Ľudožravý potomok démonov podsvetia
Je odpornejší ako upír a chytrejší ako zombie, pritom obom sa v mnohom podobá. Svojimi schopnosťami ich však predčí.
Svojím spôsobom ghúlovia veľmi pripomínajú hyeny, taktiež ich sprevádza nezávideniahodná povesť odporných mrchožrútov. A podobne ako hyeny, nestravujú sa iba mŕtvolami, ale veľmi často aktívne lovia.
Nedôverujte kráskam pustatín
Stretnúť krásnu ženu na pustatine nemusí byť osud ani náhoda. A už vôbec nie šťastie. Skôr, než sa spamätáte z očarujúceho pohľadu, predtým, ako odtrhnete oči od ohromujúcich kriviek… ale určite potom, ako sa vytratí jej podmanivý úsmev, si čosi uvedomíte. Že čas letel a vy zdanlivo s ním kamsi… niekam.
Cesta, ktorou ste prišli, zmizla ako príjemný sen na svitaní a cieľ vašej púte sa ocitol za neprekonateľnou bariérou – kvôli nej sa k nemu už nikdy nedostanete. Tou bariérou je vaša smrť. Keď si totiž konečne uvedomíte, že neviete, kde ste sa ocitli, démon ukáže svoju pravú tvár, a tá sa vám určite nebude páčiť. Žiaľ, bude to posledné, čo v živote uvidíte.
Príšery nevľúdnych miest
Ghúlovia sú rozmanité bytosti. Môžu byť celkom nehmotní ako typ zlého ducha. Častejšie sú však bytosťami z mäsa a kostí. A to v nevábnej podobe zhrbenej dvojnohej kreatúry, navonok podobnej človeku. Ich postava je chorobne vychudnutá, často so psími črtami – to predovšetkým v oblasti tváre.
Ich koža je sivá, alebo bledá, zväčša neochlpená a slizká až gumovitá. Pravda, poznáme aj huňaté podtypy. V neposlednom rade, podoba ghúlov nie je stála. Tieto bytosti dokážu meniť svoj vzhľad, napríklad sa zmeniť na zvieratá, obvykle hyeny. Prípadne nadobudnú podobu človeka, ktorého práve zožrali, alebo ženy, ktorú si ich obeť túžobne vysnívala.
Slnečnému svetlu sa ghúlovia obvykle vyhýbajú ako moru. Žijú v podzemí, zalezení v tesných tuneloch či chladných katakombách, odkiaľ vyliezajú, len keď zacítia človečinu. Nepohrdnú ľudskými mŕtvolami, niekedy ich dokonca vyhľadávajú. Tí najpažravejší sa v čase ich hojnosti – veľké vojny či morové epidémie – môžu stať nesmierne obézni! Iní nebožtíkov či ranených vojakov nežerú celých, len logajú ich krv. Alebo im žerú deti.
Dušan Valent
ilustrácia Michal Šumichrast
Celý článok si prečítate v septembrovom čísle GOLDMAN (2015)