Western – 7 statočných

 

Správni muži na správnom mieste

 

„Boli siedmi. Ale bojovali, akoby ich bolo sedemsto!“ Táto veta patrí medzi najpamätnejšie v histórii svetovej kinematografie a neodmysliteľne sa spája s legendárnym filmom Sedem statočných, ktorý definoval estetiku moderných westernov a zaradil sa medzi najväčšie kulty v dejinách. Tím režiséra Antoinea Fuquu však neodradil jeho punc nedotknuteľnosti, keď si naložil na plecia úlohu vskutku neľahkú: hodnoverne ho reartikulovať.

 

Okrem filmových fajnšmekrov iba málokto vie, že pôvodný film v podaní režiséra Johna Sturgesa (1960), ktorý sa zapísal do filmových dejín zlatým písmom, čerpal inšpiráciu z japonského filmu „Sedem samurajov“, natočeného šesť rokov pred ním.

 

 

western2b

Japonský predchodca

Film v podaní nezabudnuteľného režiséra Akiru Kurosawu, ktorý sa (nielen) vďaka nemu zaradil medzi ikony filmovej produkcie, ako prvý prišiel s konceptom skupiny siedmich odvážlivcov, obetavo obraňujúcich dedinu pred nájazdmi banditov. Epickú drámu zasadil do roku 1586, do pohnutých čias viac ako 130 rokov trvajúceho krvavého obdobia (1467 – 1603), nepretržitého boja o moc, s neustálymi otrasmi a sociálnymi katastrofami. Film obyvateľoch malej horskej dedinky, ktorí si v obave pred lúpežnými nájazdmi prenajímajú služby siedmich roninov (samurajov bez pánov), sa stal senzáciou už vo svojej dobe a vďaka chýru o Kurosawovej fenomenálnej režisérskej taktovke čoskoro presiahol i hranice rodnej hrudy. Dodnes sa teší reputácii jedného z najzásadnejších filmov, o čom svedčí aj jeho zaradenie medzi „100 najlepších filmov všetkých čias“ podľa časopisu Entertainment Weekly. Do podobného rebríčka „500 najväčších filmov“ ho zaradil aj Empire a mnohé ďalšie špecializované magazíny.

 

 

Westernový kult

Príbeh o sedmičke statočných bojovníkov, ktorí sa otočili chrbtom sláve a majetkom, aby ochránili utláčaných farmárov, natoľko ohúril producenta a režiséra Johna Sturgesa, až sa napokon rozhodol námet zaodieť do hollywoodskeho šatu. Kurosawovmu konceptu tak narástli krídla, ktoré ho preniesli v čase a priestore, aby napokon zapustil korene v diametrálne odlišnom kontexte: feudálne Japonsko vystriedal americký Divoký západ a samurajov s katanami – pištoľníci v kovbojských klobúkoch. Podstata však ostala rovnaká: sedem nebojácnych pištoľníkov riskuje svoje krky pri ochrane mexickej dedinky, permanentne ohrozovanej banditom Calverom a jeho družinou, pričom namiesto materiálnych ziskov kladú na piedestál česť, charakter a morálku. Sedmičku zostavuje zatrpknutý pištoľnícky veterán Chris Adams, ktorého ohrozovaní dedinčania žiadajú o pomoc. Do jeho partičky postupne pribúdajú stroskotaný gambler Vin Tanner, mlčanlivý pištoľník írsko-mexického pôvodu Bernardo O‘Reilly, dobrodruh Harry Luck, neskúsený, ale horkokrvný Mexičan Chico, expert na nože Britt a napokon túlavý pištoľník Lee, prežívajúci životnú krízu. Motívy i sociálne pozadie jednotlivcov sa rôznia, spája ich však jedno: výzva dokázať, že sedem dobre pripravených profesionálov dokáže uspieť aj proti presile.

 

 

Byung-hun LeeDedičstvo statočných

Film sa stal kultom. Do sŕdc divákov po celom svete sa zapísali pamätné herecké výkony, strhujúci dej, vynikajúce vykreslenie postáv, vzťahov medzi nimi a ich vývoj, ako aj dômyselné dávkovanie napätia. Taktiež vynikajúca práca kamery nechala na minimalizovanom priestore vyniknúť brilantné herecké výrazy, často iba s jemne naznačenými gestami a mimikou.

Všetko znamenite doplnili geniálne kompozície Elmera Bernsteina, ktoré svojou dynamikou znásobujú efekt vizuálu. Napokon, obdivovatelia kultu Siedmich statočných oceňujú i humorné vsuvky – chlapský humor, stelesnený v okrídlených hláškach (kto by zabudol na dialóg: „Žiadni nepriatelia!“ – „Ozaj žiadni?“ – „Žiadni nažive!“ a mnohé ďalšie). Samozrejme, posúdiť, ktorý z dvojice filmov bol spracovaná lepšie, je ťažšie ako rozseknúť gordický uzol.

Väčšiu popularitu snímky Sedem statočných z roku 1960 možno pripísať faktu, že predsa len špecifická sémantika ostro definovaného westernového žánru je pre našinca prístupnejšia a pochopiteľnejšia, ako Kurosawove postupy s exotickým nádychom Krajiny vychádzajúceho slnka. Napokon, i samotný Japonec novú verziu ocenil, pričom sám sa označil za Sturgesovho fanúšika. Medzi silné stránky westernovej verzie patrí aj bravúrna psychológia postáv – najmä úvod filmu poskytuje v zhustenej podobe opisy jednotlivých postáv, náznaky ich sociálneho ukotvenia a pohľady do ich aktuálnej situácie. Tento postup efektívne vťahuje diváka do deja hneď od začiatku, čo v porovnaní s mierne rozvláčnou úvodnou fázou japonskej snímky predstavuje značný rozdiel. Navyše, Sturgesovmu titulu nechýba nič z neodmysliteľnej výbavy westernov: atmosféra stupňovaného napätia, akčné prestrelky či manévre v opustených uličkách mestečka uprostred vyprahnutej púšte, efektívne naskakovanie na kone, bleskové finty s koltmi položenými „prekliato nízko“, súboje pištoľníkov jeden na jedného a napokon záverečné zúčtovanie (kedysi špecifikum westernu, ktoré neskôr výrazne ovplyvnilo aj iné žánre).

