Bestiarium – Banshee

 

Zvestovateľka smrti

Hrozivo zatiahnutá írska obloha pretína hustú hmlu sústredenými prúdmi dažďa. Ťažké kvapky zlovestne bubnujú do okenice staručkého domu. Nepoddajný vietor ohýba končisté vetvy priľahlých stromov popred okno, občasný blikot bleskov za sprievodu dunivého hromu vrhá do izby hrozivé tiene. Sú to vôbec konáre, alebo vyziabnuté hnáty akéhosi prízraku?  Zvukový sprievod znepokojivej scenérie zrazu zaradí tie najmrazivejšie tóny zo svojho repertoára. V diaľave sa nástojčivo ozýva nepríjemný, kvílivý zvuk. Atmosféra oťažieva: prichádza Smrť…

 

Írske (či vo všeobecnosti keltské) mýty vdýchli život najrozličnejším bytostiam, vílam, bohom, duchom, príšerám či iným entitám, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť života na Britských ostrovoch. Medzi ústredné témy patrí aj smrť. Tak sa zrodila aj Banshee, tajomná zvestovateľka smrti.

 

Smrtonosná predtucha

Poangličtené pomenovanie má korene v staroírskom slovnom spojení „Ban Síde“, v súčasnej írčine „Bean Sí“ (v preklade „Žena z mohyly“) a pred príchodom kresťanstva ním starí Kelti nazývali bohyňu, ktorá držala ochrannú ruku nad územím kmeňa. Nové náboženské vplyvy však podnietili aj významový posun: z Banshee sa stala kráľovná víl, ohlasujúca žalostným nárekom skorú smrť. Vysvetlenia jej pôvodu sa rôznia, pričom rozličné regióny ponúkajú spravidla vlastný výklad. Niektoré lokálne povesti ju dokonca spájajú s legendárnou írskou bohyňou boja Morrígan. I spôsob vizualizácie sa rôzni: býva zobrazovaná ako odpudzujúca stará žena s dlhými zanedbanými vlasmi, inokedy zasa, naopak, nadobúda výzor krásneho, charizmatického dievčaťa, odetého v červených alebo zelených farbách. Môže mať na sebe dlhý plášť s kapucňou.

 

Žalostné kvílenie

V niektorých častiach Írska a Škótska dodnes pretrvala starodávna tradícia ritualizovaného lamentovania („keening“, zo starokeltského „caoineadh“) nad stratou blízkeho človeka vo forme srdcervúceho pohrebného spevu. Rituál zvyčajne vykonáva na to určená žena, niekedy sa pridávajú aj ostatní trúchliaci. Kedysi sa týmto rituálom prikladala vysoká vážnosť, podľa zachovaných legiend sa žiaden z najbohatších šľachtických rodov nezaobišiel bez vlastnej „kvíliacej ženy“ – svoju Banshee mali O´Gradyovci, O´Neillovci, O´Longovci i Caomhánachovci. Traduje sa, že každá z vážených rodín mala vo svojom strede prekrásnu, no záhadnú ženu, ktorá na pohreboch tieto smútočné melódie spievala. Spravidla disponovali istými nadprirodzenými schopnosťami a svojimi vnuknutiami dokázali smrť často aj predvídať: ich clivé a žalostné lamentovanie upozorňovalo domácnosť na prichádzajúcu hrozbu smrti. Tieto legendy sa časom pretransformovali na mrazivé príbehy o duchoch, z ktorých sa po tragickej (a často násilnej) smrti stávajú Banshee, predznamenávajúce smrť. Faktor predvídania nešťastia sa teda zachoval. Objavujú sa uprostred temnej noci a ich prítomnosť sprevádza trýznivé kvílenie.

 

 

Tomáš Bóka

ilustrácia Michal Šumichrast

 

Celý článok si prečítate v letnom dvojčísle GOLDMAN (2016)