Gigantický pavúk
Pavúky sa vo všeobecnosti netešia veľkej obľube a poniektorí sa striasajú hrôzou už pri pohľade na obyčajného domového kútnika. Prehnané sympatie nevzbudzuje ani zvyk niektorých druhov, že samica po akte párenia samca nemilosrdne zabíja. Možno práve tento fakt dal vzniknúť mýtickej pavúčej príšere Jor?gumo, ktorá sa neuspokojuje len s bezstarostným ponevieraním sa po kútoch našich domovov a občasnou šarapatou s pavučinami. Každý románik tejto pavúčej ženy má totiž fatálne dôsledky pre adresáta jej záujmu…
Mýtus Jor?gumo sa rozšíril v období Edo (roky 1603 – 1867) a odvtedy sa hlboko zakorenil v miestnom folklóre, pričom príbeh nadobudol rôzne variácie. Vo väčšine z nich Jor?gumo predstavuje obávanú hrôzostrašnú bytosť, no existujú aj také, v ktorých zohráva pozitívnu úlohu. Aj ohľadom pôvodu slova existuje viacero interpretácií: podľa jednej znamená Jor?gumo „nevesta, ktorá ťa spúta“, druhá je už o čosi ostrejšia: „pavúčia prostitútka“.
Smrtiace objatie
Podľa starých spisov, z ktorých najznámejšie sú Taihei-Hyakumonogatari a Tonoigusa, sa z pavúka po dovŕšení 400 rokov života stáva Jor?gumo a nadobúda magické schopnosti, ale aj beštiálne chúťky. Mladým potulným mužom sa zjavuje vo forme krásnej ženy, ktorá ich odláka na tiché miesto. Nič netušiacu obeť drží v rozptýlení očarujúcou hrou na lutnu, aby ju napokon dostala do pasce – do starostlivo pripravenej pavúčej siete. Medzi najčastejšie obete Jor?gumo patria samurajovia, ktorým sa zjavuje vo forme mladej matky s dieťaťom, apelujúc na samurajský cit pre udatnosť a ušľachtilosť. Pomyselné dieťa v náručí Jor?gumo sa však napokon ukáže ako vačok plný pavúčích vajíčok…
Alternatívne verzie
Niektoré interpretácie príbehu o Jor?gumo sa viažu na konkrétne regióny a miesta. Vodopády J?ren v prefektúre Šizuoka, ktoré patria medzi najznámejšie japonské vodopády, sa odjakživa viažu k Jor?gumo, považovanú za vládkyňu tohto miesta. Podľa legendy sa raz jeden muž zastavil pri vodopáde, aby si oddýchol, keď zrazu stúpil do hustej spleti pavučín a uviazol v nich. Vyslobodil sa len vďaka tomu, že mal u seba ostrý nôž, ktorým vlákna prerezal. Keď sa príbeh rozniesol po okolí, vyľakaní ľudia prestali miesto navštevovať. No jedného dňa sa tam objavil drevorubač z cudziny, ktorý o legende netušil. Pri rúbaní stromu mu sekera náhodou spadla do vody a keď sa po ňu načahoval, zrazu z vody vystúpila krásna bytosť so vzhľadom mladej ženy. Sekeru mu podala a povedala, aby si príhodu nechal pre seba. Drevorubač tak aj učinil, avšak mysteriózna udalosť ho ťažila čoraz viac. Keď sa jedného dňa opil a príhodu nevdojak prezradil, uľavilo sa mu, no následne upadol do spánku a z neho sa už neprebral…
Podľa inej verzie sa drevorubač do bytosti zamiloval, pričom nepomohla ani intervencia zo strany budhistického mnícha, ktorý pri vodopáde odriekal sútry, aby ho odklial. Beznádejne zamilovaný muž sa odmietol vzdať svojej lásky a keď pribehol k vodopádu, zakopol o pavučinové vlákno a spadol do vody. Jor?gumo sa ho zmocnila a už ho nikdy nepustila…
Tomáš Bóka
ilustrácia Michal Šumichrast
Celý článok si prečítate v marcovom čísle GOLDMAN (2016)