 

 

Panteón hviezd

Pre mnohých aktérov statočných pištoľníkov predstavovala úloha vo filme odrazový mostík v ďalšej hereckej kariére. Avšak minimálne Yul Brynner, predstaviteľ lídra pištoľníkov Chrisa Adamsa, patril už v dobe nakrúcania medzi žiarivé hviezdy. Rodák z ruského Vladivostoku, s rusko-švajčiarskymi koreňmi (s jemnou prímesou burjatských génov), mal pomerne turbulentné detstvo, keď žil striedavo v Rusku, Číne i Francúzsku. Do Spojených štátov sa dostal až v dvadsiatich rokoch s minimálnou znalosťou angličtiny. Čoskoro po príchode ho upútalo herectvo, začal ho študovať a zaradil sa medzi „klasikov“ – do Hollywoodu sa prepracoval cez Broadway. V čase nakrúcania legendárneho westernu mal už na konte desiatku úspešných filmov a jedného Oscara za najlepší herecký výkon.

Známou postavou bol aj Steve McQueen, predstaviteľ hazardéra Vina. Chlapík, ktorý sa vyšvihol na vlne kontra kultúry 60. rokov, sa síce na Broadwayi neujal, o to závratnejšiu kariéru však spravil v Hollywoode. Aj keď sa spočiatku pretĺkal najmä v televíznych projektoch, úloha svojského pištoľníka po boku Brynnera ho vyšvihla do hereckej elity. V roku 1974 (14 rokov po „Statočných“) sa stal dokonca najlepšie plateným hercom sveta. Dodnes sa zachovali historky z „pľacu“ o žiarlivosti hlavnej hviezdy Brynnera, ktorého spontánny McQueen vďaka rôznym improvizovaným prídavkom často zatieňoval. Brynner sa údajne dokonca posťažoval, že mu McQueen „chce ukradnúť scény“. Práve táto skrytá interakcia medzi oboma hlavnými postavami, spoločne s ostatnými, vytvárala znamenitý efekt veľkého obrazu, ktorý možno pripísať skúsenému režisérovi Sturgesovi a jeho vycibrenému zmyslu pre selekciu hercov.

Ďalší chlap v partii Charles Bronson, potomok chudobných litovských emigrantov, taktiež nepatril medzi žiadnych nováčikov na hereckej scéne – rola dobráka Bernarda O‘Reillyho však jeho kariéru akcelerovala viac, ako ktorýkoľvek iný film. Úlohy chladného (ale vyhoreného) virtuóza Leeho sa zasa bravúrne zhostil Robert Vaughn, ktorý – hoci mal v čase nakrúcania iba 28 rokov – nezabudnuteľnou eleganciou svojej postave vtlačil punc dôstojnosti a vyzretosti. Sedmičku dopĺňali „tvrďas“ James Coburn v úlohe šikovného Britta, experta na nože; Horst Buchholz, ktorý stvárnil horkokrvného „zelenáča“ Chica a napokon dobrodruh Harry Luck, bažiaci po pokladoch a bohatstve, v podaní Brada Dextera. Úlohy hlavnej zápornej postavy Calveru sa zasa presvedčivo zhostil Eli Wallach.

 

 

Chris Pratt;Ethan Hawke;Byung-hun Lee;Luke Grimes

Nový remake

Prepracovať legendárny western do hodnoverného remakeu sa rozhodol režisér Antoine Fuqua. Ten sa v doterajšej kariére špecializoval predovšetkým na akčné filmy a thrillery, napríklad „Training Day“ (2001), a práve dvojicu z tohto filmu – Denzela Washingtona a Ethana Hawkea – si vyhliadol aj pre najnovší projekt. Okrem nich angažoval aj Chrisa Pratta, Vincenta D‘Onofria, Leeho Byung-Huna, Manuela Garciu-Rulfa, Martina Sensmeiera a herečku Haley Bennett. Scenár napísali Nic Pizzolatto a Richard Wenka nakrúcalo sa v americkej Louisiane od mája 2015. V porovnaní s klasikou z roku 1960 siahli tvorcovia po mierne odlišnom prístupe – pôvodné postavy tam nenájdeme, hoci tie nové vykazujú niektoré prieniky s pôvodnými (špecialisti v tíme, gambler, Mexičan…). Pochopiteľne, zápletka príbehu ostáva totožná, aj keď tentoraz sa bude odohrávať v mestečku Rose Krick a namiesto neľútostného Calveru uvidíme skorumpovaného priemyselníka Bartholomewa Boguea (Peter Sarsgaard). Pôvodné zámery rátali aj s účasťou hviezd ako Tom Cruise, Matt Damon, Kevin Costner či Morgan Freeman, keďže sa však realizácia filmu odkladala niekoľko rokov, napokon sa aj výber hercov vykryštalizoval do súčasnej podoby.

 

 

Tomáš Bóka

foto Forum Film

 

Celý článok si prečítate v septembrovom čísle GOLDMAN (2016)