Bájny operený had z mezoamerického bájoslovia púta pozornosť už celé stáročia svojou majestátnosťou a bezmedznou mocou. Starobylé civilizácie obývajúce územia súčasného Mexika a Strednej Ameriky v ňom videli stelesnenie múdrosti a pripisovali mu vládu nad vetrom. Zároveň ho uctievali ako božskú entitu, ktorá sa výrazne spolupodieľala na stvorení sveta. Zobrazovali ho ako obrovského okrídleného pestrofarebného draka, neskoršie ilustrácie ho znázorňovali skôr vo vznešenej ľudskej podobe.
Názov pochádza z jazyka Nahuatl (pôvodne Quetzalcohu?tl) a v preklade znamená „operený had“. História tohto tvora sa datuje do obdobia 1. storočia p.n.l., kedy sa objavila prvá inkarnácia opereného hada v Teotihuacane. Populácia jedného zo vtedajších najväčších mestských štátov na svete mu dokonca zasvätila známu pyramídu (48 km na severovýchod od súčasného Mexiko City). Jeho kult sa postupne šíril aj do odľahlejších stredoamerických končín, až sa napokon v tzv. postklasickom období (900 – 1519 nášho letopočtu) napevno usadil v okolí významného náboženského centra Cholula. Práve v tomto období získala tajomná bytosť svoje súčasné pomenovanie a stala sa neodmysliteľnou súčasťou aztéckej mytológie. Pod inými názvami ju však poznali aj iné starobylé civilizácie, vrátane Mayov.
Boh vetra a poznania
Aztékovia stotožňovali Quetzalcoatla s vetrom a pripisovali mu patronát nad kňazstvom, vzdelanosťou a vedomosťami, spájali ho však aj s umením či obchodom. V aztéckom panteóne božstiev mu prináležalo kľúčové miesto, identifikovali ho so stvoriteľom sveta a verili, že vytvára hranicu medzi nebom a zemou. Existuje viacero mýtov, ktoré rozprávajú o jeho zrodení. Väčšina z nich sa zhoduje v tom, že jeho matkou bola panna Chimalman, rôznia sa však opisy o spôsobe jeho počatia. Jeden hovorí, že bohyňu trafil šípom do brucha boh lovu Mixcoatl, následkom čoho sa o deväť mesiacov narodil Quetzalcoatl. Iná verzia hovorí o intervencii boha Onteola, ktorý sa panne zjavil v sne, následkom čoho počala. Podľa ďalšej verzie sa ocitla v požehnanom stave, keď prehltla smaragd. Existuje i mýtus, podľa ktorého Quetzalcoatla porodila „matka bohov“ Coatlicue, ktorá dala život stovkám najrôznejších božstiev – tí následne sformovali celú Mliečnu dráhu. A aby toho nebolo málo, ďalší alternatívny výklad hovorí o Ometecuhtli a Omecihuatl, akomsi dvojitom božstve, predstavujúcom dva aspekty tej istej dvojjedinej entity, ktorá dala život štvorici bratov, pričom každý z nich predstavoval jednu zo svetových strán. Quetzalcoatlovi sa ušiel Západ a stal sa bohom svetla, zľutovania, spravodlivosti a vetra. Jeho súrodencami sa stali boh zlata Xipe Totec na Východe, boh vojny Huitzilopochtli na Juhu, a napokon Tezcatlipoca, boh mágie sídliaci na Severe.
Stvoriteľ
Podľa niektorých povier Quetzalcoatl (toto meno znamená aj „Drahocenné dvojča“) so svojím psohlavým dvojčaťom Xolotlom zostúpil do podsvetia (Mictlan), aby tam pozbieral ostatky ľudí, ktorí zahynuli v štyroch kozmických epochách, zavŕšených kataklizmami. To sa nepáčilo Pánovi smrti (Mictlantecuhtli), tak a musel pred ním rýchlo unikať. Pri svojom náhlivom lete kosti pustil, a tie sa rozbili na márne kúsky. Rýchlo ich však pozbieral a utiekol s nimi k bohyni Zeme Cihuacoatl. Táto „Hadia žena“ ich potom rozomlela na mäso, a Quetzalcoatl ich pokropil krvou svojho penisu – takto stvoril nových ľudí.
Nepriateľ
Pokým mierumilovnému Quetzalcoatlovi celkom postačovali nekrvavé obety (jadeit, motýle, hady), Tezcatlipoca (v preklade Pán dymiaceho zrkadla) túžil po krvavých ľudských rituáloch. Tento boh – v niektorých regiónoch uctievaný ako najvyšší v mezoamerickom panteóne – predstavoval vari najväčšieho Quetzalcoatlovho odporcu, vystupujúc v mýtoch ako subjekt, ktorý sa ušľachtilého Quetzalcoatla snaží skaziť nabádaním na nemierne pitie a erotické hry. Kým niektoré mýty Tezcatlipocu vykresľujú ako pána temnôt, čo sa zjavuje v noci na križovatkách a spája sa so smrťou a ríšou temnôt, Aztékovia ho uctievali ako patróna čarodejníkov. Dokázal sa vraj stať neviditeľným a všadeprítomným a so svojím magickým zrkadlom nahliadal do budúcnosti i ľuďom do ich sŕdc. Medzi opereným hadom a Tezcatlipocom (často stvárňovaným aj v podobe jaguára) dochádzalo mnohokrát až apokalyptickým súbojom a po jednom z nich sa Quetzalcoatl rozhodol krajinu opustiť: nalodil sa na plť z hadích tiel a zmizol za obzorom na východe – s odkazom, že jedného dňa sa vráti.
Tomáš Bóka
ilustrácia Michal Šumichrast
Celý článok si prečítate v májovom čísle GOLDMAN (2016)