Beth Ditto – Hviezda XXL

 

Neuvidíte ju listovať v časopisoch o zdravej výžive a ak by ste ju chceli poslať do relácie o hardcore chudnutí obéznych ľudí, zareaguje flegmaticky vztýčeným prostredníkom. Svoje „nedokonalosti“ vyvažuje hudobným talentom a sebavedomým vystupovaním. A vedie k tomu aj ostatné ženy.

 

 

music aBeth Ditto, civilným menom Mary Beth Patterson, sa narodila 19. februára 1981 v mestečku Searcy v Arkansase do rodiny, ktorá sa večne pretĺkala a zápasila s existenčnými ťažkosťami. Po boku jej matky sa vystriedalo viacero nevlastných otcov a spomedzi siedmich detí figurovala presne v strede. Keď mala trinásť rozhodla sa pre výraznú životnú zmenu – opustila rodičovský dom, aby žila u svojej tety. Dusnú atmosféru, v ktorej vyrastala, priblížila vo svojej autobiografii aj týmito slovami: „Ženy v Judsonii nemali čas ani priestor, aby sa zastavili a nadýchli, aby si odpočinuli a položili si otázku, ako to, že som dospela až sem… Nemali žiadny priestor, aby si uvedomili, ako sú zneužívané…“ Ba ona sama zneužívanie musela strpieť už od útleho detstva – zneužíval ju strýko, ktorý s nimi žil v jednej domácnosti. A hoci o tom matka vedela, nijako jej nepomohla…

Keď sa odpútala od strašných zážitkov z rodiny a neskôr si uvedomila svoje lesbické sklony, celkom ju to vydesilo a rozhodla sa, že otehotnie so svojím priateľom Anthonym. Chcela si tak dokázať, že je „normálna“. V knihe túto životnú etapu komentuje slovami „Vďaka bohu, že som mala takého múdreho priateľa… Keď som mu všetko povedala, pozrel na mňa a povedal: ´Nezbláznila si sa? Myslíš, že nám obom zničím život?´ Práve on mi pomohol s mojím comming out.“

 

Rebélia a nadváha

V osemnástich sa konečne osamostatnila a presťahovala sa do Olympie (Washington), a tak po rokoch už mohla na svoju mladosť s nadhľadom spomínať takto: „Bola som vychovaná mamou v malom chudobne meste v Arkansase so všetkými pozitívami aj negatívami. Medzi pozitíva možno zaradiť milých a prívetivých ľudí. Zároveň tam však bolo badať tú malomeštiacku, obmedzenú mentalitu, ktorá mi odjakživa dávala zámienku na rebéliu.“

Problémy s nadváhou mala prakticky odmalička, ale ťažšie časy kvôli nej nadišli až v období puberty: „S nadváhou som sa v podstate už narodila, ale do nejakých desiatich rokov to moje okolie považovalo za normálne, milé či dokonca zdravé. Ale puberta prišla ako ničivý hurikán. Zrazu sa tučnota stala mojou najväčšou chybou, ktorú mi všetci začali vytýkať.“

V devätnástich sa zamilovala do transsexuála Freddieho Fagulu a ich vzťah trval deväť rokov. Počas neľahkých začiatkov musela prekonať aj veľmi vážne ochorenie zlyhania imunitného systému, čoho následkom dramaticky stratila na váhe a prakticky prestala hovoriť. Nasledoval pobyt na psychiatrickej klinike: „Potrebovala som pestúnku. Už som nič nezvládala a bola som taká frustrovaná a vyčerpaná.“ Našťastie, dnes už je všetko inak…

 

music2aNa intráku

Začiatky kapely Gossip sa datujú do stredoškolských čias a okrem Beth pri nich stál aj multiinštrumentalista Nathan Howdeshell, vystupujúci pod menom Brace Pain a bubeníčka Kathy Mendonca. Trojica dokonca obývala spoločnú internátnu izbu a po rokoch odmietania tak konečne natrafila na priateľov: „Vyrastať ako tučné decko po boku imaginárnych kamarátov s obsesívnou naviazanosťou na Cyndi Lauper znamenalo pre mňa veľmi skorú lekciu z permanentného odmietania. Preto som sa neskôr zo všetkých síl snažila ten pocit už nikdy nezažiť.“ Prvú šancu kapele ponúklo nezávislé vydavateľstvo K Records, pod ktorým vydala svoje prvé EP „The Gossip“ (1999), obsahujúce štyri ostré skladby s neprehliadnuteľným garážovým nádychom. Nahrávka výraznejšie nezarezonovala, ale hudobníci na seba upozornili svojím turné. Prvý plnohodnotný album nasledoval o dva roky. „That´s now what I heard“ vydali po presune pod ďalšie nezávislé vydavateľstvo s veľavravným názvom Kill Rock Stars. Na album sa zmestili aj niektoré vydarenejšie kúsky z predošlého EP-čka a vyznačoval sa extrémne krátkymi skladbami (zo štrnástich iba štyri presiahli viac ako dve minúty). Kapela zažívala produktívne obdobie a ešte pred vydaním ďalšieho albumu posunula rastúcej fanúšikovskej základni na ochutnávku EP „Arkansas Heat“ (2002). Ďalšie dielo „Movement“ (2003) ponúklo v porovnaní s predošlými počinmi o niečo uhladenejší prejav, zbavený garážového šumu. Ostrosť a výrazný punkový nádych však zostal.

