Hrôzostrašný vlk
Severské mýty tvoria gro rozsiahleho germánskeho bájoslovia a poskytujú celú plejádu najrôznejších príšer. Patrí medzi ne aj Fenrir, desivá kreatúra s výzorom obrovského vlka. Tento najstarší synom rebelujúceho boha Lokiho a obryne Angrbody bol úhlavným nepriateľom mocného Ódina a podľa veštby mal zohrať významnú úlohu pri Ragnaröku, súmraku bohov…
Meno hrozivého bájneho vlka pochádza zo starogermánskeho fen-rir („obyvateľ močiara“), v iných zdrojoch sa uvádzajú aj mená ako Fenrisúlfr („vlk Fenris“), Hródvitnir („slávny vlk“), zriedkavejšie aj Vánagandr („príšera rieky Ván“). Vyrastal v Jötunheimre, povestnej krajine obrov, spolu so svojimi beštiálnymi mladšími súrodencami – morským hadom Jörmungandrom a krutým ženským božstvom Hel. Obávaný Fenrir rozšíril démonickú rodinu o dvoch vlastných potomkov: Skölla a Hatiho.
Proroctvo
Keď sa Ódin dozvedel o proroctve, ktoré varovalo pred Lokiho hrozivými potomkami, zmocnili sa ho obavy. Svojich budúcich úhlavných nepriateľov, ktorí jemu a jeho rodine mali spôsobiť nejedno príkorie, si nechal zhromaždiť, aby rozhodol, ako s nimi naloží. Obrovitánskeho hada Jörmungandra hodil do vody a prenechal mu vládu nad Midgardským morom. Uspokojil aj mocenské ašpirácie neľútostnej Hel – jej autorite podriadil celé Podsvetie. No Ódinov najväčší rešpekt od začiatku budil Fenrir, a tak mocný vládca zveril krvilačnú šelmu Ásom, mladšej božskej vetve, ktorá sídlila na Asgarde a podliehala priamo Ódinovi.
Odsúdený rásť
Fenrir rástol každým dňom a vzbudzoval veľké obavy bohov. Iba boh vojny Týr sa nenechal rozhádzať jeho impozantným zjavom, preto mu aj pripadla úloha kŕmiť ho. Bohovia na čele s Ódinom nechceli nečinne čakať na deň, kedy Fenrir nadobudne dostatočnú moc na konfrontáciu a napokon sa ho rozhodli uviazať silnými reťazami. Vyzvali ho, aby sa dobrovoľne nechal spútať a dokázal svoju silu pred svetom tak, že sa vyslobodí. Démonický vlk stále mohutnel, takže si trúfal. Keďže si s putami hravo poradil, bohovia najbližšie prišli s ešte silnejšími okovami. Ani tentoraz neuspeli, Fenrir sa jediným mocným trhnutím vyslobodil. Ódin následne vyslal posla Skírnira medzi trpaslíkov, do ktorých vkladal nádej, že pomocou magických postupov a tajomných rituálov dokážu ukovať putá také silné, že si s nimi neporadí ani beštiálny Fenrir. A trpaslíci nesklamali – vyrobili čarovný Gleipnir, reťaz zo šiestich magických elementov: zvuku mačacej chôdze, ženského fúza, koreňa hory, medvedej sily, rybieho dychu a vtáčej sliny. Bohovia potom prišli za vlkom do tretice. Keďže putá pripomínali skôr jemnú stužku, Fenrir začal šípiť lesť zo strany božstiev. Napokon na ňu pristal, tentoraz však od bohov žiadal záruku. Zahlásil, že pokiaľ si niekto z nich dobrovoľne nevloží ruku medzi jeho čeľuste na znak dobrého úmyslu, nenechá sa spútať. Odvážny Týr sa opäť ako jediný ponúkol. Keďže vlk sa zo zovretia zázračného Gleipniru vymaniť nedokázal, Týr o ruku prišiel. Bohovia napriek tejto nepríjemnosti dosiahli, čo chceli. Vlka však nezabili, iba ho nechali spútaného a uviazaného k veľkej skale, nechceli totiž zneuctiť posvätné miesto.
Tomáš Bóka
ilustrácia Michal Šumichrast
Celý článok si prečítate v októbrovom čísle GOLDMAN (2015)