Sedeli ste už niekedy v hľadisku vedľa ženy s tracheoktómiou, takže každý jej nádych sprevádzal zvukový efekt ako z American Horror Story? A viete si predstaviť pocit, keď na vás padajú kvapky potu zo 150-kilového tela Christiana Greya v erotickej paródii 50 Shades? My áno. Naše zmysly prešli skúškou ohňa, aby sme priniesli reportáž z najnablýskanejšieho divadelného kúta sveta.
Áno, Broadway je nablýskaný. V americkom zmysle slova – plný neprehliadnuteľných svetelných tabúľ, billboardov a bigboardov. A nemyslite si, ani zvýšená imunita voči vizuálnemu smogu vás nezachráni pred jeho pohlcujúcou mágiou, pretože ešte máte uši a tie z každej strany atakujú reprodukované nahrávky z aktuálnych muzikálových produkcií. Keď sme Broadway navštívili prvýkrát, horúcim hitom bolo nové naštudovanie Evity s Rickym Martinom. Naozaj sme ho netúžili vidieť, len sme mali tú smolu, že divadlo, ktoré hostilo Evitu, bolo na našej vychádzkovej trase medzi Times Square a hotelom. Po dvadsiatom melodickom „What´s New, Buenos Aires“, ktoré podprahovo núti zladiť rytmus chôdze s rytmom hudby, hudba dostala aj nás. Ako poslušní turisti – dvaja z vyše 11 miliónov, čo tu ročne oplieskajú svoje eurá, ruble, libry a jeny – sme si teda tie hriešne drahé lístky kúpili, a pochopili sme zlaté pravidlo Broadwaya: Nebojujte s ním, nevyhráte. Ak máte priškrtený cestovný budget, neleťte do New Yorku. A už tobôž za žiadnych okolností sa nenechajte zatiahnuť na miesta medzi 6. a 9. avenue, 41. a 53. západnou ulicou. Vsaje vás do seba a neodídete, kým niečo neuvidíte. Je pritom úplne jedno, že sa vám pri slove divadlo aj po rokoch vracajú traumatické zážitky na bezduché výchovné koncerty alebo povinne presedené predstavenia v kulturákoch, kam ste chodievali podporiť ochotnícke ambície svojho nenadaného príbuzenstva. Dať Broadwayu prívlastok divadelný by totiž bolo rovnaké faux pas, ako keby kunsthistorik nazval Picassove obrazy peknými. Broadway je oveľa, oveľa viac! Efektívna turistická pasca, výkladná skriňa pátosu a megalomanských rozpočtov, energetické perpetuum mobile. Miesto, kde sa áčkové hollywoodske celebrity vracajú do pokornej polohy strémovaných študentov herectva, keď ich stretnete na ulici, ako si mrmlú popod nos svoje repliky.
Tancuje sa ďalej
Neduhy ako kríza muzikálového žánru, kríza námetov či svetová hospodárska kríza zo seba Broadway úspešne striasava, akoby šlo len o banálne prechladnutie. Stačí sa vysmrkať a tancuje sa ďalej. Za všetko hovoria stabilne silné čísla: za minuloročnú sezónu Broadway vyniesol mestu New York City slušné vreckové 12 miliárd dolárov a dal prácu viac ako 87.000 ľuďom, od top hviezd cez kostymérov až po asistentov, nosiacich kávu asistentom marketingu. 70 % divákov tvoria turisti, ktorí si bez reptania kúpia nadcenený 10-dolárový program predstavenia aj 30-dolárové bavlnené tričko s potlačeným muzikálovým logom, čo sa po dvoch praniach zošúpe. Práve vďaka turistom chýba Broadwayu jednotný spoločenský kód obliekania či slušného správania sa. Bok po boku tu nájdete bizarne fungujúcu symbiózu dizajnérskych listových kabeliek a igelitiek, kožených mokasín a ponožiek v lacných sandáloch, plesových rób i Martiniek z Turca. Pripravte sa tiež na to, že výhľad vám zahltí 210-centimetrový basketbalista, pani sprava bude permanentne na Facebooku a na pána zľava doľahnú v polovici prvého dejstva kilometre chodenia po atrakciách New Yorku, takže zalomí, zachrápe a v tomto duchu bude pokračovať až po záverečný aplauz. Naše zážitky z obecenstva by vydali na samostatný článok… Aj o tom je Broadway. Nikdy sa netajil, že pozlátka šoubiznisu mu sadne viac, než ušľachtilé umelecké ambície a isté je, že bez ohľadu na kolísavosť kvality show či diváckej kultúrnosti, biznis tu prekvitá. Keď nazrieme do dávnej histórie, vždy prekvital…
51.odtieň
Kým sa stal Manhattan mestskou džungľou, klčovali miestni indiáni cesty skrz džungľu ostrovnú. Jedna z dvoch najprominentnejších ciest – Wickquasgeck Road – spájala newyorský prístav so severom ostrova a stala sa strategickým dopravným uzlom kolonizátorov. Holandský podnikateľ David de Vries zmienil túto trasu aj vo svojich denníkových záznamoch. Už vtedy, v roku 1642, bol budúci Broadway dobrou adresu. S divadelnou kultúrou sa však začal spájať až v 19. storočí a začiatkom dvadsiateho mu prischlo neoficiálne pomenovanie „Great White Way“, odvodené od oslepujúceho svetla žiaroviek, ktoré postupne vystriedali plynové lampy na priečeliach domov. Dnes nájdete na Broadwayi štyridsiatku aktívnych profesionálnych divadiel. Mnohé z nich majú – nazvime to radšej pokusom o zachovanie glamouru zašlých čias, než lakomstvom majiteľov investovať do renovácií – pôvodné opulentné interiéry s plyšovými sedadlami, zúfalo nízkym počtom toaliet, no zato štedrou obsadenosťou prevyšujúcou tisícku. Pomedzi tieto kolosy sú zastrčené menšie „Off Broadway“ divadlá s kapacitou do 500 miest a „Off Off Broadway“ pre menej ako stovku nadšencov alternatívnych divadelných foriem, hrdo ignorujúcich mainstream. Tu sa lietajúcich helikoptér na scéne nedočkáte, ale Off Broadway dáva tvorcom neporovnateľne väčšiu tvorivú slobodu – ako to už býva zvykom pri projektoch, kde nemusíte vyhovieť dravej vlčej svorke investorov. Pre diváka to znamená necenzurovanú, politicky nekorektnú a krásne obscénnu zážitkovú jazdu. Zažili sme paródiu oscarového hitu Mlčanie jahniat, Silence!, kde divadelný Hannibal Lecter vokalizoval v sladkej balade agentke Clarice Starlingovej túžbu zacítiť pach jej nohavičiek. A zažili sme aj 50 Shades!, kde autori úplne zmasakrovali slávny námet z červenej knižnice. Zmasakrovali v najlepšom zmysle slova, dokonca mu dodali, čo nikdy nemal – verte či nie – zhudobnených 50 odtieňov sivej nadobudlo 51. odtieň: humor! Hlavní predstavitelia boli trojnásobne ťažší oproti Jamiemu Dornanovi a Dakote Johnson, ale ich veľrybia chémia dosahovala takú autenticitu, že tie dve sošné celebrity by sa od nich mohli učiť, čo skutočne znamená hrať „kontaktne“.
Monika Erdöfy
foto Martin Erdöfy, SITA
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle GOLDMAN (2015)