Brian May – He will rock you

 

Brian May je rodený Londýnčan. V tomto mega meste vystriedal niekoľko adries (narodil sa v Hamptone, vyrastal vo Felthame a dnes žije v Surrey) a zdá sa, že mu navždy prirástlo k srdcu. „Kto je unavený z Londýna, je unavený zo života,“ znie často citovaný výrok anglického historika Samuela Johnsona. V prípade slávneho gitaristu skupiny Queen, speváka a astrofyzika to určite neplatí. Hoci sa v živote nemal vždy kráľovsky.

 

man1a

Red Special

Harold May slúžil za vojny u radistov bombardovacích lietadiel a neskôr pracoval ako kreslič na ministerstve letectva. Doma po večeroch a víkendoch majstroval, kde sa čo dalo a záľubou v rôznych zlepšovákoch nakazil aj svojho jediného potomka, syna Briana (narodil sa 19. júla 1947). Ten po jeho boku trávil celé hodiny výrobou rôznych modelov, prevažne lietadielok. Ako sedemročný si prial gitaru a aj ju dostal, ale to by nebol jeho otec, aby ju neupravil podľa svojho gusta. Malý a veľký May často trávili večery sledovaním obľúbeného populárno-náučného programu stanice BBC Sky at Night a keď sa Brian otcovi zveril, že by rád na vlastné oči pozoroval vesmír a hviezdy, Harold sa opäť vytiahol: so synovou pomocou zhotovil teleskop, a tým v chlapcovom srdci nadobro rozhorela vášeň pre astronómiu, ktorá silným plameňom horí dodnes.

Brian študoval na gymnáziu v Hamptone, dal sa dokopy s partiou spolužiakov, s ktorými búšil do primitívnych hudobných nástrojov a obdivoval kapely typu Shadows. Tínedžerské roky mu znepríjemňovali rôzne komplexy: sám sebe sa zdal príliš vysoký, príliš tenký, mal vyrážky, nevedel tancovať ani komunikovať s dievčatami. Neskôr vyhlásil, že gitara bola jeho ulitou, do ktorej sa stiahol vždy, keď nevedel, ako ďalej: „Najjednoduchšia vec, ako sa dalo z toho dostať, bolo vyjsť na pódium a začať hrať.“ Vo chvíľach voľna cvičil na gitare, študoval hviezdnu oblohu a s otcom čosi podchvíľou majstroval na kolene: podomácky spolu vyrobili gramorádio, zosilňovač, dokonca i elektrickú gitaru. Keď mal šestnásť túžil po kvalitnej gibsonke, jej cena však vysoko prekračovala sumu, ktorú si jeho rodičia mohli dovoliť, a tak sa otec a syn dali opäť do práce. Červený špeciál (Red Special), ako jednu z najslávnejších gitár všetkých čias nazval jej majiteľ, vznikal kúsok po kúsku osemnásť mesiacov – v spálni pre hostí rodiny Mayovcov. Perleťové gombíky, pletacie ihly, pružiny z motorky, kus starodávneho mahagónového krbu… z tohto domáceho haraburdia sa rodilo telo nástroja. Majstri sa vyvarovali všetkých nedostatkov sériovo vyrábaných gitár a do tej svojej zakomponovali mnoho technických vylepšení. Napokon na niekoľko komponentov, ktoré museli kúpiť, utratili smiešnych 17 libier a 45 pencí. Červený špeciál dostal názov kvôli červenému mahagónovému drevu, ktoré tvorilo jeho krk. Dodnes Brian túto gitaru neodložil a ak, tak len na malú chvíľu.

 

Smile

Prvú kapelu, ktorú s kamošmi založil ako sedemnásťročný, nazval podľa slávneho románu Georga Orwella – 1984 a chalani hrávali v sobotu vo veslárskom klube za pár šupov. V devätnástich potom získal štipendium na Imperial College of Science and Technology v Londýne a chcel sa stať astrofyzikom. Profesori ho označovali za nádejného adepta, ktorý to vo fyzike dotiahne ďaleko. Avšak na rozdiel od spolužiakov, ktorí trávili večery s nosom v knihách, jeho kapela rachotila v miestnych lokáloch s pesničkami od Beatles či Rolling Stones. A keď štíhly gitarista spieval McCartneyho Yesterday, všetci v publiku spievali s ním. Brian spieval dobre, kapela šliapala ostošesť, no chýbal jej bubeník. A tak na nástenke v Imperial College sa objavil oznam, že mladá rock’n’rollová kapela hľadá hráča na bicie. Na konkurz prišiel aj študent stomatológie Roger Taylor. A nová zostava dostala nové meno: Smile.

