Sir Richard Branson

 

 

Mal iba šestnásť, keď sekol so školou a založil si časopis Študent, ktorý sa rýchlo uchytil. Šťastie? Skôr výsledok dobrého nápadu v kombinácii so skvelými inštinktmi. K odvážnemu kroku ho motivovala vojna vo Vietname, ktorej sa médiá venovali vraj len okrajovo. A Branson cítil potrebu to zmeniť. To bol však len začiatok…

 

 

Na strednej škole sa mu ktovieako nedarilo a navyše ho škola vôbec nebavila… hoci to bolo pre dyslexiu, kvôli ktorej dosahoval zlé výsledky. Samozrejme, celá tá situácia ho trápila. Lenže tak si svoj život šestnásťročný ambiciózny Richard nepredstavoval. Rozhodol sa preto skočiť rovnými nohami do reálneho sveta a popasovať sa s ním. Vďaka odvážnemu rozhodnutiu i šikovnosti patrí dnes k najbohatším a najobdivovanejším ľuďom sveta. Práve jeho netypické nápady ho vyniesli na výslnie. Sám pripúšťa, že už od detstva často robí veci netradične a skôr inštinktívne.

 

 

NAČO ŠKOLA

Netrvalo dlho a po časopise prišiel prvý vážnejší podnikateľský úspech. Tým bola spoločnosť na predaj hudobných platní, ktorá vznikla v roku 1970. V tomto biznise spolu so svojimi spoločníkmi po prvýkrát použil výraz Virgin (v angličtine panna), ktorý mal symbolizovať fakt, že v podnikaní sú neskúsenými nováčikmi. Dnes táto značka, známa po celom svete, symbolizuje úspech a nevšednosť. Zahŕňa cca 400 spoločností a podľa magazínu Forbes v roku 2014 dosahovala hodnota Bransonovho majetku viac ako 4,6 miliardy dolárov, pričom táto suma ho pasovala na šiesteho najbohatšieho Brita (v celosvetovom meradle figuroval na 272. priečke). Podnikateľ, dobrodruh a humanista, ktorý strednú školu nikdy nedokončil, ponúka svetlý príklad, že predpokladom úspechu nemusí byť vždy iba vzdelanie. „Ekonomické školy a fakulty sú skvelé zariadenia, no s odstupom rokov som rád, že som na žiadnu z nich nechodil,“ hovorí. Jeho spoločnosť s vinylovými hudobnými nosičmi sa na trhu presadila vďaka lacnej reklame v časopise Študent a premyslenému systému zliav, ktorým úplne prevalcoval konkurenciu. Rok po založení pridal k zásielkovému obchodu aj kamenný, a to so sídlom na londýnskej Oxford Street. Zarobené peniaze využil na založenie nahrávacej spoločnosti Virgin Records. Kúpil si vidiecky dom, v ktorom zriadil nahrávacie štúdio a prenajímal ho nádejným umelcom. Prvou hviezdou spoločnosti sa stal mladý multiinštrumentalista Mike Oldfield, ktorého debutový album Tubular Bells (1973) zaznamenal obrovský úspech a umiestňoval sa na najvyšších priečkach predaja. Vďaka tomu mohla Bransonova spoločnosť investovať peniaze do nových technológií a do rozvoja predajnej siete. Pod Virgin Records sa neskôr dostali aj také kapely ako Sex Pistols či Culture Club. Začiatkom 80. rokov 20. storočia sa Branson dokonca prvý aj posledný raz zhostil úlohy producenta. Nevedno, či šlo o recesiu, no v triu so svojimi známymi naspieval pieseň pre deti Baa, Baa, Black Sheep. Konkrétne – bečal ako jedna z oviec, za čo si v britskej hitparáde vyslúžil 42. priečku.

 

 

PANNE NARÁSTLI KRÍDLA

Keď mu hudobný priemysel prestával stačiť, vrhol sa v roku 1984 do ďalšieho obchodu: založil leteckú spoločnosť Virgin Atlantic. Dohnali ho k tomu najmä zlé skúsenosti a nespokojnosť so službami aerolínií, s ktorými lietal. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že všetko šlo ako po masle, no realita nebola taká ružová. Ako Branson spomína v autobiografii, po úvodnom lete Virgin Atlantic našiel na schodoch svojho domu sedieť bankového manažéra, ktorý mu prišiel oznámiť, že banka nebude viac podporovať spoločnosť Virgin a urýchlene musí splatiť pôžičku milión libier. Virgin našla inú banku, ktorá firme ochotne požičala dokonca 30 miliónov, a tak expanzia v leteckom priemysle mohla pokračovať. V roku 1992 sa však firma opäť ocitla v zložitej finančnej situácii a ak chcel Branson svoju flotilu udržať vo vzduchu, nezostalo mu iné, len predať Virgin Records. Za 500 miliónov libier ju kúpilo hudobné vydavateľstvo EMI a on mohol pokračovať v podnikaní na trhu dopravy. Od britskej železničnej spoločnosti získal licenciu na prevádzkovanie medzimestských liniek a vznikla spoločnosť Virgin Trains – dnes už spája britské veľkomestá 56 súpravami Pendolino, ktoré Branson vylepšil viacerými bezpečnostnými prvkami.

