Talentovaný Michal Šumichrast spolupracuje s magazínom Goldman už dva roky, obdaril ho nejednou ilustráciou, pre decembrové vydanie vytvoril titulnú stranu a nedávno svoje výtvarné práce vystavoval v bratislavskej galérii Kalab… To všetko nás motivovalo, aby sme mu položili zopár otázok – o čom sníva, na čom pracuje a ako sa mu žije v tomto svete.
Ceruzku (kriedu, farbičku, štetec) som prvý raz chytil do ruky a nakreslil som…
Na svoju prvú kresbu si síce nespomeniem, no ceruzu som v ruke držal hádam odjakživa. Viem však, že keď som bol ešte v predškolskom veku, mojím obľúbeným nástrojom bolo guľôčkové pero. To mi vydržalo dosť dlho.
Najradšej som kreslil/kreslím…
V detstve to boli predovšetkým zvieratá, neskôr som s veľkým zápalom kreslil stroje. Celý život ma však asi najviac bavila figurálna kresba a posledných niekoľko rokov sa hrám s písmom. Vo všeobecnosti ma však baví kresliť asi všetko, možno s výnimkou krajiniek.
Inštitucionálne som sa vzdelával/vzdelávam…
Momentálne je to Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, kde študujem voľnú grafiku pod vedením profesora Jančoviča. Predtým som strávil jeden semester na fakulte architektúry na STU v Bratislave, to však pre mňa bola slepá ulička. Keďže som študoval na gymnáziu, výtvarné vzdelanie som riešil ako samouk.
K mojej technike som sa prepracoval…
Autorskú techniku som si zatiaľ žiadnu nevymyslel a väčšinou sa venujem kresbe, či už technickým perom, ceruzou, alebo guľôčkovým perom. Moja ďalšia obľúbená technika je akvarel a z grafických techník ma najviac baví hĺbkotlač, konkrétne suchá ihla. To si človek vezme medenú platňu a ryje do nej ostrým predmetom, následne, keď je požadovaný motív zhotovený, sa na medenú platňu nanesie farba, na to sa položí papier, celé sa to šupne do lisu a je vybavené.
Najväčším zdrojom inšpirácie pre mňa sú…
Ľudia vo všeobecnosti. Vo svojej tvorbe častokrát poukazujem na isté spoločenské javy, ktoré som odpozoroval v prostredí, v ktorom sa pohybujem. Obľúbených výtvarníkov mám veľa, z domáceho prostredia Koloman Sokol, Paľo Čejka, Mišo Ormandík, Andrej Dúbravský, Ivana Belianska a, samozrejme, veľa iných. Zo zahraničia ich je ešte viac, tak uvediem len jedno meno – Anselm Kiefer.
Najväčším ocenením mojej práce doteraz je…
Konečne sa mi podarila samostatná výstava a dopadla veľmi fajn, dalo by sa povedať, že prekročila moje očakávania. A najväčšie uznanie, samozrejme, je, že ma profesor Jančovič ešte zvláda vo svojom ateliéri.
S najväčším pochopením/nepochopením som sa stretol…
Najväčšie nepochopenie mojej práce bolo asi vtedy, keď som reagoval na znepokojivú náklonnosť istej politickej strany ku Slovenskému štátu. Vtedy sa vo viacerých mojich dielach objavili rovnoramenné dvojkríže, hajlujúci ľudia, prípadne iné takéto námety. Diváci si to párkrát interpretovali úplne inak…
Kritiku mojej práce zvládam…
Podľa mňa dobre. Komunikujem so spolužiakmi, inými výtvarníkmi, profesormi, ale aj s „laickou verejnosťou“ a zatiaľ to nikdy neskončilo urazením sa, hoci sa stalo, že kritika bola negatívna.
Živím sa…
Okrem života študujúceho výtvarníka vediem aj život baristu / barmana, v Bratislave ma môžete stretnúť vo dvoch podnikoch.
Momentálne pracujem na…
V tejto chvíli dokončujem semestrálnu prácu, ktorú tvorí séria grafík. Tie sa týkajú hlavne súčasnej spoločensko-politickej situácie a toho, ako túto situáciu vnímam ja. Okrem toho mám nejaké veci rozrobené aj mimo školy. No a na prelome rokov sa budem zamýšľať nad bakalárskou prácou.
V tomto svete sa mi žije…
Našťastie sa nemám veľmi na čo sťažovať. Samozrejme, mohlo by to byť aj lepšie. Ale zasa aj horšie!
Snívam o tom, že…
Snívam o tom, že nebudem lenivý.
Samo Paško
foto Igor Smitka
Zimné dvojčíslo GOLDMAN (2017)