Na jeseň roku 1968 21-ročný študent fyziky Brian May prijal z rúk kráľovnej matky bakalársky diplom. Rodičia sa tešili, že budú mať zo syna akademika a on si to myslel tiež. V súkromí konečne prekonal ostych a začal randiť so študentkou pedagogiky Christiane Mullenovou. Stala sa jeho veľkou láskou, navyše oddane sprevádzala Smile po koncertoch, keď napríklad hrali ako predkapela Yes či Pink Floyd… Niekedy v tom čase sa Smile zoznámili s mladíkom, ktorého meno nijako nezaostávalo za jeho exotickým vzhľadom. Farookh, poangličtený Freddy Bulsara sa narodil na Zanzibare a so svojimi perzskými rodičmi do Londýna dorazil ako tínedžer začiatkom 60. rokov. Študoval hru na klavíri, spieval a na Ealing Art College navštevoval prednášky o umení a dizajne. Bol ako dynamit, už vtedy sa správal ako hviezda prvej veľkosti. Veľmi rád by sa pridal k Smile, jeho divoké nápady a výstredné chovanie však kapelu skôr odradzovali. Upichol sa teda ako spevák v spriaznenej kapele Ibex: s jej členmi chodili „smajláci“ na pivo a spolu aj hrávali.

 

man3Keep Yourself Alive

Brian bol opak Freddyho, pokojný, tichý, možno trochu ťažkopádny. „Bol to ten najpremýšľavejší človek, akého som kedy poznal,“ vyjadril sa jeden z jeho kamarátov. „Keď ste sa Briana spýtali ‚Ako sa máš?‘, on nad tým fakt hĺbal a potom prišiel s nejakou detailnou odpoveďou.“ Iný kamarát spomínal, že dokázal dumať celú večnosť nad tým, či si dá kávu alebo čaj. Doktorandské štúdium zameral na výskum zodiakálneho svetla a s kolegami z Imperial College absolvoval niekoľko študijných ciest na Tenerife. Po návrate ho však čakalo nemilé prekvapenie – v kapele zostal len sám s Rogerom. Chvíľu neistoty šikovne využil Freddy, konečne sa dostal do kapely ako právoplatný člen. To sa udialo v pamätnom lete 1970 – z Freddyho Bulsaru sa stal Freddie Mercury a z kapely Smile skupina Queen. Kráľovná. Tento názov presadil excentrický Freddie. Kapelu však opäť prikvačili problémy: s basgitaristom. Queeni ich vyskúšali niekoľko, no stále to nebolo ono. Až kým sa na scéne neobjavil šťúply John Richard Deacon, študent elektroniky na Chelsea College of Technology. Bol tichý a hĺbavý ako Brian – na rozdiel od extrovertného Rogera a Freddieho. Na konci februára 1971 bol Queen konečne kompletní.

 

Killer Queen

Kapele sa však stále akosi nedarilo byť v správny čas na správnom mieste, ani stretnúť tých správnych ľudí. Chalanom chronicky chýbali peniaze, a tak Brian, aby sa nejako uživil, nastúpil na všeobecnú strednú školu v Stockwelle. Mladý učiteľ matematiky priťahoval dievčatá ako magnet. Vysoká štíhla postava, dlhé zvlnené vlasy – vyzerá ako člen nejakej rockovej kapely, šepkali si študenti… Hudba ho pohlcovala stále viac a jeho dizertačná práca ostávala stále dlhšie a dlhšie nedokončená. Keď mu ju konzultant druhýkrát vrátil na dopracovanie, vtedy si povedal ´dosť´: „Aj tak si nemyslím, že by som mal v sebe toľko disciplíny, aby sa zo mňa stal dobrý astronóm,“ vyznal sa neskôr. Nádejný gitarista zanechal štúdium fyziky a dal sa na rockovú dráhu. Rodičia mali čo robiť, aby sa z toho spamätali…

Na jar 1973 kapela dokončila debutový album. O debutový singel Keep Yourself Alive, ktorý zložil Brian, sa ale netrhalo žiadne rádio, hoci nahrávku zaslali všade, kde sa dalo. V tom čase ešte neexistovali komerčné súkromné rozhlasové stanice iba miestne a regionálne rádiá. Stanica BBC Radio 1, ktorá mala v hudbe monopol, singel odmietla päťkrát po sebe. Ani časopis Melody Maker sa o debutujúcej kapele nevyjadril najlichotivejšími slovami: „Queen sú buď budúcnosťou rocku, alebo je to partička šialených teplošov, ktorí sa dosť mizerne snažia zosmiešniť Black Sabath.“ Tí „teploši“ to schytali kvôli Freddiemu; na pódiu sa „predvádzal ako bláznivý buzík“. Nosil dlhé vlasy, tesné zamatové červené nohavice a na nechtoch mal čierny lak. K tomuto imidžu prispeli bláznivé kreácie londýnskej módnej návrhárky Zandry Rhodes: záplava saténu, zamatu a hodvábu, plisované rukávy… Fredieho kostým z bieleho saténu mal na rukách nariasenú látku ako krídla.

