Prekliata
Bolo už neskoro a všade tma. V salónoch grófky Gamiani však dosiaľ žiarilo oslňujúce svetlo a tryskala bujará zábava. V odlesku parkiet sa mihala opojená mondénna spoločnosť vyhľadávajúca prítomnosť tejto neobyčajne krásnej ženy. Gamiani bola nielen atraktívna a mladá, ale aj zaplavená blahobytom. Žila bez rodičov a priateľov, a toto jej – pre niekoho až bizarné – samotárstvo vyvolávalo v spoločnosti množstvo otáznikov. Áno, Gamiani bola doslova zahalená mystickým závojom a dohadom okolo jej osoby občas nechýbal fantastický, inokedy impertinentný podtón. Zdalo sa, že grófka buď netuší, že jej súkromie navonok obostiera hmla tajomstva, alebo sa na tom, naopak, zabáva. Zaumienil som si, že dnes večer záhadu sfingy rozlúštim. Ale nevyzeralo to na úspech. Rozjarená spoločnosť nemienila skončiť zábavu. Posmelená grófkinou pohostinnosťou neviazane prilievala do ohňa roztopašností ďalšie kvapky oleja. V hlúčiku tanečníkov na parkete som začul zopár viet na adresu krásavice Gamiani. Všetkých rozpaľovalo to tajomstvo okolo jej osoby! A vtom akýsi zhýralec s riadne podrezaným a podguráženým jazykom vysypal zo seba čosi, čo na tom tanečnom parkete spôsobilo výbuch ohňa. „Gamiani? Tá je pre nás mužov stratená! Nám tá čudácka bytosť nedá svoje vnady. Je to totiž lesbička!“ Lesbička! Jedno jediné slovo – a všetko akoby náhle do seba zapadalo. Vyslovil som ho ešte raz a znelo celkom inak. Ako nedomaľovaný, zmätený obraz znázorňujúci čosi živočíšne a zakázané, obsahujúci však aj šľahy ohnivej vášne, pokušenia a rozkoše. V duchu som ju uzrel. Nahú, s alabastrovým telom, zahalenú iba hrivou zlatých vlasov, schúlenú v lone svojej milenky, vzdychajúcu slasťou a pijúcu z jej pohlavia nektár lásky. Musím túto noc preniknúť do grófkinej spálne. Musím poznať pravdu!
Spoza paravánu
Nepozorovane som sa vytratil zo spoločnosti. Vybehol som po schodoch a po pár krokoch nahmatal kľučku. Dôverčivá grófka našťastie nezamykala, čo hraničilo priam s márnotratnosťou. Ale mne to teraz prišlo vhod. Votrel som sa do malej toaletnej izbietky prepojenej so spálňou a ukryl sa za paraván. Náhle sa ma zmocnilo vzrušenie, ako keby sa mi v hlave rozhojdal zvon. Môj úd bol taký napätý, že som mu musel urobiť priestor – a tak som si dal dolu nohavice a neskôr aj kabát, akoby som bol grófkiným ohláseným milencom… Čakal som dlho, ale grófkin príchod možno odďaľovala iba moja nedočkavosť. Zrazu však vrzli dvere a v nich som uzrel tri siluety. Ženské siluety. Krásna Gamiani si priviedla so sebou komornú Júliu, ach, Pane Bože, na ktorej som tiež mohol oči nechať. Ako každý, kto uzrel jej tmavú pokožku, pevné, vztýčené prsia a tváričku, ktorá ešte pred chvíľou patrila nevinnému dieťaťu. No a tá tretia postava patrila slečne Fanny B., tiež ešte mladej dievčine s jamkami na lícach, so štíhlym driekom a nádherne vystrčeným zadočkom. „Júlia, už ta nebudem potrebovať, nechaj nás tu osamote,“ povedala zvonivým hlasom Gamiani a mne začalo byť všetko jasné. Fanny zrejme netušila, aké s ňou má grófka plány, pretože začala hovoriť čosi o neskorej hodine a o starostiach, ktoré si bude robiť jej mama. Grófka ju prerušila: „Ale, miláčik, nijaké obavy. Vašej mamičke som povedala, že sa možno zdržíte aj cez noc. Nevyženiem vás predsa do daždivej noci. Moja spálňa je vám k dispozícii.“ Fanny opatrne zaprotestovala: „Ale to nie, nebudem predsa svojou prítomnosťou obťažovať vo vašej spálni.
foto archív
Celú novelu si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2018 Best of Novel