 

HVIEZDAM NA DOSAH

Ďalšiu príležitosť založiť „továreň na peniaze“ zavetril vo vesmírnom turizme. Najmä na prelome milénií, keď prví civilisti začali mávať do kamier na Medzinárodnej vesmírnej stanici a o ich nezvyčajných dovolenkách informovali televízie po celom svete. Dovtedy boli lety civilistov na obežnú dráhu Zeme prakticky utópiou. Napríklad americká vláda chcela do vesmíru posielať na svojich raketoplánoch dvoch až troch civilistov ročne, no po katastrofe raketoplánu Challenger (1986), pri ktorej zahynula učiteľka Christa McAuliffe, plány zmrazila. Zopár neprofesionálnych astronautov sa do kozmu dostalo, najmä keď po rozpade Sovietskeho zväzu potrebovali Rusi pomôcť s financovaním vesmírnej stanice Mir. Vďaka tomu sa v roku 1990 do kozmu pozrel prvý Japonec, novinár Toyohiro Akiyama a neskôr aj prvý Slovák. Veď plukovník Ivan Bella letel na Mir vďaka deblokácii ruského dlhu (hoci v jeho prípade nemožno hovoriť o turizme – Bella bol profesionálny vojak). Prvým skutočným vesmírnym turistom, ktorého nesponzorovala žiadna vláda, sa stal americký miliardár Dennis Tito. V roku 2001 si z vlastných peňazí zaplatil 20 miliónov dolárov za zájazd na ISS a na jej palube strávil osem dní. O rok neskôr si podobný výlet doprial Juhoafričan Mark Shuttleworth. Za svojich 20 miliónov dolárov sa kochal pohľadom na Zem z obežnej dráhy jedenásť dní. V tom čase už najlepšie inovátorské mozgy planéty završovali prípravy na suborbitálne lety, ktoré položili základ pre novodobú a najmä cenovo prístupnejšiu vesmírnu turistiku. V rámci celosvetovej súťaže Ansari X Prize s hlavnou cenou 10 miliónov dolárov sa pretekali, kto ako prvý so svojím pilotovaným strojom prekoná hranicu vesmíru dvakrát v intervale dvoch týždňov. Začiatkom októbra 2004 sa to podarilo konštruktérovi Burtovi Rutanovi (štedro ho sponzoroval spoluzakladateľ softvérového gigantu Microsoft, Paul Allen). Hranicu vesmíru stanovenú na 100 km nad zemským povrchom prekonali s kozmickou loďou SpaceShipOne, ktorú vyniesla do stratosféry materská loď White Knight. Úspech tohto konceptu presvedčil Bransona, že nadišiel čas rozbehnúť vesmírny turizmus vo veľkom. Založil firmu Virgin Galactic a strojnásobil kapacitu pôvodnej vesmírnej lode, aby na jeden let mohla odviezť do vesmíru až šiestich platiacich zákazníkov. Po prvých úspešných testoch hneď začal predávať letenky a cenu dva a pol hodinového letu za hranicu vesmíru ohodnotil na 200.000 dolárov. S blížiacim sa termínom prvého letu však cenu zvýšil na 250.000 dolárov. Nekonvenčný podnikateľ však neskôr sľuboval, že vesmírne lety budú čoraz dostupnejšie. Po prvej tisícke predaných leteniek by ich cena mala klesnúť na 20.000 dolárov (cca 14.500 eur). Čo poviete? Vymenili by ste kúpu nového auta za splnený detský sen stať sa kozmonautom?

 

VODKA, KRV A BENZÍN

Branson svoj megakoncern rozšíril aj o telekomunikačné služby Virgin Mobile, produkčnú spoločnosť Virgin Comics a Virgin Animation, či dokonca Virgin Health Bank, ktorá budúcim rodičom ponúka možnosť uskladniť kmeňové bunky z pupočníkovej krvi ich detí. Rád si stanovuje zdanlivo nedosiahnuteľné ciele a v duchu tohto motta sa venuje i obnoviteľným a inovatívnym zdrojom energie. Pod značkou Virgin Fuels vyvíja revolučné a najmä lacnejšie palivá pre automobily. V budúcnosti chce sortiment doplniť aj lacnejšími palivami pre lietadlá. Jeho pestré portfólio dopĺňa podnikanie aj vo finančných službách, cestovnom ruchu, prevádzkuje tiež fitnes a wellness centrá v rôznych častiach sveta. Na trh uviedol i nápoj Virgin Cola či Virgin Vodku, no pravdupovediac, práve tá chutila málokomu. Peňazí na ambiciózne plány má stále dosť, možno práve preto sa rozhodol užiť si tiež trochu adrenalín a zabaviť sa. Ako napríklad v roku 2010, keď kúpil pretekársky tím a pod značkou Virgin Racing vstúpil do kolotoča Formuly 1. S kamarátom Tonym Fernandesom, ktorý vlastnil tím Lotus a tiež aerolinky Air Asia, uzavrel stávku: ten, ktorý skončí na horšom mieste, sa mal prezliecť za letušku. Fernandes napokon so svojím tímom obsadil 10. miesto a Branson posledné dvanáste. Trvalo to takmer tri roky, no stávku dodržal – na linke z austrálskeho Perthu do malajzijského Kuala Lumpur si 12. mája 2013 obliekol uniformu stevarda a príkladne obsluhoval pasažierov.

 

 

foto archív redakcie

 

Celý článok si prečítate v GOLDMAN Prémiovom vydaní 2020 Best of Man