Obrat v kariére priniesol singel Killer Queen. Napísal ho Freddie a Brian skladbu vyšperkoval komplikovanými gitarovými sólami. V septembri 1974 sa Killer Queen vyšplhal na druhú priečku anglickej hitparády. Potom kapelu čakalo vypredané turné po Európe, americké fiasko (americkým fanúšikom sa zdali príliš vyfintení) a šnúra koncertov po Japonsku, kde sa im dostalo pravého hviezdneho prijatia: šialené dievčatá vykrikovali ich mená, snažili sa prebúrať k svojim idolom cez ochranku a publikum sa išlo zblázniť, keď na záverečnej klaňačke sa štvorica na pódiu objavila v tradičných japonských kimonách.

 

Bohemian Rhapsody

„V roku 1975 nebol nik pripravený na skladbu, ktorá by obsahovala takmer dve stovky vrstvených vokálov a ktorá z balady prechádzala do zložitej, takmer opernej sekcie a následne vygradovala nefalšovaným hardrockom. Štýlovo bola táto skladba unikátna,“ píše vo svojej knihe o Brianovi Mayovi Laura Jackson. Rockoví nadšenci sa rozdelili do dvoch skupín: buď výstrednú, majestátnu, okázalú skladbu milovali, alebo ju nenávideli. V jednom britskom rádiu získala zároveň titul najlepšej i najhoršej skladby v histórii rocku. Jej text v ničom nezaostával za veľkolepo vystavanou hudobnou melódiou. Kto by mu rozumel? Skaramouch! Skaramouch! – hrmel Freddie; Mamma Mia! – ťahal do výšky; Galileo! Galileo! – trilkoval takmer ženským hlasom a potom dole – Figaro Magnifico-o-o-o-o… Sám Brian tvrdil, že Freddie, ktorý Bohemian Rhapsody zložil, sa nikdy neunúval vysvetliť ani len slovíčko z jej textu. A dĺžka skladby? Bez jednej sekundy 6 minút. Ktoré rádio bude hrať takú dlhú skladbu?! Napriek všetkým za a proti však queeni po prvý raz cítili, že ich kariéra dosahuje vrchol a že „vokálne na nich žiadna kapela nemá“. Štvrtý album The Night At The Opera ich katapultoval do hviezdnych výšin a odtiaľ na nich ako zlatý dážď pršal úspech… Album tiež potvrdil, že Queen kráča vlastnou cestou, že nie je ani celkom„glam“, ani „hard“ a že tých „príliš veľa vokálov, príliš veľa všetkého“ (čo im zvykli vyčítať hudobní kritici) bola, je a bude ich značka.

Na počiatku roku 1977 Brian konečne požiadal Chrissy o ruku a ona povedala áno. Zobrali sa 29. mája v londýnskej štvrti Barnes a 15. mája 1978 sa im narodil syn Jimmy. Novopečený otec, ktorého už celkom pohltil potulný muzikantský život, sa však namiesto vysedávania pri domácom krbe so synom v náručí, valil s kapelou ďalej „like a rolling stone“… Queen čakalo 33 koncertov po Spojených štátoch. V New Yorku po prvý, druhý i tretí raz vypredali Madison Square Garden – ako o tom vždy snívali. Brian na tento koncert pozval aj rodičov a keď Harold May poznamenal, že do New Yorku priletí jedine nadzvukovou rýchlosťou, syn iba prikývol a rodičom rezervoval dve letenky na Concord. Ubytoval ich v luxusnom hoteli Ritz a letmo prehodil: „Oci, brnkni na hotelovú službu a objednaj si, čo chceš.“ Tam v New Yorku, keď otec videl svojho syna na pódiu s gitarou, ktorú spolu vyrobili, po prvý raz priznal, že je naň pyšný. „Do tej doby to bolo stále iba ‚No dobre, ale časom si budeš musieť nájsť poriadnu prácu‘,“ spomína Brian.

Po americkej šnúre nasledovala Austrália a keď sa queeni vrátili domov, spolu s Richardom Bransonom, zakladateľom hudobnej spoločnosti Virgin, usporiadali mega koncert v londýnskom Hyde Parku. V ten septembrový deň bolo krásne počasie a 150.000 divákov, ktorí sa zišli v parku, mohlo vidieť Freddieho, ako v baletnej kombinéze a cvičkách ladne vplával na pódium za zvukov Bohemian Rhapsody. Publikum doslova šalelo!

