Kosatka dravá – Najkreatívnejší lovec sveta

Kasatka

Kosatka dravá

Najkreatívnejší lovec sveta

Pred týmto predátorom, ťažkým ako dva slony, si životom nie sú isté ani najväčšie modré žraloky či stotonové veľryby. Patrí k najvšestrannejším, najšikovnejším a najinteligentnejším lovcom všetkých čias.

L-120

Napriek úctyhodným rozmerom a skutočnosti, že sa jej po anglicky hovorí vražedná veľryba, nie je kosatka dravá žiadna veľryba. Zároveň nie je pre človeka nebezpečná a správa sa k nám viac ako hravý delfín, než ako osemtonový vražedný alfa predátor. To však neprekvapuje, toto nezameniteľne sfarbené zviera totiž nie je ničím iným, ako prerasteným delfínom.

TRAVEL TRIP THEME PARKS WHAT'S NEW

Vidia bez očí

Kosatky sú veľmi zvedavé a spoločenské zvieratá. Osamote ich prakticky nenájdete, vytvárajú veľké stabilné skupiny s viac ako tridsiatimi jedincami rôzneho veku. Podarilo sa dokonca zaznamenať megaskupiny päťnásobne väčšie. Kosatky netvoria pasívne zoskupenia, pri ktorých submisívne jedince pasívne nasledujú tie dominantné. Členovia skupín navzájom živo komunikujú širokou škálou pískavých a cvakavých zvukov.

Zvuky, ktoré vydávajú, im zároveň umožňujú oveľa efektívnejšie odhaliť korisť, keďže ide o typ echolokácie. Podobne ako u príbuzných delfínov, ich zvukové vlny sa šíria vodou a keď sa odrazia od nejakého objektu späť, umožňujú zvieraťu „vidieť“ bez očí. Kosatka z odrazeného zvuku dokáže zistiť veľkosť, umiestnenie aj tvar objektu, od ktorého sa odrazil – napríklad ryby alebo tuleňa.

France Killer Whale

Vláda samíc

Skupinám kosatiek dominujú samice, ktorých potomstvo zotrváva po boku svojej matky po celý život. V starobe tak okolo nich môžu plávať až štyri generácie potomkov. Takéto rodinné zoskupenia bývajú prakticky nerozlučné. Prípadné odlúčenie členov trvá nanajvýš niekoľko hodín. Dochádza k nemu kvôli lovu alebo páreniu – porovnania DNA naznačujú, že samce sa takmer vždy pária so samicami z iných rodinných zoskupení.

Pevné, trvácne rodiny kosatiek spolu vytvárajú voľnejšie zoskupenia. Tvorí ich nanajvýš päť rodín, ktoré sa niekedy odlúčia na niekoľko týždňov či dokonca mesiacov. Niekoľko príbuzných zoskupení s podobnými „dialektami“ zvukových prejavov potom vytvára tzv. klan. No existuje ešte vyššia úroveň spoločenskej štruktúry kosatiek, a to komunity – tie tvoria ich klany, ktoré sa navzájom miešajú.

orcas1

Aktívne babičky

Samice kosatiek pohlavne dospievajú ako pätnásťročné. Na svet privádzajú jedného novorodenca približne každých päť rokov, no kvôli vysokej úmrtnosti sa dospelosti dožije len asi polovica z nich. Ak sa im podarí prežiť, čaká ich potom na zvieracie pomery mimoriadne dlhý život. Kosatky sa v priemere dožívajú veku okolo päťdesiat rokov a nezriedka žijú oveľa dlhšie.

Samice privádzajú na svet mláďatá do štyridsiatky, potom (ako ľudia a niektoré ďalšie druhy cicavcov) prechádzajú menopauzou a strácajú plodnosť. Mnohé dlhoveké kosatky tak strávia viac ako polovicu života v role babičky či dokonca prababičky. Hoci po menopauze vlastné potomstvo už na svet neprivádzajú, intenzívne pomáhajú so starostlivosťou o mláďatá svojim dcéram a vnučkám. Ale nielen babky a prababky pomáhajú s výchovou. O mláďatá sa starajú všetci členovia rodín, či už samce, alebo samice.

Killer Whales

Zachráňte Willyho

Zložitosť spoločenskej štruktúry a spoločenského života kosatiek dravých prekonávajú už len čriedy slonov a tlupy vyšších primátov. Žiaľ, naviazanosť na život vo veľkej skupine má aj tragické následky. Nie však vo voľnej prírode. Hoci kosatky vďaka charakteristickému vzhľadu, veľkosti a učenlivosti bývajú populárnou súčasťou vodných parkov, kvôli zložitej sieti sociálnych väzieb, ktoré sú pre ne prirodzené, sa im v nich nevodí dobre. Biológovia dokonca naznačujú, že držať tieto tvory v zajatí akéhokoľvek typu nie je humánne a malo by sa zakázať. Poukazujú napríklad na skutočnosť, že kým v divočine sa kosatky dožívajú bežne viac ako päťdesiat (nezriedka i viac ako osemdesiat) rokov, v zajatí umierajú spravidla ešte pred tridsiatkou.

