Albíni živočíšnej ríše
Albínov nachádzame u prakticky každého živočíšneho druhu. V divočine ich nápadná belosť obvykle odsudzuje na smrť. V zoologických záhradách, teda mimo dosahu predátorov, sa však stávajú hviezdami.
Červené oči a biela srsť, koža alebo aj perie… Albinizmu je mimoriadne vzácny úkaz. Postihuje asi jedného z 20.000 ľudí. Dospelých zvieracích albínov v divočine dokonca takmer vôbec nevidieť. Prečo? Nositelia tejto poruchy pigmentácie sa iba zriedkakedy dožívajú dospelosti. Sú chorľaví, zle vidia a majú vysoký sklon k rakovine kože. Biele zafarbenie ich okrem toho už na diaľku prezrádza predátorom.
Maskot Barcelony
Snehová Vločka, gorilí samec ešte nedávno obývajúci barcelonskú ZOO, sa narodil v divočine, no v roku 1966 ho ako dvojročné mláďa chytili dedinčania Rovníkovej Guiney. Dlhé roky patril medzi najznámejších a najpopulárnejších zvieracích albínov sveta. Snehová Vločka, považovaný za neoficiálneho maskota Barcelony, sa dostal dokonca na pohľadnice a do knižných turistických sprievodcov mesta. Nečudo, dodnes ide o jediného známeho albína z rodu goríl. Nedávne molekulárne výskumy ukázali, že Snehová Vločka sa narodil v dôsledku párenia medzi strýkom a neterou, pričom práve toto kríženie medzi blízkymi príbuznými malo za následok jeho albinizmus. Zo statusu zvieracej celebrity sa mohol tešiť do roku 2003, keď v pokročilom veku (na gorilie pomery) nedožitej štyridsiatky zomrel kvôli rakovine kože.
Obeť útoku
Aj na pôde kalifornskej akadémie vied sa stal najpopulárnejším zvieracím obyvateľom albín. Tentoraz šlo o aligátora. Claude, ako ho pomenovali, sa vyliahol v divočine, no našťastie dlho tam nezostal. Slnečné lúče, ktoré aligátory využívajú na zohrievanie inak chladnej krvi, by na jeho zraniteľnej koži rýchlo napáchali nenapraviteľné škody. Ochranný pobyt v teráriu mu roky spríjemňovala dámska spoločnosť, aligátoria samička Bonnie. Ich harmonické spolunažívanie sa však stalo minulosťou. Claude kvôli chabému zraku ustavične narážal do svojho okolia a aj do Bonnie. Tá zrážky považovala za prejavy agresivity a na Claudea zaútočila. Keďže mu vážne zranila chodidlo, ošetrovatelia ju pre istotu presídlili.
Bieli obľúbenci
Zoologická záhrada v San Diegu sa v roku 1997 stala svedkom narodenia neobyčajnej koaly. Nazvali ju Onya-Birri, čo v jazyku domorodých obyvateľov Austrálie znamená „chlapec – duch“. Onya-Birri bola až do smrti jediným známym koalím albínom. Jediným, ale nie prvým. V rovnakej zoologickej záhrade koncom 80. rokov minulého storočia chovali inú bielu koalu, nazvanú Goolara. Podobne ako aligátor Claude a gorila Snehová Vločka, Onya-Birri si vydobyla ohromnú popularitu. Príčinou jej obľúbenosti však nebola iba biela srsť, ale taktiež mimoriadne jemná a prívetivá povaha.
Hoci väčšina tučniakov obýva mrazivé končiny, pokryté kilometrovými vrstvami ľadu, albíni sa ani medzi nimi nevyskytujú často. Poznáme len hŕstku jedincov, ktorí sa s touto genetickou poruchou dožili dospelosti. Jeden z nich žil vo Veľkej Británii. Vyliahol sa v roku 2002 v bristolskej ZOO a patril do druhu tučniak okuliarnatý, ktorý za normálnych okolností obýva pobrežie južnej Afriky. Malý tučniak, nazvaný Snežienka, sa z pozornosti návštevníkov tešil iba krátko. V auguste 2004 náhle zahynul.
Delfín Pinky sa od doposiaľ zmienených zvierat odlišuje. Telo má ružové, nie biele, no červené oči potvrdzujú, že ide o albína. V brakickom jazere Calcasieu v Louisiane, kde žije, ho po prvýkrát zazreli v roku 2007. Vďaka ďalším pozorovaniam a pozornosti médií sa z Pinkyho stala turistická atrakcia, lákajúca davy turistov. Obvykle ho vidieť ako pláva spolu so skupinkou iných, normálne sfarbených delfínov. Na jeho koži sa zatiaľ navonok neodrazil škodlivý vplyv slnečných lúčov, no citlivosť na slnečné žiarenie už napriek tomu badať: oproti ostatným delfínom v skupinke sa pri hladine zdržuje vraj podstatne kratšie.
Vzácny operenec
Asi desaťcentimetrový kolibrík rubínohrdlý patrí medzi najbežnejšie druhy kolibríkov Severnej Ameriky. Tieto operence sú v dospelosti matne zelené s kovovým leskom, pričom samce na hrdle zdobí veľká rubínovo červená škvrna. V auguste 2012 však svet obleteli fotografie jedinca, ktorý bol celkom biely, pričom nohy a zobák, ktoré by mali byť sfarbené do čierna, mali ružovú farbu. Vtáčika odfotografoval fotograf Kevin Shank neďaleko mesta Staunton vo Virginii. Podľa vlastných slov sa o ňom dozvedel z mailing listu miestnej komunity pozorovateľov vtákov. Vypýtal si teda povolenie, aby mohol miesto jeho výskytu navštíviť. Povolenie dostal, a tak vycestoval 50 km od svojho bydliska v nádeji, že mimoriadne vzácneho operenca aj so synmi uvidí. To sa mu podarilo v jednej z miestnych záhrad.
Biely Larry
Hoci si albínov obvykle spájame so stavovcami, ich výskyt, samozrejme, sa neobmedzuje len na túto živočíšnu skupinu. Na jar roku 2013 napríklad 77-ročný rybár vylovil pri kanadskom ostrove Cape Breton bielučkého homára. Albinizmus sa pritom u týchto zvierat vyskytuje zriedkavejšie, ako v jednom prípade z milióna jedincov. Napriek vzácnosti úlovku sa ho rybár rozhodol nepredať. Dal mu meno Larry a na loveckú sezónu si ho ponechal v akváriu. Potom ho vypustil späť na slobodu.
Dušan Valent
foto SITA, archív
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle GOLDMAN (2015)