Nový album News Of the World otvárala Mayova skladba We Will Rock You a Freddieho hlas a Brianove tridsaťsekundové gitarové sólo stačili na to, aby sa z nej stala kultovka, ktorá dodnes dostáva do varu fanúšikov kdekoľvek na svete. Ďalšie americké turné preslávili povestné extravagantné večierky, absolútne v štýle Freddieho: polonahá modelka servírovaná na podnose pod vrstvou husacej pečene, ďalšie modelky zavesené v bambusových klietkach na strope, servírky hore bez, dievčatá zápasiace v bahne… V tom čase už Freddie fičal na kokaíne – na rozdiel od Briana, ktorý nikdy drogy nebral a nijako zvlášť neholdoval ani alkoholu. Dokonca nikdy nefajčil, cigarety znenávidel už v detstve, keďže otec bol tuhý fajčiar. Ba Mayova antifajčiarska kampaň zašla tak ďaleko, že si vymohol, aby na jeho koncertoch platil zákaz fajčiť.

 

 man4Live Aid

Sláva si však začala vyberať daň a Brian zrazu cítil, že ak s tým niečo neurobí, zadusí sa. Jeden z manažérov Queen v životopisnej knihe o gitaristovi spomína, ako tvrdošijne odmietal súkromné lietadlá, letiská a súkromné VIP salóniky. Z miest, kde koncertovali, pozná len letisko, hotel a koncertnú halu, sťažoval si. Nakoniec všetkým oznámil, že na koncerty bude lietať bežnými linkami. „Chcem mať pocit, že som niekde bol a niečo videl,“ vysvetľoval ostatným.

V máji roku 1981 sa Mayovcom narodila dcéra Louisa a rok na to si queeni dali pauzu. Boli vyčerpaní neustálym koncertovaním, v kapele narastali nezhody a šírila sa ponorková choroba, boli spolu už dvanásť rokov! Kým médiá špekulovali o rozpade, Brian vydal sólový album Star Fleet Project s tromi skladbami, okrem iného s 12-minútovým blues, ktoré venoval Ericovi Claptonovi, svojmu idolu. V roku 1984 však už opäť spolu s kapelou nahrával nový, v poradí dvanásty album The Works. Na ňom sa objavil aj Rogerov hit Radio Ga Ga a Deaconova skladba I Want To Break Free, ku ktorej Queen nakrútil nezabudnuteľné video – v ňom si vystrelili z nekonečného britského televízneho seriálu Coronation Street. John, Roger, Brian a Freddie, všetci v ženských šatách, parodovali niektoré z postáv seriálu. A všetkým to skutočne seklo: Rogerovi ako školáčke v pančuchách a vrkočoch, Johnovi v prezlečení za starú dámu, Freddiemu, ako inak, v obtiahnutom svetríku a minisukni a Brianovi s natáčkami na hlave a v dlhej nočnej košeli…

V apríli 1985 kapelu kontaktoval Bob Geldof s pozvánkou účinkovať na mega koncerte Live Aid, na podporu boja proti hladomoru v Etiópii. Queen najskôr pochyboval o úspechu mamutieho projektu, ktorý sa nikdy predtým nikde v takom rozmere nekonal. Nakoniec však povedali áno. Geldofov elán nakazil aj popredných predstaviteľov BBC, ktorí súhlasili, že koncert odvysielajú live, ba zabezpečia i satelitný prenos z Philadelphie, kde paralelne prebiehal druhý koncert. Live Aid sa konala 13. mája 1985 a videla ju miliarda ľudí na celom svete. Na londýnskom pódiu okrem iných vystúpili aj David Bowie, Paul Young, Phil Collins, Eric Clapton, U2 či Paul McCartney. Queen však prevalcovali všetkých. Freddie v ten deň bol vo svojom živle a ostatní tiež hrali ako o život. Po vystúpení sa vraj do šatne Queen vrútil Elton John, volajúc: „Vy hnusáci, všetkým ste nám ten koncert ukradli!“ Brian na margo Live Aid vyhlásil: „Bol to najlepší deň v našej kariére, aj keď sme v tom všetkom hrali len malú rolu. Ale je to úspech, ktorý si budem pamätať navždy. Bol to skvelý deň.“

Po Live Aid kapela dostala ponuku nahrať hudbu k filmu Highlander s Christopherom Lambertom a Seanom Connerym v hlavných úlohách. Po zhliadnutí pracovných záberov z filmu si Brian v aute na ceste domov začal pohmkávať melódiu, z ktorej sa vykľula dojemná skladba Who Wants To Live Forever… Táto clivá balada akoby nastavila zrkadlo jeho čoraz pochmúrnejšiemu rodinnému životu. On i Chrissy už nejaký čas cítili, že sa od seba vzďaľujú na milióny svetelných rokov. Riešili to tým, že Chrissy znovu otehotnela a 17. februára 1987 porodila dcéru Emily Ruth. To už však Brian miloval inú ženu.

 

Simonetta Zalová

foto archív SITA

 

Celý článok si prečítate vo februárovom čísle GOLDMAN (2016)