 

Rošáda na bicích

Po následnom vydaní záznamu z vystúpenia v New Yorku „Undead in NYC“ (2003) sa kapela musela vysporiadať s odchodom dlhoročnej bubeníčky Kathy Mendonca, ktorá črtajúcu sa kariéru rockovej hviezdy – trocha netradične – vymenila za prácu pôrodnej asistentky. Beth s Braceom na uvoľnené miesto angažovali viac než solídnu náhradu – etablovanú punkovú bubeníčku Hannah Blilie. Personálne zmeny sa napokon odrazili aj v menšej úprave názvu – vypadlo z neho „The“ a zostalo iba: Gossip. Prvou lastovičkou, naznačujúcou novú éru v živote skupiny, sa stal album „Standing in the Way of Control“ (2006), ktorý vyšiel tentoraz už aj za oceánom, vo Veľkej Británii. Svoju pečať na albume zanechal aj Guy Picciotto z populárnej post-hardcoreovej kapely Fugazi, ktorý si vzal na starosť produkciu a mixážne práce. Aj vďaka tomu nahrávka viac smerovala do dance-rocku, prilákala väčší okruh poslucháčov a znamenala skutočný prelom: v britskom indie-rebríčku obsadila prvé miesto a hudobníkom priniesla prvú zlatú platňu za predaj. Nasledovala promptná ponuka od Sony Music a veľké turné s množstvom iných umelcov, medzi ktorými nechýbali Debbie Harry (Blondie), Cyndi Lauper či Erasure. Onedlho niekoľkokrát predskakovali slávnejším kolegom zo Scissor Sisters. Ba prišla dokonca pozvánka od usporiadateľov jedného z najväčších európskych festivalov Glastonbury. Beth na pódiu upútala svojou divokou, nespútanou povahou a vysokou dávkou živelnej spontaneity.

 

music1Rick Rubin na scéne

Ďalší záznam z koncertu „Live in Liverpool“ (2008) im produkovala najväčšia legenda vo svete hudobných producentov Rick Rubin, ktorý sa spolupodieľal na úspechoch rockových, hip-hopových i popových umelcov – od Metallicy a AC/DC cez The Beastie Boys, Public Enemy a Eminema až po Lady Gaga, Lanu del Rey či Shakiru. Plodná spolupráca so svetoznámym producentom pokračovala aj naďalej a zhmotnila sa do prvej štúdiovky „Music for Men“ (2009), zastrešenej mainstreamovým labelom,. Album sa tešil masívnemu úspechu v európskych rebríčkoch, iba v samotnom Francúzsku sa z neho predalo takmer 300.000 kópií a v miestnom rebríčku predajnosti zotrval famóznych 138 týždňov.

Okrem krajiny galského kohúta prenikol do prvej desiatky hneď v niekoľkých európskych štátoch: v Rakúsku, oboch častiach Belgicka i Nemecku, pričom v mnohých ďalších túto hranicu atakoval. Čerešničkou na torte bolo 8. miesto v americkom rebríčku Top Heatseekers, ktorý zahŕňa nové objavy na scéne. Z albumu najviac zarezonoval singel „Heavy Cross“, z ktorého sa stal medzinárodný megahit. Melodická gitarová skladba s dynamickou rytmikou bez rešpektu ovládla vychytané európske tanečné podniky a vystrelila na najvyššie priečky hitparád. Chytľavý tanečný groove skladby opantal predovšetkým Nemecko a stal sa z nej historicky najúspešnejší medzinárodne produkovaný singel. V nemeckom rebríčku sa udržal závratných 97 týždňov, čo Gossip vynieslo na 2. miesto v historickom rebríčku. Skladba v Nemecku dokonca figuruje v prvej päťdesiatke najúspešnejších singlov celej dekády (2000 – 2009). K dokonalému úspechu chýbal iba prienik na samotnú špičku – singel skončil tesne pod vrcholom v Nemecku, Švajčiarsku i Luxembursku, pričom v Rakúsku, Belgicku či Taliansku sa umiestnil v TOP 5. V americkom tanečnom rebríčku Dance Club podľa verzie magazínu Billboard obsadil ôsmu priečku. Úspešný rok zavŕšila nominácia na prestížnu nemeckú cenu Echo, no víťazstvo v kategórii najlepšieho zahraničného interpreta im vyfúkli legendy z Basildonu, Depeche Mode (trojicu nominovaných uzatvárali U2).

 

Tomáš Bóka

foto SITA, archív

 

Celý článok si prečítate v aprílovom čísle GOLDMAN (2016)