Inteligencia

Najväčší mozog zo súčasných živočíchov ukrýva lebka vorvaňa tuposoného, zubatej veľryby, ktorá v priemere dosahuje dĺžku 15 – 17 metrov. V tesnom závese sa na druhom mieste nachádza dvakrát menšia kosatka dravá. Jej mozog váži cca 7 kg (takmer päťkrát viac ako mozog človeka), pričom na rozdiel od vorvaňov, na správaní kosatiek možno inteligenciu rozoznať už na prvý pohľad.

Podobne ako delfíny, kosatky sú veľmi zvedavé. Nielenže rady a ochotne imitujú iných, ale dokonca vedome učia svoje potomstvo konkrétne lovecké postupy. Taktiež sú veľmi hravé. Podarilo sa napríklad pozorovať, ako si uťahovali z ľudí, ktorí sa snažili dosiahnuť na nejaký predmet vo vode – opakovane im ho odstrkovali preč. Inokedy si začali pohadzovať snehovú guľu potom, ako im ju nejaký človek hodil vody.

Jednu z názorných demonštrácií talentu kosatiek zažili neveľmi nadšení rybári z Aljašky – keď vyťahovali svoje siete a rôznymi metódami sa snažili uchrániť svoje úlovky pred kosatkami, tie sa znovu a znovu učili ich ochranné opatrenia prekonať. Raz napríklad rybári rozstavili svoje lode vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov od seba a striedali sa vo vyťahovaní malého množstva úlovkov. Dúfali, že kosatky nebudú mať dosť času, aby sa presúvali medzi loďami a nestihnú ukradnúť toľko koristi ako obvykle. Chvíľu to fungovalo, potom sa kosatky rozdelili do dvoch skupín. „Netrvalo im ani hodinu, aby na to prišli,“ hovorí zoológ Craig Matkin. „A keď na to prišli, boli z toho také nadšené, že sa hrali hry. Vyskakovali z vody vedľa našich lodí.“

ORCA WHALES

Surfujúci predátori

Kosatky patria medzi najkreatívnejších dravcov sveta. Ich rozmanité spôsoby lovu odrážajú skutočnosť, že poľujú na veľmi širokú škálu koristi, pričom konkrétne preferencie sa menia od regiónu k regiónu. Keď majú príležitosť, ochotne zahryznú do sleďov, morských vtákov, tuleňov, mrožov aj žralokov (veľké modré žraloky nevynímajúc) či dokonca zaútočia aj na päťdesiat- až stotonové veľryby vrátane najväčšej veľryby sveta, vráskavca ozrutného.

Malé ryby lovia niekedy jednotlivo, inokedy ich pomocou ďalších členov rodiny (alebo zoskupenia rodín) najprv naženú do akejsi zovretej gule, potom ich začnú omračovať silnými údermi chvostových plutiev, prípadne sa do tejto vyplašenej guče rybaciny vrhnú a zabíjajú toľko jedincov, koľko vládzu. Keď majú chuť na väčšie sústo, prevracajú malé ľadovce s tuleňmi alebo tučniakmi, prípadne plieskajú chvostovou plutvou o vodnú hladinu, aby „spláchli“ morské vtáky zo skál.

Pri pobreží Patagónie sa kosatky naučili trik loviť tulene akýmsi surfovaním. Využívajú vlny, aby sa vrhali na korisť hopkajúcu po pláži, kde sa nedokáže rýchlo pohybovať. Hoci riskujú smrteľné uviaznutie na plytčine, tento nový spôsob lovu sa im očividne opláca. Matky ho dokonca učia mláďatá. Drobci najprv iba nečinne sledujú počínanie matiek z diaľky a napokon sa samé odvažujú „surfovať“ ku koristi.

Lovci žralokov

Veľké kosticovce – veľryby, ktoré majú namiesto zubov v ústach dva rady filtrujúcich dosiek – kosatky niekedy žerú bez toho, aby ich zabíjali. Používajú na to stratégiu známu ako „spásanie mäsa“. Kosatka rýchlo pripláva, zahryzne sa do veľryby a potom okamžite utečie aj s kusiskom mäsa v papuli. Obrovitá veľryba nezahynie, zo zranenia sa časom spamätá, no kosatka sa aj tak nasýti. Pri love obrovitých kosticovitých veľrýb využívajú kosatky aj ďalšiu, časovo oveľa náročnejšiu stratégiu: vrhnú sa na korisť v skupine, no neútočia priamo, neráňajú ju. Jednoducho jej bránia, aby sa vynorila. Pri takomto prístupe sa skôr či neskôr i najväčšia veľryba utopí.

