho pohybmi i hlasom.
Záporná postava
Kým na jednej strane stojí Chappie, jeho tvorca a gangstri, na druhej sa nachádza brilantný vedec a inžinier Vincent Moore s vojenskou minulosťou. Je zásadne proti vývoju umelej inteligencie a verí, že svet potrebuje ozrutnú zbraň, ovládanú len človekom, ktorú aj sám vytvoril. Hoci z pohľadu vedcov, varujúcich ľudstvo pred umelou superinteligenciou, by sa dal považovať za pozitívnu postavu, v samotnom príbehu ho divák bude vnímať skôr záporne. Aby režisér tento „paradox“ čo najvernejšie preniesol na strieborné plátno, musel nájsť optimálny charakter herca. Výber padol na austrálskeho rodáka Hugha Jackmana: „Žiadnu postavu som si neužíval tak, ako Vincenta Moorea. Vincent sa nikdy nevzdáva a vo chvíľach, kedy šťastena nestojí na jeho strane a situácia nasvedčuje, že je všetko stratené, bojuje s o to väčším nasadením.“ Jackman si dal záležať, aby svoje filmové alter ego stvárnil reálne: „Najväčší zloduchovia si vždy myslia, že nie sú zlí. Vincent prichádza s pádnymi argumentmi a je presvedčený, že jeho konanie je správne a nevyhnutné. Záporným ho robí to, že nevie prehrávať. Ak nedosiahne svoje, stáva sa útočným, agresívnym a pomstychtivým. Je odporcom číslo jeden umelej inteligencie. Tvrdí, že zločin je nepredvídateľný, a preto má byť záležitosťou ľudí a zbrane by mal ovládať iba človek.“
Surové aj živelné
Dev Patel alias tvorcu Chappieho Deon Wilson: „Keď som si prečítal scenár, celkom som sa s Deonom stotožnil. Vedel som, že je nadšený výskumom umelej inteligencie, no trochu som sa obával, že v niektorých momentoch bude reagovať príliš pasívne. Potom som prišiel na nakrúcanie. Boli tam Sharlto Copley a tiež Ninja a Yolandi Visser (nekonvenčné hudobné raperské duo Die Antwoord) a po stretnutí s nimi sa mi zdalo prirodzené charakterovo posilniť moju postavu, aby bola ráznejšia a odhodlanejšia,“ podotýka Dev Patel: „Ninja a Yolandi sú fascinujúci. Vo filme hrajú akoby samých seba. Je to úžasné, pravdivé a zároveň surové a živelné.“ Producent taktiež neskrýval nadšenie z „gangsterského páru“: „Vymykajú sa všetkým konvenciám. Musíte ich vidieť, aby ste pochopili, čo vlastne robia a akí sú originálni. Die Antwoord je rapová formácia, kultúrny fenomén. Dvojica šialených umelcov, ktorých budete sledovať otvorenými ústami.“
Hugh Jackman o filme
Čím vás projekt Chappie zaujal?
Prvé, čo ma zaujalo, bol Neill. Musím priznať, že som veľkým fanúšikom filmu District 9 a keď mi Neill zavolal a ponúkol príležitosť na spoluprácu, bol som nadšený. Príbeh filmu ma hneď zaujal – otvára problém vývoja umelej inteligencie a otázku kam vlastne ako ľudstvo smerujeme. Povedal by som, že sa nachádzame v jednom z historicky zásadných momentov, kedy sa technológia stáva nesmierne vyspelou a ktovie, kde sa jej vývoj zastaví. Existuje len veľmi málo smerníc, ktoré by tento vývoj regulovali a o tejto téme sa hovorí pomerne málo.
Ako by ste opísali Vincenta? Na začiatku pôsobí ako priamočiary sympaťák z Austrálie, ktorý nosí do kancelárie krátke nohavice…
Krátke nohavice boli vlastne Neillov nápad. Má odvahu a obľubuje veľké rozhodnutia. Skúša nové veci a nechýba mu zmysel pre humor. Vincenta som hral tak trochu ako človeka, ktorý si o sebe myslí, že je v práci všeobecne obľúbený. Ale opak je pravdou (smiech). Chodí medzi kolegami a má pocit, že on je tá hviezda. Má okolo seba mladých šikovných géniov, ktorí sú o krok ďalej. Jeho celoživotný projekt Moose je odrazu nepotrebný, priam smiešny a Vincentov svet sa scvrkáva, rovnako ako jeho možnosti.
A ide si tvrdo za svojím. Robí všetko pre to, aby odstavil Skautov…
Využíva strach ako zbraň. V dnešnom svete je to pomerne časté. Vincent je navyše presvedčený, že Moose ponúka riešenie. V skutočnosti ide o predraženého, priveľkého a prezbrojeného robota. Vo chvíli, keď Deon Wilson príde s lacnejším, lepším, inteligentnejším a efektívnejším riešením v podobe Skautov, ocitá sa Vincent na druhej koľaji. Cíti sa ohrozený. A keď má človek pocit ohrozenia, môže reagovať neuvážene…
Chappie je viac než len akčný thriller…
Ponúka nesmierne emotívny príbeh o nevinnej bytosti, ktorá sa odrazu ocitá v našom svete. Stávame svedkami toho, ako ju dokáže ovplyvniť okolie a prostredie. Keď o tom diskutujete s Neillom, zarazí vás, ako veľa vie nielen o vede, ale aj o filozofii. Dokáže celé hodiny rozprávať o vedomí… Vo filme to detailnejšie rozoberá a je len na vás, do akej hĺbky to budete vnímať. Samozrejme, nechýba úžasná akcia a špeciálne efekty, čo sa už pri Neillových filmoch stáva pravidlom. Efekty pôsobia veľmi reálne. Nechápem, ako to dokáže… Ešte nikdy som nepracoval s režisérom, ktorý by začínal v štúdiu vizuálnych efektov. Väčšinou pri nakrúcaní s množstvom vizuálnych trikov ide práca pomaly a je technicky náročná. Pri ňom ide všetko rýchlo a hladko. Neuveriteľné!
Tomáš Szmrecsányi
foto ITA film