Kosatky nešetria ani veľkých predátorov morí a oceánov, žraloky. Niekedy ich najprv oslabia tak, že im vrážajú do brucha. A nárazy sú to poriadne, keďže tieto „dravé megadelfíny“ patria medzi najrýchlejšie plávajúce cicavce. Niektoré jedince dokážu plávať rýchlosťou viac ako 55 km/h. Vďaka tomu narážajú do brucha žralokov dostatočne silne nato, aby im takpovediac explodoval žalúdok. Iná ich metóda pri love žralokov vychádza zo skutočnosti, že ak archaické drsnokožce obrátite dolu hlavou, paralyzujete ich. Preto kosatky najprv žraloka vyženú ku hladine, kde ho udrú silným plesknutím chvosta, potom ho schmatnú do papule a prevrhnú. V tom momente sa obávaný krvilačný dravec zmení na bezbrannú potravu.

Evolúcia v akcii

Biológovia tradične rozoznávajú iba jeden druh kosatky, čo ale nemusí byť správne. Viacerí si totiž všimli, že niektoré populácie sa od ostatných odlišujú sfarbením, správaním, zvukovými prejavmi, prostredím výskytu ako aj výberom potravy. A ak sa výskyt niektorých z nich prekrýva, navzájom sa vyhýbajú, pričom podľa molekulárnych analýz sa medzi sebou nekrížili tisíce rokov. Z piatich rozpoznaných podtypov kosatiek dravých však zostáva stále neisté, ktoré z nich možno považovať za samostatné druhy. Analýzy mitochondriálnej DNA naznačujú, že samostatnými druhmi by mohli byť prinajmenšom dva typy obývajúce vody v oblasti Antarktídy a jeden severopacifický typ otvoreného oceánu.

Killerwhales_jumping

Rozdielne pohľady

História priniesla diametrálne odlišné pohľady na tieto impozantné zvieratá. Kým niektoré kultúry kosatky obdivovali a vyzdvihovali, iné ich považovali sa obyčajných neľútostných zabijakov. Napríklad domorodí obyvatelia severozápadného pobrežia Severnej Ameriky si ich vážili a vo svojom umení stvárňovali celé stáročia. Podľa ich mýtov kosatky žili pod hladinou mora v domoch, dokonca celých mestách. Keď sa vynorili, menili sa vraj na ľudí, a naopak, ľudia, ktorí sa utopili, sa zmenili na kosatky. Pre Tlingitov z juhovýchodnej Aljašky išlo dokonca o akýchsi dozorcov nad morom a pomocníkov ľudí.

Podľa sibírskych Yupikov boli kosatky letnou podobou vlkov a pomáhala im pri love mrožov. Akúsi pomoc lovcom sa skutočne podarilo pozorovať aj nedávno, keď kosatky pomáhali veľrybárom pri love veľrýb. Pravda, veľrybári ich pomoc nevítali, pretože pomocníci to neboli nezištní a ochotne si z úlovkov odhryzovali.

Kým Yupikovia kosatkám prinášali obetné dary a na hladinu trúsili tabak, v európskej histórii sa na tieto tvory nazeralo negatívne ako na nebezpečných zúrivých dravcov – azda kvôli zriedkavejšiemu výskytu a skresleným správam dávnych moreplavcov.

LUNA

Základné fakty

Vedecké meno: Orcinus orca

Rozšírenie:  Moria a oceány celého sveta

Dĺžka: 6 až 9 metrov

Hmotnosť: 4 až 10 ton

Klasifikácia: Čeľaď delfínovité, rad veľrybotvaré

 

Zaujímavosti

* Chrbtová plutva kosatiek meria niekedy až dva metre. U novorodencov kosatiek býva mäkká a ohybná, stvrdne až počas dospievania.

* Výborne skáču. Vďaka rýchlosti dokážu vyskočiť do výšky až 5 m. Skoky môžu byť dlhé až 13 m.

* Najstarší známy jedinec kosatky sa dožil 103 rokov.

* Starnúcim kosatkám sa skracuje dĺžka hlavy.

* Pred otvoreným oceánom uprednostňujú pobrežné vody, ojedinele sa dokonca zatúlajú aj do riek. V USA sa v rieke Columbia podarilo kosatky pozorovať dokonca až 160 km od morského pobrežia.

* Hoci sú voči ľuďom obvykle priateľské, jedince chované v zajatí vo vodných parkoch ľudí môžu napadnúť (hoci sa to stáva veľmi ojedinele). Deje sa tak zrejme kvôli stresu zo života v stiesnených podmienkach. Celkovo po napadnutiach kosatkou boli zaznamenané štyri úmrtia.

* Kým v 19. storočí a začiatkom 20. storočia ich lovci veľrýb ignorovali, od 50. rokov ulovili japonskí, nórski a sovietski veľrybári takmer 5.000 kosatiek. Začiatkom druhej polovice 20. storočia ďalšie tisíce padli za obeť cielenému hubeniu – kosatky totiž konkurovali rybárom, a tak ich niektoré vlády považovali za škodcov.

* Keiko, kosatka dravá, ktorá „stvárnila“ hlavnú postavu vo filme Zachráňte Willyho (1993), bola v roku 1998 vypustená späť do voľnej prírody.

Dušan Valent

foto SITA, archív